|
|||||||||||||||||
Piatok 17.Decembra 1999 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štát ako dedičPodľa Občianskeho zákonníka možno dediť akýkoľvek majetok zo zákona alebo zo závetu. Dedičom je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ten, kto dedí buď zo zákona, alebo zo závetu. Dedičom môžu byť fyzické osoby, právnické osoby alebo štát. Právnické osoby a štát môžu dediť iba zo závetu. Okrem dedenia môže štát prevziať majetok v rámci dedičského konania, ktorý nikomu inému nepatrí. Odúmrť Podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Štát v tomto prípade nie je dedičom. Ide o zvláštne právo štátu nadobudnúť priamo zo zákona to, čo nikomu inému nepatrí, podobne ako pri náleze, skrytej veci, ktorej vlastník nie je známy a opustenej veci. Takto nadobudnuté dedičstvo štátom sa označuje ako odúmrť. Dedičstvo sa stáva odúmrťou, ak: poručiteľ nezanechal ani závet ani zákonných dedičov, poručiteľ síce závet zanechal, ale tento je neplatný a dedičia zo zákona nie sú, poručiteľ nezanechal zákonných dedičov a jediný dedič zo závetu dedičstvo nenadobudne, poručiteľ nezanechal závet a zákonní dedičia dedičstvo nenadobudnú, K čiastočnej odúmrti dôjde, ak: poručiteľ urobil platný závet len o časti svojho majetku a nezanechal zákonných dedičov alebo niektorý z dedičov zo závetu nenadobudne dedičstvo a niet zákonných dedičov. Štát v tomto prípade majetok poručiteľa nezdedil, ale mu pripadol zo zákona ako vec bez vlastníka, pri ktorej je štát povinný sa ujať vlastníctva. Štátu prislúcha odmietnuť dedičstvo iba vtedy, keď dedí zo závetu. Majetok, ktorý pripadol štátu ako odúmrť, spravuje okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa majetok nachádza. Štát sa stáva vlastníkom dedičstva tak ako dedič okamihom poručiteľovej smrti a rovnako ako dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Štát nie je dedičom a ani daňovníkom. Daň z dedičstva Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov je predmetom dane z dedičstva majetok, ktorý dedič zdedil. To znamená, že nadobudnutie majetku v dôsledku smrti poručiteľa odúmrťou nie je predmetom dane z dedičstva. Štát, do ktorého vlastníctva majetok odúmrťou prešiel, nie je daňovníkom dane z dedičstva. Keďže podľa § 2 citovaného zákona je daňovníkom dedič, ktorý nadobudol dedičstvo alebo jeho časť podľa právoplatného rozhodnutia o dedičstve a štát nie je dedičom, vyplýva z toho, že nie je ani daňovníkom, a teda nemusí podávať daňové priznanie k dani z dedičstva podľa § 20 už citovaného zákona. Ak štát dedí zo závetu, je daňovníkom dane z dedičstva. Ak štát nadobudne na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve majetok zo závetu, je dedičom a teda v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov aj daňovníkom dane z dedičstva. Ako ktorýkoľvek iný dedič - daňovník - je povinný štát podať daňové priznanie k dani z dedičstva do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve na príslušnom daňovom úrade podľa § 21 zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. To znamená na daňový úrad, v ktorého obvode mal poručiteľ trvalé bydlisko. Majetok štátu spravujú štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie, ktoré sú právne samostatné osoby, t. j. zákonom stanovené oprávnenia vykonávajú vo vlastnom mene. Štát je od dane z dedičstva oslobodený. V podanom daňovom priznaní k dani z dedičstva si príslušné štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie uplatňujú oslobodenie od dane z dedičstva, a to podľa § 18 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, konkrétne v riadku 17 platného daňového priznania k dani z dedičstva. Ing. Terézia Mäsiarová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |