|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Presun výroby do zahraničia?Nemáme záujem o kvalitné domáce produkty Tatrabent Sereď vyrába a na slovenskom trhu už tretí rok ponúka geosyntetickú tesniacu rohož Tatrabent. Tento slovenský patent má použitie všade, kde je potrebné oddeliť kontaminované vody od čistých, napríklad pri výstavbe a rekultivácii skládok odpadu, vytváraní vodonepriepustných bariér a pri výstavbe ciest, diaľnic, železníc, vodných nádrží, kompostovacích a silážnych jám, na dná v rybníkoch. Orientovali sme sa na túto výrobu, pretože sme videli medzeru na trhu. Na skládky sa dováža veľmi veľa materiálov zo zahraničia. Ročne na Slovensku pribúda skládok, ďalšie sa rekultivujú, takže je to perspektívna oblasť, ktorá sa bude rozvíjať. Geosyntetické tesniace rohože využívajú hlavne v Nemecku a USA, kde nahrádzajú drahé a náročné technické riešenia. Podobný materiál sa vyrába v Nemecku, Taliansku a USA. Tatrabent je jediná firma mimo EÚ, ktorá takýto produkt vyrába, mimochodom výhradne zo slovenských materiálov, vysvetľuje riaditeľ Ing. Štefan Kišš. Pôvodné plány predpokladali v horizonte piatich rokov dosiahnuť stomiliónový obrat. Na súčasnej technológii dokážu vyrobiť ročne 150-tisíc štvorcových metrov rohože. V tomto roku v Tatrabente vyrobili podľa predbežných výsledkov 71-tisíc štvorcových metrov rohože oproti plánovaným 110-tisícom. Firma, ktorá zamestnáva iba 14 pracovníkov, plánuje obrat 12 mil. Sk. Až 98 percent produkcie exportuje, hlavne do Českej republiky. Dôvodom tohtoročného poklesu výroby je fakt, že slovenská legislatíva je stále nepriaznivo naklonená nášmu patentu. Doteraz sme nedokázali preraziť nepriechodnosť cez metodické pokyny Ministerstva životného prostredia SR. Na niektorých skládkach je rohož použitá už tri roky a podľa pravidelných meraní nedochádza k žiadnym priesakom Napriek tomu, že odborná verejnosť uznáva kvality materiálu, úradníkom je to jedno, zdôrazňuje Ing. Š. Kišš. Potvrdil, že firma stále testuje kvalitu geosyntetickej rohože, získali aj obnovili certifikát kvality. Porovnávali priepustnosť, šmyky, vymrazovanie, aby bolo možné porovnať vlastnosti s inými materiálmi. Náš produkt má skutočne špičkovú kvalitu. Koeficient priepustnosti v metroch za sekundu dosahujeme menší ako trikrát 10 na mínus jedenástu. Nezanedbateľné je finančné hľadisko. Ak je potrebné íl na skládku doviezť, už pri vzdialenosti päť kilometrov sú náklady o 50 % vyššie ako pri použití rohože, pretože sa preváža obrovské množstvo zeminy. Dôležité je časové hľadisko a hľadisko klimatického rizika. Pri použití rohože aj najväčšiu skládku s rozlohou dvadsať hektárov možno pokryť so všetkými prípravnými prácami za jeden mesiac. Dá sa totiž položiť až tisíc štvorcových metrov rohože denne. Zásadnou prednosťou Tatrabentu je samouzatváracia schopnosť pri menších prierazoch. Materiál sa v zemi aktivuje pôsobením vlhkosti zeme. Oproti fólii má oveľa väčšiu pružnosť, rovnako kvalitný je každý centimeter, pritom kvalitu ílu používaného na tesnenie skládok málokto kontroluje. Napriek všetkému cítime administratívnu bariéru, ktorá nám bráni presadiť sa na domácom trhu. Na Slovensku máme kampaň zameranú na prednostné používanie domácich výrobkov, ale keď na to dôjde, realita je podstatne iná, upozorňuje riaditeľ spoločnosti. Preto firma uvažuje o presunutí výroby do Českej republiky, ktorá predstavuje rozhodujúci trh. Náš výrobok je slovenský patent zo slovenských surovín a jeho výroba udržiava pracovné miesta v Seredi, kde sa kompletizuje, ale aj v Kežmarku a Hnúšti. Všetky povinnosti voči štátu aj dodávateľom máme vyrovnané, žiaľ, o nás, a čo je horšie, ani o náš výrobok, vláda nemá záujem, argumentuje Ing. Š. Kišš. Upozornil ešte na jeden problém: Do polovice budúceho roka majú byť na Slovensku uzavreté všetky skládky s osobitným režimom. Ide spolu približne o 220 skládok, ktoré treba prekryť, zaizolovať vrch, aby bol nepriepustný. Do uzavretej skládky sa nesmie dostať voda, lebo tak vznikajú kontaminácie pôdy a vzduchu. Hoci ministerstvu životného prostredia ponúkame rohožou Tatrabent lacné a kvalitné riešenie, ešte stále nie je rozhodnuté, ako sa skládky uzavrú. Sú úvahy, že skládky sa budú zavážať stavebnou sutinou, zeminou, alebo prekrývať šesťmilimetrovou fóliou. Pritom rohož Tatrabent spĺňa všetky podmienky nariadenia vlády 606/92 o nakladaní s odpadmi, uzavrel riaditeľ Tatrabentu Ing. Štefan Kišš. Veronika Fitzeková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
