|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Obratné litovské kľučkovaniePrivatizácia ropného koncernu križovatkou Kríza z roku 1998 postihla litovské hospodárstvo oveľa tvrdšie, než si to najprv pripúšťala vláda i nezávislí experti. Spôsobila krajine vážne finančné problémy. Akútny nedostatok peňazí je dôvodom kontroverzie, ktorá sa týka privatizácie ropného priemyslu. Pri posúdení následkov ruskej krízy z minulého roka na litovské hospodárstvo sa mýlili všetci nezávislí analytici, medzinárodné organizácie i vláda. Najviac sa mýlila vláda. Kabinet vtedajšieho ministerského predsedu Vagnoriusa schválil totiž rozpočet na rok 1999 ešte stále v očakávaní trvalého, aj keď trochu splošteného rastu HDP. Že tento HDP nedosiahne špičkový objem z roku 1997 (7,3 %) a že spočinie pod očakávanou kvótou rastu z roku 1998 (5,1 %), len málo poznačilo optimizmus tých, ktorí verili, že krajina prekoná krízu u susedov iba s nepatrnými následkami. Export a rozpočet Realita je však pochmúrnejšia. Už prvý kvartál tohto roka priniesol zníženie HDP o 5,7 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. V druhom štvrťroku predstavovalo zníženie ešte stále 4 % a za celý rok bude pravdepodobne kvóta rastu v najlepšom prípade nulová. Najväčšou príčinou tohto vývoja bol drastický pokles exportov do Ruska (o 70 %) v dôsledku znehodnotenia rubľa. Najviac bol postihnutý potravinársky sektor, pre ktorý je Rusko už tradične jedným z najdôležitejších trhov. Ako poznamenal Ugnius Trumpa, zástupca riaditeľa nezávislého Ústavu pre voľný trh, Rusko doteraz zaujímalo dominantné postavenie z dvoch dôvodov. Po prvé: medzi Litovcami a Rusmi, ktorí sa vďaka spoločnej sovietskej minulosti veľmi dobre poznajú, niet nijakých jazykových ani kultúrnych bariér. Po druhé: litovské potravinárske produkty majú v Rusku také dobré meno, že sa vývozcovia nechali ukolísať do planého pocitu bezpečnosti. Popri všetkých negatívnych aspektoch však mala kríza ten výchovný efekt, že si litovskí výrobcovia uvedomili, že sa musia poistiť aj exportovaním na iné trhy. Pokles HDP, a tým spojený výpadok príjmov z daní (v prvom polroku asi o 15 % menej, ako sa očakávalo), uvrhlo krajinu do rozpočtovej krízy, ktorá podstatnou mierou prispela k tomu, že ministerský predseda Vagnorius musel na jar odstúpiť. Nasledujúci kabinet Rolandasa Paksasa prišiel príliš neskoro, než aby mohol aktívne bojovať proti následkom ruskej krízy pokúsil sa reagovať krátením výdavkov. Avšak úspory, o ktoré sa usiloval minister financií Lionginas v objeme 600 mil. až 800 mil. LTL (150 200 mil. USD), nezávislé inštitúcie navrhovali 1 mld. LTL sa napokon skresali na 450 mil. LTL a v tomto objeme ich parlament aj schválil. Výdavková disciplína Ako pozitívnu skúsenosť z ruskej krízy označujú vo Vilniuse skutočnosť, že bankový sektor relatívne nepoškodený prekonal vývoj, a tým sa ukázalo, že je najmenej závislý od Ruska. Vytas Gruodis zo štátnej Agentúry pre rozvoj je toho názoru, že Litva sa prejavila ako stabilná krajina, ktorá dokáže prekonať aj otrasy takýchto rozmerov. V tomto zmysle možno označiť za úspech udržanie status quo v hodnoteniach medzinárodných ratingových agentúr. Gruodis, ako aj Trumpa z Ústavu pre voľný trh označil litovskú Dohodu menovej rady (Currency board) s MMF, na základe ktorej má byť litas pevne viazaný na dolár (1 