|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 20.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Potrebujú základ dôveryViceprezident WEF Helmut Maucher o európskej integrácii a zmenách na Slovensku Keď hovoríme o problémoch v transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy, nemali by sme zabúdať na ich veľmi odlišnú situáciu. Západným ekonómom a politikom sa to často stáva a vedie ich to k zovšeobecňovaniu postupov riešenia problémov i skúseností. Aj napriek odlišnostiam majú jedno tieto krajiny predsa len spoločné: musia väčšmi pokročiť v reformách. Mali by ich robiť štruktúrovanejšie, s lepším právnym rámcom prispôsobeným potrebám budúcnosti. Slovensko vie, kam smeruje. Ale jeho obyvatelia často zabúdajú na to, kde boli pred desiatimi rokmi a čo za ten čas dosiahli. Ja si myslím, že dosiahli dosť. Veď transformačný proces v posledných desiatich rokoch nemal obdobu. Počas neho vznikli nové pravidlá a nové inštitúcie, pre vládu boli definované nové úlohy. Toto západný svet z času na čas nechápe, keď hovorí o tom, že transformujúce sa krajiny sú rozvojové. Zabúdajú pritom na vysokú úroveň vzdelania. Ja si myslím, že Slovensko určite nie je rozvojová krajina. Zmeny za posledných desať rokov viedli k rôznym situáciám a k narastajúcemu rozdielu prosperity jednotlivých krajín. Úroveň HDP sa len v málo prípadoch z týchto krajín dostala na úroveň spred roku 1989. Ale Slovensku sa to už podarilo. To je vynikajúce východisko do budúcnosti. Náklady a produktivita Najdôležitejšie, čo treba urobiť, je pokračovať v súčasnom úsilí. Väčšina transformujúcich sa krajín ide správnym smerom, ale zmeny aj napriek tomu budú trvať dlho. Vybudovanie inštitúcii samo osebe na to nestačí. Treba zmeniť postoje a správanie sa, Slovensko potrebuje čas, aby prekonalo nedostatok skúseností s voľným trhom. V takomto závažnom procese sa nemožno vyhnúť nedostatkom. To však ešte neznamená, že tieto krajiny idú nesprávnym smerom. Vo všeobecnosti hovorievame, že treba zvýšiť konkurencieschopnosť, posilniť ekonomiku. Možno sa to zdá jednoduché, ale nie je to tak. Treba vždy dbať na to, aby zvýšené náklady na prácu prinajmenšom nepresiahli prírastok produktivity. Pokiaľ sa podarí dodržať toto kritérium, Slovensko pôjde dopredu. Dokončiť privatizáciu Transformujúce sa krajiny sa niekedy až príliš upriamujú na západ a zabúdajú na to, čo môžu urobiť sami. Príkladom toho je spoločenstvo CEFTA. Dalo by sa povedať, že je to taká malá Európska únia. Členstvo v CEFTA bude iste pre Slovensko a ďalšie krajiny prínosom a myslím si, že dnes by SR mala svoje kontakty v nej posilňovať. Pokiaľ ide o posilnenie súkromného podnikania a trhového systému, treba byť reálny. Treba ich rozvíjať krok za krokom. Trh nemôže fungovať, ak ho príde implantovať niekoľko profesorov z USA a povedia, od zajtra to robte takto a takto... Napokon, sklamanie z toho, že takto veci fungovať nemôžu, ste na Slovensku už zažili. Jedna vec sú krásne plány, iná zasa ich postupná realizácia. Je veľa vecí, ktoré treba urobiť krok za krokom a je veľa vecí, ktoré treba zlepšiť a zdokonaliť v tom istom čase. Schopnosti manažmentu, myslenie, ktoré umožňuje podnikateľskému svetu uspieť v systéme slobodného trhu, to je predsa niečo iné než tu bolo predtým. Tento proces možno veľmi urýchliť a zlepšiť prostredníctvom privatizácie, ktorá podporuje osobnú iniciatívu, rozvíja súkromný sektor a dáva zelenú zahraničným investíciám, ktoré prinášajú skúsenosti zo svojich krajín. Pokiaľ sa privatizácia urobí dobre, Slovensko získa väčšiu podporu z medzinárodných finančných inštitúcií prostredníctvom priamych zahraničných investícií alebo od súkromných bánk. Poriadok i sloboda Slovensko musí založiť právny stupeň slobody, ktorý potrebuje trhová ekonomika. Neznamená to však, že si môže robiť každý čo chce, ale veci musia mať právny rámec, ktorý sa niekedy označuje ako poriadko-liberalizmus. Čiže napríklad potrebujete protitrustovú legislatívu, potrebujete reguláciu finančných trhov, fiškálnu legislatívu, zákony o výbere daní a ďalšie. Povedie to k väčšej stabilite a bezpečnosti. Ak chcete, aby ľudia, či už zo zahraničia alebo domáci na Slovensku investovali, je to predovšetkým otázka dôvery. Podnikatelia sú ochotní riskovať, ale potrebujú mať celkový základ dôvery. Slovensko, podobne ako