|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Globálna vízia pre ďalšie miléniumVízia je v súčasnosti jedno z módnych slov, a preto by sa malo používať spočiatku s mierou. Pokiaľ však takýto pojem vedie viacero ľudí k tomu, aby sa pozerali ďalej než iba na prítomnosť, aby sa všestranne zamýšľali nad budúcnosťou a nezaujímali sa iba o kvantitatívne predpovede, potom dosiahol svoje. Hovorí sa, že človek, ktorému chýba vízia, nemôže naplniť veľké očakávania, nemôže ani zmeniť smelé plány na skutočnosť. Ťažko možno zmerať jej moc, pretože v ľuďoch vyvoláva nadšenie, uvoľňuje ich energiu a premieňa ich sny na skutočnosť zajtrajška. Nové oblasti Globalizáciu sprevádza ďalšia významná výzva vrcholovému manažmentu, zrýchľujúce sa tempo zmien. Tlak na jednotlivé krajiny, aby sa prispôsobili, narastá, keďže si uvedomujú, že uzatváranie sa a protekcionizmus povedú v konečnom dôsledku k hospodárskej stagnácii. Systém slobodného podnikania a demokracia podľa západného modelu získavajú sústavne na vážnosti a ešte väčšmi ich upevňuje nedávny rozvoj v možnostiach komunikácie. Toto je zjavné nielen vo východnej Európe, ale tiež - v strednodobom a dlhodobom horizonte - v rozvojových krajinách. Medzi regionálnymi a globálnymi podmienkami sa musí nájsť správna rovnováha. Pre podnikateľský úspech v budúcnosti budú čoraz väčší význam nadobúdať decentralizované operácie a globálne prepojenia, ako aj koordinácia. Krajiny možno v pomerne hrubých črtách charakterizovať buď ako priemyselné, alebo rozvojové, a je tendencia na každú z týchto skupín aplikovať odlišnú podnikateľskú stratégiu. V priemyselných krajinách sa sústavne rozširuje a obnovuje škála produktov z hľadiska kvality, novosti a pohodlia, keďže spotrebitelia sú čoraz náročnejší. Náš svet Cynici správne tvrdia, že predpovede sú vždy náhodné, najmä pokiaľ sa týkajú budúcnosti. Bez predpovedí však nemôže existovať podnikateľská stratégia. Pokiaľ je strategická koncepcia vypracovaná na základe dôkladného prieskumu a v hrubých črtách je reprezentatívna, môže prežiť nevyhnutné škody, zdržania, kroky späť, ako aj omyly autorov. Samozrejme, dôležitou zložkou každej stratégie je posúdenie podnikateľských podmienok v oblasti, v ktorej dúfate, že budete podnikať, keďže stratégia je myslená na realizáciu. Človek nemusí byť prorok, aby videl celý súbor tendencií a smerovania, o ktorom je dosť pravdepodobné, že sa stane skutočnosťou. Už istý čas sa vzďaľujeme od dvojpólového usporiadania, ktoré ovplyvňovalo politiku od konca druhej svetovej vojny, a smerujeme k trojpólovému systému. Ideologické konflikty nahrádza konkurencia na hospodárskej úrovni, siločiary, ktoré prechádzajú Severnou Amerikou, Európou, Japonskom a Tichomorím. Dôvodom takéhoto vývoja je zrútenie sa socialistickej ideológie. Táto dramatická udalosť ovplyvnila nielen situáciu vo východnej Európe a Ázii, ale mala dosah na celý svet. Už niekoľko rokov sa čoraz ťažšie obhajovala autorita a legitímnosť socialistickej teórie oproti demokracii slobodného sveta. Táto teória už dávno prestala byť užitočná ako ideál pre hospodársku činnosť. Hroziaci politický, hospodársky a environmentálny kolaps prinútil vodcov Sovietskeho zväzu, aby prestali s pretekmi v zbrojení, začali spolupracovať so Západom a sústredili sa na svoje vnútorné problémy. Je úžasné, že svetové impérium