USD = 4 LTL) za dôležitú kotvu, chrániacu pred otrasmi vlaňajšieho roka. Podľa Trumpovho názoru by táto dohoda mohla stabilizovať finančnú oblasť. Nenazdáva sa, že by sa mal znehodnotiť litas vzhľadom na pretrvávajúci vysoký deficit celkovej bilancie (1998 - 12,1 % HDP), ktorého redukcia sa pre posledný výpad exportov zase odsunula do neznáma. Litva je krajinou bez zdrojov, preto by po znehodnotení proti lepším vyhliadkam na export na druhej strane stáli vyššie dovozné ceny surovín. Hospodárski analytici vravia, že rovnováha sa musí nájsť prostredníctvom fiškálnej oblasti. Je to aj návrh MMF, s ktorým Paksasova vláda začala rokovať o novej dohode o pomoci, keďže posledná dohoda sa skončila ešte za vlády Vagnoriusa v roku 1997. Vagnorius sa pôvodne usiloval o postupné vystúpenie z Currency board, aby Národnej banke mohol dať jej kompletné kompetencie. Zároveň by sa malo ešte v tomto roku alebo v roku 2000 zrušiť jediné viazanie litasu na dolár a prejsť na kôš dolár - euro. Otrasy po ruskej kríze však takéto snahy pochovali. V prospech stability sa vláda a Národná banka vzdali akýchkoľvek experimentov. Vo svojom poslednom strategickom doklade Národná banka hovorí, že pri dolári zostane dlhšie ako bolo plánované a v polovici roku 2001 prejde priamo na euro. Sporná privatizácia Podmienkou MMF na rokovania o novej dohode bolo, že vláda musí zredukovať deficit štátneho rozpočtu. Paksasova vláda bojovala za ozdravenie štátnych financií a za výdavkovú politiku primeranú možnostiam krajiny, ale narazila na dve prekážky. Prvou bol politický záväzok poskytnúť obyvateľstvu náhradu za rubľové vklady, ktoré boli znehodnotené v roku 1990 po vystúpení Litvy zo zóny rubľa. Tretia tranža tohto odškodnenia predstavuje asi 700 mil. LTL, čo predstavuje výdavok, ktorý si krajina v dnešnej situácii nemôže dovoliť. Druhou prekážkou novej dohody s MMF je celé mesiace spochybňovaný, ale teraz uzavretý čiastkový predaj štátneho ropného koncernu Mazeiu nafta americkej spoločnosti Wiliams International, ktorá za 150 mil. USD získala 33-percentný podiel akcií s opciou na neskoršie navýšenie na 51 %, ako aj operatívnu kontrolu nad koncernom, ktorému patrí rafinéria, systém potrubia a úplne nový prekladový terminál pri Baltickom mori. Ale Mazeikiu nafta je asi jeden rok hlboko v červených číslach, preto žiadal americký partner od Litvy ako podmienku uzavretia zmluvy kapitálovú injekciu. Vláda má na tento účel pripraviť úvery vo výške 350 mil. USD. Túto podmienku označil minister financií Lionginas za neprijateľnú, pretože by zapríčinila deficit štátnych financií v tomto roku v objeme 10 % hrubého domáceho produktu, čím by posunula Litvu na hranicu platobnej neschopnosti a ohrozila by novú dohodu s MMF. K tejto argumentácii sa pripojil aj predchádzajúci ministerský predseda Paksas, ktorý koncom októbra podal demisiu, pretože vo vláde prevládli zástancovia privatizácie. Druhá strana sa naproti tomu nazdáva, že zahraničný partner predstavuje jedinú nádej a že v priebehu únosného obdobia dokončí už dávno potrebnú reštrukturalizáciu Mazeikiu nafta. Keďže spoločnosť generuje asi 10 % litovského HDP a viac ako 20 % príjmov z daní štátu, je jej rýchle zotavenie sa životne dôležité pre Litvu a strednodobo má prispievať k zlepšeniu príjmov z daní. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
