|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 20.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Decembrové diskusie sú neskoro...Aké riziká prináša štátny rozpočet na rok 2000 Zákon o štátnom rozpočte pritom už roky odzrkadľuje stav slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Samozrejme, že je možné ho meniť, a to nielen kozmeticky, ale aj fundamentálne. Aj tu, tak ako v mnohých iných oblastiach, sa však už na rozdiel od začiatku 90. rokov môžeme spoliehať aj na vlastné skúsenosti, nielen na ideológie, ktoré boli vtedy rozhodujúce. Krátka história SR nás presviedča, že radikálne zmeny urobené v rozpočte vedú skôr k destabilizácii ekonomiky, nie k riešeniu jej problémov. Tomu sa máme venovať celý rok a nespoliehať sa na decembrové diskusie. Tie odsávajú energiu a čas mnohým zainteresovaným a nakoniec odpútavajú pozornosť od diskusií o reformách, ktoré by naozaj mohli zabezpečiť vytvorenie podmienok na dlhodobý hospodársky rast, prípadne o fiškálnom schodku, ktorý bude v budúcom roku zrejme väčším problémom ako deficit štátneho rozpočtu. Z vlastných skúseností vieme, že čím sú príslušné diskusie dlhšie a tvrdšie, tým ťažšie sa vládam odoláva požiadavkám na prehĺbenie rozpočtového schodku, a tým viac rizík je doň nakoniec zakomponovaných. Výsledkom je preto takmer každoročné posunutie riešenia problémov do budúcnosti, zadlžovanie ďalších generácií, opakujúci sa deficit. Zdá sa, že myšlienka izolácie niektorých hospodárskych rozhodnutí od politických tlakov, tak ako je tomu v prípade menovej politiky či ochrany hospodárskej súťaže, si bude v súvislosti s fiškálnou politikou aj u nás nachádzať čoraz viac priaznivcov. Parlamentné polemiky, v ktorých prevažujú osobné urážky nad faktickými argumentmi, tomuto trendu len pomáhajú. Štátne záruky Z doterajších skúseností by sme vari mohli odvodiť niekoľko odporúčaní. Keďže najčastejšie úniky vlád sa na celom svete v súvislosti s deficitným financovaním zo strany štátu dajú identifikovať v deformácii sledovaného rozsahu a časového horizontu, treba sa zamerať práve na ne. Ide o to, že bežne deficit štátneho rozpočtu vôbec nezachycuje všetko to, čo bude musieť zaplatiť daňový poplatník v dôsledku zlyhania rôznych štátnych subjektov a už vôbec nie to, čo mu štát pripraví do tzv. povolebných období. Určite by sme mali preto venovať viac pozornosti štátnym garanciám. Otázne je totiž nielen to, či splátky štátnych záruk naozaj takmer dvojnásobne prevýšia plánovanú hodnotu, ale najmä to, koľko analogických záruk poskytne štát v nasledujúcom roku. Ich dôsledky síce neuvidíme v budúcom roku, ale najmä mladšia a stredná generácia sa o ich kvalite bude môcť určite presvedčiť. Minimálne požiadavka na pravidelnú informovanosť o kumulatívnom objeme poskytnutých štátnych záruk zo strany verejnosti je preto vari plne namieste. Len na budúci rok môžu byť totiž poskytnuté štátne záruky za bankové úvery pre Železnice Slovenskej republiky, Sociálnu poisťovňu, Národný úrad práce, Štátny fond cestného hospodárstva, Štátny fond zdravia, Štátny fond životného prostredia, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Štátny fond trhovej regulácie, hlavné mesto SR Bratislava. Zodpovednosť áno, nástroje nie Ako čoraz vážnejší sa javí problém verejných fondov a iných subjektov, za ktoré síce štát v konečnom dôsledku nesie plnú zodpovednosť, ale nástroje na ich riadenie a kontrolu má však minimálne. Pokiaľ nedôjde v tomto zmysle k náprave, je možné v horizonte niekoľkých rokov očakávať vážne problémy. Odhadovaný deficit verejných financií môže byť totiž až dvakrát vyšší ako záporné saldo štátneho rozpočtu. Ďalším rizikom, ktoré sa prehlbuje s príchodom budúceho roka, je splácanie dlhopisov Fondu národného majetku SR. Zdá sa, že príjmy z privatizácie nebudú môcť byť použité na tento účel v zodpovedajúcej miere. Otvorenou otázkou ostávajú aj daňové príjmy v budúcnom roku vzhľadom na razantné pozitívne zmeny v daňovej politike. Pravdou je aj to, že aj nad výkonnosťou slovenskej ekonomiky v budúcom roku visí niekoľko otáznikov. Je možné, že sa už priaznivo prejaví zníženie priamych daní, prílev priamych zahraničných investícií, integračné úspechy SR, ale je možné aj to, že najmä vnútropolitické problémy obmedzia schopnosť exekutívy uskutočniť nevyhnutné reformy a zhoršovanie hospodárskej situácie bude pokračovať. Aj keď sa zdá byť vládny predpoklad hospodárskeho rastu, inflácie a miery nezamestnanosti na budúci rok reálny, môže vývoj týchto parametrov spôsobiť prehĺbenie deficitu na úroveň, ktorá by bola medzinárodne aj vnútorne len ťažko akceptovateľná. Čoraz viac sa aj preto natíska otázka dokedy treba prijímať deficitné financovanie potrieb štátu. Hlavný problém: reformy Hlavné problémy slovenskej ekonomiky nespočívajú v štátnom rozpočte, ale v reformách formálnych a neformálnych pravidiel, podľa ktorých fungujú jednotliví hráči, štát, obce, podniky, občania. Zefektívnenie fungovania verejnej správy, reforma sociálneho systému, zdravotníctva, školstva, renesancie etických princípov, rovnosť šancí, vyššia transparentnosť a nižšia korupcia sú fenomény, ktoré budú pre rozvoj slovenskej ekonomiky determinujúce. Ak možno predávať licencie v Číne cez internet, tak možno v mnohých krajinách podobne realizovať verejné obstarávanie a ak u nás sa namiesto takýchto opatrení venujeme celé roky debatám o tom, KTO, a nie AKO má tieto procesy realizovať, tak sa nemáme právo čudovať nad problémami slovenskej ekonomiky. V prípade, že sa situácia nezlepší a že nebudú realizované hospodárske reformy v najbližšom roku, môžme na jeho konci očakávať opäť diskusiu o tom, čo treba urobiť so zrkadlom, ktoré nám ukazuje realitu, s ktorou nie sme spokojní. Eugen Jurzyca predseda Centra pre hospodársky rozvoj |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