Sovietskeho zväzu padlo ako príslovečný domček z karát. Môžeme predpokladať, že veľmoci budú čoraz väčšmi za spoluprácu. To bude znamenať svet, v ktorom bude menej napätia i vojen (a pokiaľ nejaké budú, tak zrejme kratšie), a v ktorom sa bude menej zdrojov vyčleňovať na zbrojenie. To, samozrejme, neznamená, že všetky nebezpečenstvá sú zažehnané: Blízky východ je ako sud pušného prachu, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť. Ďalšími potenciálnymi výbušnými oblasťami sú východná Európa a Balkán, krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a indický subkontinent. Trpká skúsenosť Ďalšie krajiny ešte stále menia svoje mocenské štruktúry alebo politické systémy. Tieto zmeny nebude možné dlhodobo zastaviť - vďaka moderným komunikačným prostriedkom už liberálnodemokratické idey prenikli všade. Katastrofálne zlyhanie socialistického patronátu nad ekonomikou a spoločnosťou, spolu s nepopierateľnou úspešnosťou krajín s voľným trhom v tom istom čase všade zvýši tlak na prispôsobenie sa i v Afrike a Latinskej Amerike. Marxizmus už svoj zenit ako seriózna filozofická, sociálno-politická a ekonomická teória prežil. Ukázalo sa pravdivé to, čo povedal Abraham Lincoln: Nemôžete oklamať všetkých ľudí v každom čase. Trpká skúsenosť sveta so socialistickými ideológiami azda pomôže ľudstvu byť o niečo prezieravejším a skeptickým, keď sa stretne s ďalším šarlatánom. Jeden z prvých recipročných účinkov týchto politických zmien sa prejavil v ekonomike, ktorá teraz začína z novej pozície. Jedna zo životne dôležitých stránok tejto novej pozície je význam, ktorý sa počas posledných niekoľkých rokov pripisuje liberalizácii. Nedôvera voči vševedúcemu (a všemocnému) štátu viedla k tomu, že sa vlády vzdávajú čoraz viac podnikov, alebo prinajmenšom nezvyšujú počet predpisov, ktoré ovplyvňujú podnikanie (ba niekedy počet takýchto predpisov znižujú), a vo všeobecnosti väčšmi dôverujú samoregulačným mechanizmom trhu. Výsledok je, že sa štruktúry rýchlejšie prispôsobujú, produktivita rastie a zlepšuje sa konkurencieschopnosť. Vláda konkurencie V ekonomickom sektore sa ujíma tesnejšia regionálna spolupráca. Európske spoločenstvo, NAFTA medzi USA, Kanadou a Mexikom, ešte vždy opatrné zoskupenia krajín juhovýchodnej Ázie a krajín v tichomorskej oblasti okolo ich vodcu Japonska, úsilie v severnej Afrike, ako aj v Južnej Amerike medzi Brazíliou a Argentínou to všetko sú znaky toho, že sa pokladá za výhodné koordinovať ekonomiku v širšom priestore. A sú isté náznaky, že aj vo východnej Európe rozpustenie RVHP povedie k ozajstnej regionálnej spolupráci. Tlak existujúcich očakávaní v oblasti obchodnej politiky pre otázky meny ukazuje, že všetci zainteresovaní čoraz väčšmi akceptujú ekonomickú komplexnosť a uznávajú jej výhody. Napriek všetkým nevyhnutným zdržaniam, štrukturálnym problémom a ťažkostiam pri prispôsobovaní sa, pre politikov akejkoľvek orientácie bude čoraz ťažšie obhajovať protekcionizmus, predstavy o sebestačnosti alebo o celkom nezávislých rozhodnutiach v obchodnej politike alebo vo výmenných kurzoch. Myslím si, že pravidlá o domácom obsahu, dobrovoľných obmedzeniach dovozu, o absurdnej finančnej pomoci vývozu na úkor daňových poplatníkov, či akékoľvek podobné triky nemajú budúcnosť. Navyše som presvedčený, že proces regionálnej spolupráce sa značne