Najväčší problém?
Komentuje Eleonóra Bujačková
Reštrukturalizácia, otvorená ekonomika, náročnejšie prostredie tuzemského trhu i úroková a fiškálna reštrikcia odhaľujú na slovenskom trhu práce javy, ktoré sa podobajú sprievodným javom nezamestnanosti v krajinách EÚ. Rozdiel je v prezamestnanosti, ktorá je brzdou rastu produktivity práce. Zmenený pohľad na problém nezamestnanosti je spôsobený viacerými príčinami. Mnohé podniky majú už ujasnenú svoju stratégiu a odmietajú hrať úlohu sociálnych či zaopatrovacích ústavov. Až dnes sa ukazuje pravdivý rozmer potreby sociálnej starostlivosti a veľkosť nároku na štát blahobytu po tom, čo sa podniková sféra vzdala časti svojich aktivít v sociálnej oblasti. Postupné znižovanie prezamestnanosti vo viacerých podnikoch podporilo na trhu práce v niektorých profesiách prevahu ponuky nad dopytom a súčasne vyzvalo štát na vytváranie nových pracovných príležitostí či lepšie prispôsobovanie sa požiadavkám trhu práce. Možno identifikovať mnoho nepríjemných príčin a dôsledkov, či nevyužitie ponúkaného potenciálu. Patrí sem napríklad stále nedostatočná podpora podnikania či nedostupnosť finančných prostriedkov. Problematická je aj nedostatočná reakcia vzdelávacieho systému na vývoj trhu práce. Výsledkom je prehlbujúci sa nesúlad medzi ponukou a potrebou v profesijnej a kvalifikačnej štruktúre pracovných síl. Problém je aj v tom, že sa podcenil význam regionálnej politiky. Nedá sa predpokladať, že v roku 2000 sa miera nezamestnanosti výrazne zníži. Skôr sa zvýši. Nezamestnanosť potom získa podobu štrukturálnej nezamestnanosti, a to sa prejaví v raste jej priemernej dĺžky (za kritickú hranicu sa považuje obdobie jedného roka). Okolnosti na trhu práce budú u nás postupne čoraz podobnejšie podmienkam v krajinách EÚ, takže aj podoba politiky zamestnanosti by mala byť príbuzná. Predpokladá to napríklad ponúknuť podnikateľom možnosť podpôr za vznik nových pracovných miest, zvýšiť motiváciu pracovných síl k návratu či vstupu na trh práce tým, že dané profesie budú výrazne lepšie odmenené než pri závislosti od sociálnych príjmov. V tejto súvislosti treba brať do úvahy aj cenu celého spotrebného koša a zmenu jeho štruktúry v dôsledku cenových regulácií. Dôležitou podmienkou flexibilného trhu práce sú nároky na finančné prostriedky a kontrola ich vecného používania. Je pravdepodobné, že štátne financie budú aj pre zabezpečenie politiky zamestnanosti pod výrazným tlakom.
|
|
| Amsterdam | polojasno | 4 |
| Atény | dážď | 12 |
| Belehrad | polojasno | 1 |
| Berlín | jasno | 1 |
| Bratislava | jasno | 1 |
| Brusel | polojasno | 3 |
| Budapešť | jasno | 2 |
| Bukurešť | dážď | 4 |
| Frankfurt | jasno | 2 |
| Helsinki | jasno | -3 |
| Istanbul | dážď | 10 |
| Kodaň | jasno | 0 |
| Kyjev | jasno | 0 |
| Lisabon | polooblačno | 14 |
| Londýn | zamračené | 4 |
| Madrid | polojasno | 13 |
| Moskva | polooblačno | -4 |
| Oslo | polojasno | -2 |
| Paríž | oblačno | 5 |
| Praha | jasno | 1 |
| Rím | polojasno | 12 |
| Sofia | občasný dážď | 5 |
| Štokholm | polojasno | -2 |
| Varšava | jasno | -1 |
| Viedeň | jasno | 1 |
| Záhreb | polojasno | 2 |
| Ženeva | polojasno | 3 |
|
|
|
