Vyhrá vojnu, ale prehrá mier Ruské plány obnovy regiónu vôbec nemusia stačiť Od uplynulého týždňa je už zrejmé, že čečenská vojna nebude žiadnou ekonomickou výhrou pre Moskvu. Denne stojí daňových poplatníkov asi dva milióny dolárov, a napriek tomu, že si rozhodným počínaním v regióne prihral premiér Putin od publika pár skvelých bodov, podpora verejnosti vojne v Čečensku klesá. Veď 3 mld. rubľov, resp. 115 mil. USD, ktoré do Čečenska z federálnej pokladnice doteraz celkovo vytiekli, mohli dobre pokryť väčšinu sociálnych dávok počas už prišlej tuhej zimy. Nič na tom nemení fakt, že peniaze tečú z dodatočných príjmov (58 mld. USD) získaných zvýšením svetových cien ropy. S terorizmom sa maznať nemožno a bolo by naivné veriť v silu otcovského dohovárania jeho vodcom. Najmä, keď je od začiatku zrejmý cieľ. Islamská Šura Dagestanu, samozvaný parlament, stále nezrušil pred pár mesiacmi prijatú deklaráciu o vytvorení nezávislého islamského štátu v tejto severokaukazskej republike, ktorá hovorí o povinnosti pravoverných moslimov postaviť sa na obranu islamského štátu a bojovať až do úplného vyhnania nevercov z moslimských území. To v preklade znamená výzvu k džihádu, svätej vojne proti ruským jednotkám, ktorí sú označovaní za okupantov. Nemožno to prehliadať pri kritike postupu ruských vojsk (veď aj Izraelu sa dlhé roky toleroval oveľa krvavejší postoj k palestínskej OOP, ktorá mala kedysi tiež za cieľ zničiť Izrael, hoci svoj boj viedla bez zbraní a na jej území, ktoré si Izrael vojnou nezákonne uzurpoval). Hocako, Rusko je kritizované za tvrdý postoj aj preto, že prešlo od stratégie ochrany Čečenska, cez útok na základne teroristov, oslobodenie severnej zóny a teraz hovorí len o úplnom víťazstve nad svojim zakaukazským subjektom. Lenže, presne pred týždňom čečenskí predstavitelia povedali, že by radi vytvorili exilovú vládu buď so sídlom v azerbajdžanskom Baku, alebo tureckom Istanbule, aby pokračovali v pláne boja za nezávislosť islamského štátu v duchu deklarácie. Kritika smerom k Rusku môže byť oprávnene namierená na možné omyly vzdušných vojenských síl, ktoré modernizáciou výbavy skutočne neprekvitajú, nehovoriac už o presnosti. Hoci, tú nemohli zaručiť ani supermoderné jednotky NATO v Juhoslávii. Bolo by však nepresné tvrdiť, že Čečensko vo výbave žiadne protivzdušné zbrane nemá, ako sa to už objavilo v komentároch. Majú nielen protitankové, ale aj protivzdušné systémy vrátane amerických stingerov. Hocako, na mieste nie je len otázka, koľko ľudských životov, najmä civilných, bude stáť na jednej strane boja za samostatnosť a na druhej bránenie celistvosti, ale aj pochybnosti, či sú vôbec chránené od vojny susedné oblasti, najmä málo stabilné Ingušsko a Osetsko. Ružové plány ingušského prezidenta Ruslana Auševa o pozdvihnutí chudobnej republiky veľmi rýchlo nabrali zdravú farbu reality tak, ako sa u suseda, len 50 km na východ, začali zaľudňovať hranice 210-tisícami utečencov bez strechy nad hlavou a peňazí a posilňovať 316-tisícovú ingušskú populáciu. Konflikt sa môže skončiť víťazstvom Ruska. Víťazstvom vojny, ale stratou mieru. Čečenci myslia len na svoju kultúru, jazyk, národnosť. Pravdepodobnosť, že budú chcieť vždy žiť len ako subjekt federácie, je veľmi malá, uviedol nedávno pre tlač R. Aušev. Ingušsko samo prešlo pestrou históriou. Veď počas trvania ZSSR síce spolu s Čečenskom tvorili jednu autonómnu oblasť, po násilnej deportácii (1944) Ingušov z vlastného územia do strednej Ázie, keď časť ich územia pripadla Severnému Osetsku, zosilnela požiadavka navrátenia územia. Tá sa stala aktuálna po samozvanom vyhlásení nezávislosti v roku 1991 a následne potvrdením Ingušskej republiky v rámci RF ruským parlamentom. Udržať vrejúci kaukazský kotol pod pokrievkou je o to zložitejšie, že Rusko bude pravdepodobne čeliť útokom gerily v dlhej partizánskej vojne, ktorá sa môže zvrtnúť do zápasu ako v 19. storočí, keď sa Čečensko postavilo na odpor proti ruskému imperiálnemu postaveniu. Je jasné, že pokračovanie vojny môže vyeskalovať napätie aj v Ingušsku či v Osetsku, medzi ktorými sa územné spory stále neskončili a rovnako vzniesť aj požiadavka financovať humánnu katastrofu v podobe nekonečného prílevu bezdomovcov z Čečenska. Rusko musí prezentovať plány obnovy, siahajúce opäť hlboko do jeho vrecka, ktoré by mali priniesť oslobodeným oblastiam infraštruktúru, obnovu dodávok elektriny, činnosť nemocníc a škôl. Ale aj tu je otázne, či to postačí na zastavenie bojov a primatie regiónu poslušne sa usadiť vo vnútri hraníc. Samozrejme, z ekonomického ozdravenia regiónu by v konečnom dôsledku profitovala aj federácia, najmä z ropovodov idúcich dnes cez nebezpečné územia. Pokiaľ však ide o ústavný štatút Čečenska, resp. neskôr možno aj ďalších nespokojných republík ako Dagestanu, pravdepodobne to bude možné len pri veľkej dávke autonómnosti. Najmä, ak Čečensko nepripúšťa nič, okrem samostatnosti. Slávka Blazseková
|
Amsterdam | veľká oblačnosť | 8 |
Atény | slnečno | 19 |
Belehrad | polooblačno | 8 |
Berlín | veľká oblačnosť | 8 |
Bratislava | polojasno | 10 |
Brusel | veľká oblačnosť | 9 |
Budapešť | slnečno | 10 |
Bukurešť | veľká oblačnosť | 6 |
Frankfurt | polooblačno | 6 |
Helsinki | oblačno | 1 |
Istanbul | malá oblačnosť | 15 |
Kodaň | zamračené | 7 |
Kyjev | oblačno | 6 |
Lisabon | malá oblačnosť | 18 |
Londýn | polooblačno | 9 |
Madrid | polooblačno | 16 |
Miláno | slnečno | 11 |
Moskva | sneženie | 0 |
Oslo | oblačno | 2 |
Paríž | polooblačno | 10 |
Praha | oblačno | 7 |
Rím | oblačno | 18 |
Sofia | oblačno | 8 |
Štokholm | polooblačno | 1 |
Varšava | veľká oblačnosť | 6 |
Viedeň | polojasno | 10 |
Záhreb | malá oblačnosť | 6 |
Ženeva | malá oblačnosť | 6 |
|
|
|