|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Je to predsa aj boj o vplyvÚplatkami si podniky ,,kupujú" služby Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR ) dokazuje vo svojej poslednej správe o transformácii, že do štátnych systémov krajín strednej a východnej Európy v mnohých prípadoch prenikla korupcia a organizovaný zločin, ktoré ruinujú podniky a znemožňujú prechod k trhovému hospodárskemu poriadku. Je očividné, že prechod od plánovaného hospodárstva k trhovému poriadku je v týchto krajinách sťažený individuálnymi záujmami vplyvných skupín. Nie je ťažké dokázať, že v prípade týchto skupín nejde iba o jednoduché lobistické formácie z jednotlivých sektorov spoločenského života, ale aj o kriminálne združenia, ktoré využívajú transformáciu na upevnenie svojho vplyvu. Pritom často už nejde iba o pôvodne organizovanú kriminalitu, ale o formy mafistického prenikania a ovládnutia. Obidva fenomény sa odlišujú nielen po kvantitatívnej stránke. Pri mafistickom prenikaní siaha vplyv delikvencie hlboko do štátnych inštitúcií - parlamentu, vlády a súdnych siení, čo znemožňuje delikty trestať s náležitou tvrdosťou, ba väčšinou nie je možné ich vôbec stíhať. Tým odpadáva s delikvenciou spojené riziko a faktická beztrestnosť umožňuje vytvárať nesmierne zisky, ktoré sa sčasti využívajú na ďalšie upevnenie mafistického vplyvu. Nepriateľ hospodárstva Mafistické tendencie sa od pádu komunistických systémov prejavujú v mnohých bývalých krajinách východného bloku. Nedávno sa po prvý raz objavila analýza, ktorej cieľom je porovnať tento proces v jednotlivých štátoch. Podkladom sa stala anketa, na ktorú odpovedalo tritisíc riadiacich pracovníkov rôznych podnikov v 20 krajinách a je súčasťou jubilejnej správy EBOR o transformácii (Transition Report 1999). Mafia pritom nie je pomenovaná pravým menom. Používa sa neutrálnejšie znejúca formulácia state capture by private interest prevzatie štátnych funkcií nelegitímnymi silami. Ako potvrdzujú kľúčové výpovede, je to však rovnoznačné pomenovanie. EBOR prichádza k záveru, že štáty, do ktorých prenikla mafia, majú tendenciu vytvárať privilégiá v prospech korupčníkov a deformovať trh. Miera ovládnutia je - z bližšie nevysvetlených príčin - odlišná. Možno to vidieť aj na tom, ako sa už dokázali vytvoriť formy organizovaného lobingu. Čím väčšia je miera state capture, o to menej transparentné sú inštitucionálne kontakty medzi úradmi a podnikmi, o to bežnejšia je korupcia a vymáhanie úplatkov. Úradníci riadia EBOR skúmala hlavne otázku, či privatizácie viedli k očakávanému odpolitizovaniu hospodárstva. V štátoch menej ovládaných mafiou sa skutočne dajú dokázať pozitívne hospodárske úspechy. V štátoch, kde mafia prenikla výraznejšie, je to však naopak. Zánik centrálneho plánovania nebránil úradom, aby inými prostriedkami ovplyvňovali hospodárstvo. Kde je štát podriadený nevhodným vplyvom, tam sa reformy na zlepšenie kvality riadenia a na vytvorenie väčšej právnej istoty stávajú dlhodobé a zhoršuje sa makroekonomické prostredie. Intervencie štátu v oblasti cenovej politiky, odbytovej a mzdovej politiky, ako aj vo vzťahu k investičným rozhodovaniam sú celkom bežné a veľmi rozšírené. Avšak o nariadenia súvisiace s politikou zamestnanosti sa prejavuje len malý záujem. Odborníci z EBOR majú pochopenie iba pre niektoré intervencie zo sociálnych dôvodov, iné však podľa nich živia korupciu. Na kvantifikáciu týchto intervencií vyrátala EBOR time tax a bribe tax. Time tax ukazuje, koľko času potrebuje vedúci podniku na pestovanie politických kontaktov a bribe tax umožňuje poznať objem zaplatených úplatkov. Veľkou stratou času trpia hlavne malé podniky a začínajúci podnikatelia. Ďalej je zarážajúce, že vedúci pracovníci sprivatizovaných podnikov si musia odsedieť rovnako veľa času s predstaviteľmi úradov ako ich kolegovia zo štátnych Zničujúce úplatky Úplatkami si podniky kupujú verejné služby, osobitné povolenia na obchádzanie alebo uľahčenie povinností, vládne zákazky, subvencie, daňové rabaty a daňové odklady, alebo sa jednoducho usilujú umierniť osobitne divoko naladených úradných vydieračov. Objem bribe tax sa poskytuje medzi 3 % obratu (v Chorvátsku, Estónsku a v Poľsku) a priemerne 5,7 % (v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu). Tu ide o ťažkú a aj extrémne regresívnu zásadu: čím menší podnik, tým je vyššia bribe tax. Ukrajinské malé podniky strávia asi 18 % svojho času so zástupcami úradov a dávajú úplatky v objeme aspoň 8 % svojho obratu. Pritom sú protislužby, ktoré títo malí podnikatelia dostávajú za svoje úplatky, väčšinou podpriemerného objemu. Mor korupcie postihuje teda hlavne ten segment, z ktorého by malo vychádzať hospodárske oživenie. Úrady, ktoré od podnikov vyžadujú čas a peniaze a ovplyvňujú strategické rozhodovania, sa podľa názoru odborníkov z Európskej banky stali v mnohých transformujúcich sa krajinách veľkou brzdou hospodárskeho rozvoja. Analýza vyvracia často hlásanú tézu, že ďalšie nelegálne zaťažovanie je len akousi náhradou za nízke legálne nariadenia. Tam, kde sa prostriedkami korupcie zhrabúvajú peniaze, tam existuje aj nadpriemerný intervenčný tlak. Otázka, kto a aká sila stojí za úplatkárskymi úradníkmi, zostáva v analýze EBOR nezodpovedaná. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