urýchli, pretože jeho výhody sú zjavné, a že aj v tejto oblasti sa bude pociťovať tlak rastúcej konkurencieschopnosti. Pre každú firmu to vo všeobecnosti bude znamenať predovšetkým tvrdšiu konkurenciu s predvídateľnými následkami pre stratégiu, veľkosť a organizáciu. Ako manažéri si budeme musieť zvyknúť, že všade si konkurujeme s inými podnikateľmi zo všetkých ekonomických regiónov sveta. Nové hodnoty Na druhej strane budeme ako podnikatelia schopní oveľa častejšie ako doteraz investovať naše financie tam, kde je najlepšia šanca na efektívnosť; nakupovať, vytvárať, predávať a získavať financie a platiť mzdy a dane tam, kde sa nám podmienky zdajú najvhodnejšie. V dlhodobom horizonte však celosvetová konkurencia spôsobí, že všetky umelo vytvorené výhody istých lokalít zaniknú. Zostanú tie výhody, ktoré vyplývajú z dostupnosti prírodných zdrojov a čo je kľúčový faktor z ľudskej a profesionálnej kvalifikácie pracovných síl. Tu majú podľa mňa predstavitelia odborov úlohu, ktorá je naliehavejšia a závažnejšia než sťažovanie sa na sociálny dumping. Nepochybujem o tom, že mnohé transakcie, ktoré sa momentálne vychvaľujú, nenaplnia očakávania. Každý spoločný podnik, spojenectvo či dohoda o spolupráci vždy majú za následok istú stratu slobody vzhľadom na čas na rozhodovanie a reagovanie, a to je práve to boľavé miesto. V budúcnosti sa podnikateľské vyhliadky, metódy a systémy, ako aj konkurencia a organizácie budú meniť častejšie, než je to teraz. Navyše, tieto zmeny budú radikálnejšie a ďalekosiahlejšie než v súčasnosti a každý podnik bude musieť rozhodovať vo veciach, ktoré budú mať skutočný dosah na to, či podnik bude aj naďalej existovať. Načasovanie je v takých prípadoch mimoriadne dôležité, a preto by som bol za to, aby sa ponechala čo najširšia škálu konania. V budúcnosti budú podnikatelia stáť zoči-voči ľuďom, ktorí v mnohých prípadoch iste nebudú reagovať ako dnešní ľudia. Strata tradičných hodnôt v priebehu dvadsiateho storočia s dlhým obdobím mieru a prosperity na Západe viedla k správaniu sa, ktoré by som charakterizoval nasledujúco, pričom netvrdím, že ho hodnotím. Krédo existencie Občania, spolupracovníci, zákazníci a investori sa čoraz väčšmi oslobodzujú od celej sústavy spoločensko-politických záväzkov a povinností súvisiacich so zamestnaním. Čoraz väčšmi im záleží na tak trochu narcisistickej sebarealizácii, čo znamená zameranie sa na vlastné ja. Optimalizácia vlastnej existencie, aj na úkor existencie rodiny či spoločnosti sa už nepokladá za niečo morálne trestuhodné. Čoraz ťažšie bude takýchto ľudí presvedčiť, aby vykonávali dobrovoľnú prácu pre spoločné blaho, a ešte ťažšie, aby vykonávali prácu vo vláde či v politických stranách, alebo aby jednoducho išli voliť. Túto tendenciu sprevádza akýsi plazivý fundamentalizmus, morálna prísnosť, a tak je čoraz ťažšie racionálne uvážiť pre a proti napríklad v prípade ochrany životného prostredia. Zároveň sa v mnohých oblastiach ľudia uchyľujú k menším jednotkám, ktoré sa ľahšie chápu a ovplyvňujú, k regionálnym prejavom a názorom, ktoré sú akousi zvláštnou protiváhou ku globalizačnej tendencii, a ktoré do istej miery aj obmedzujú jej dosah. Helmut Maucher viceprezident WEF predseda predstavenstva Nestlé SA Text pod snímku: Helmut Maucher Snímka archív |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