ostatné transformujúce sa krajiny, potrebuje menej vládnych zásahov a menej rozhodnutí administratívy od prípadu k prípadu. Inak povedané, problémy treba riešiť systémovo. Dôležitá mikroekonomika Paralelne s otváraním sa krajiny voľnému trhu sa musí rozvíjať aj sociálna legislatíva, ktorá sa týka starších ľudí, nezamestnaných a ľudí so zdravotným postihnutím, pretože inak nebudú spolupracovať. Treba na vec pozerať dlhodobo a nájsť správne vyváženie medzi sociálnou zodpovednosťou, sociálnou legislatívou a medzi pohybom a iniciatívou slobodného trhu. Je to jedna z najzložitejších vecí v rámci ekonomiky. Je veľmi dôležité mať správnu makroekonomickú politiku, to znamená obchodnú bilanciu, infláciu, mieru nezamestnanosti a prírastok HDP. Ale často sa zabúda na jedno: že zlepšenie makroekonomiky prichádza z mikroekonomického úsilia jednotlivcov a podnikov. Časový rámec Z hľadiska integrácie by EÚ mala prijať jasné rozhodnutie, kto kedy bude vstupovať. Časový rámec potrebujú obe strany. Krajiny EÚ i uchádzači o vstup. Na vzájomné prispôsobenie sa potrebujú obe strany dlhší čas, pretože inak sa proces zbližovania pokazí. Mali by sme sa tiež usilovať byť pragmatickí a rozlíšiť otázky, v ktorých možno postupovať rýchlejšie a kde potrebujeme viac času na prispôsobenie sa. Myslím, že pán Prodi, ktorý je teraz na čele Európskej komisie, tento problém veľmi dobre pochopil. Množstvo krajín uchádzajúcich sa o vstup sa zvýšilo, teraz sa predpokladá, že spolu bude po integrácii 27 alebo 28 členských krajín. A to si vyžaduje odlišné postupy a myslenie, ako keď bolo šesť uchádzačov. Je veľmi dôležité, aby Európska únia, skôr než vstúpi do tohto procesu prijímania, skončila prácu na kompletovaní EÚ, pretože inak nebude na vstup nových členov pripravená. Ešte stále existujú isté problémy v poľnohospodárstve, ktoré neboli vyriešené a Európska únia vôbec musí hovoriť jedným hlasom vo všetkých témach a nesmie byť nejednotná. Je preto potrebné mať spoločnú zahraničnú politiku, spoločnú bezpečnostnú, prisťahovaleckú i obrannú politiku. To všetko treba zavádzať na základe väčšinového rozhodovania. Inak nedospejeme k spoločným názorom. A to všetko sú pre Európanov veľmi zložité otázky. Veď každý má rád svoju vlastnú autonómiu a pri integrácii musí každý prekročiť svoj vlastný tieň a do istej miery sa vzdať svojej suverenity. Inak to nepôjde. Tri stupne Medzi susednými krajinami existujú obchodné dohody a podnikateľské asociácie. Tie sa pri vstupe do EÚ musia skoordinovať s úniou, pretože inak budú vznikať umelé obchodné bariéry. Všetky tieto procesy integrácie a ďalšej hospodárskej kooperácie by mali byť zasadené do slobodného obchodného rozvoja na celom svete. Čiže budúca Európska únia by mala vyjsť z rôznych stupňov rozvoja a rýchlostí zmien ekonomiky jednotlivých krajín, potom je tu sama EÚ, a napokon globálny svet, to je tretí kruh. Musíme zistiť, aký stupeň integrácie a spolupráce je správny pre tieto tri rozličné stupne. Na záver by som zhrnul niektoré zásadné princípy integrácie a transformácie jednotlivých krajín. Proces európskej integrácie vrátane vývoja v nových krajinách je veľmi pozitívny a je priaznivý pre úlohu Európy a každého jej člena, pre jeho konkurencieschopnosť a prosperitu ľudí. O tom pochybovať nemožno. Ak aj potrebujeme dlhé obdobie prispôsobovania sa, mali by sme začať už dnes. A napokon, tento integračný proces je dôležitý nielen z ekonomických dôvodov, ale tiež pre politickú stabilitu a bezpečnosť celej oblasti. Európska únia by nikdy nemala budovať nové obranné múry oproti ostatným, ale mala by zaviesť nové obchodné asociácie so susednými krajinami a nezabudnúť na globálnu dimenziu slobodného obchodu a na celosvetovú spoluprácu. Po zrušení železnej opony a po snahe krajín zo strednej a východnej Európy presunúť sa smerom na západ, sa hranica alebo stred Európy presunul asi o 500 km smerom na východ. Čiže vzniká tu nová kultúrna zmes anglosaských filozofií a východných filozofií. Krajiny východnej a strednej Európy môžu dávať veľmi dôležité impulzy, ako treba Európu stavať zo stránky hospodárskej, kultúrnej, politickej. Všetci sa môžu učiť jeden od druhého. A vyzývam vás, aby ste prispievali novými ideami a svojimi skúsenosťami pri budovaní tejto väčšej Európy. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
