|
|
||||||||||||||||
| Streda 22.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Košatejúca káblová televíziaBúrlivý rozvoj vyvolal spontánny záujem občanov Budovanie televíznych rozvodov na Slovensku sa do roku 1989 výraznejšie nerozvinulo, aj keď prvé spoločné TV antény vznikli už na začiatku sedemdesiatych rokov. Nebola k dispozícii príslušná technológia, keďže nejestvoval dostatočný spoločenský tlak na jej zavedenie do výroby. Po roku 1990 sa situácia radikálne zmenila. Na jednej strane sa prejavil veľký záujem občanov o káblovú televíziu, na druhej začal pôsobiť väčší počet firiem, ponúkajúcich vybudovanie a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov, zväčšia vzdušným spôsobom, často na pochybnej úrovni materiálu a práce. Živnosť TKR (televízne káblové rozvody) je pri použití klasických koaxiálnych káblov, pri dobrej montáži asi 15 rokov (vzdušný rozvod), až do 30 rokov (pod zemou). Technologické zariadenie aktívnych prvkov však oveľa skôr zastaráva. Najmä vo väčších mestách treba káblovú televíziu budovať ako súčasť modernej telekomunikačnej siete, aby už v blízkej budúcnosti bola schopnou poskytovať čo najširšiu paletu služieb, ktoré sa v zahraničí už dnes stávajú bežnými a veľmi rýchlo sa zdokonaľujú a rozširujú. Budovanie a prevádzka TKR má viacero aspektov. Technická stránka súvisí s výberom vhodnej technológie, osvedčených zariadení, spôsobom inštalácie siete atď. Limitujúcim faktorom je ekonomická stránka. Pri samej prevádzke káblovej siete vystupuje do popredia komerčné využitie siete - úsilie prevádzkovateľa - operátora poskytovať dostatočne atraktívne služby za ceny, ktoré sú abonenti ochotní zaplatiť. Spoločensky je dôležitá otázka miestneho televízneho káblového vysielania. Všetkými uvedenými aspektmi výstavby a využitia televíznych káblových sietí sa prelínajú právne hľadiská. Na zladenie týchto, niekedy protikladných hľadísk, vznikla v roku 1991 Slovenská spoločnosť pre káblovú televíziu (SSKT) ako nezávislá, záujmová, nepolitická a nekomerčná organizácia, ktorá sa v roku 1999 transformovala na Slovenskú asociáciu pre káblové telekomunikácie (SAKT). Jej poslaním je všestranná podpora budovania a prevádzky moderných káblových TV rozvodov ako súčasti informatizácie Slovenska. Zároveň chráni spoločné záujmy operátorov a ďalších účastníkov budovania a využívania TKR. Snaží sa orientovať aktivity výrobcov, investorov, projektantov a operátorov, ako aj zástupcov miest a obcí na postupy, ktoré vedú k zabezpečeniu profesionality, ekonomickosti výstavby a prevádzky káblových systémov v súčasnosti, ako aj v budúcnosti. Podporuje aktualizáciu technickej, ako aj prevádzkovej legislatívy účasťou na príprave novelizácií jestvujúcich a na tvorbe nových zákonov, ktoré sa týkajú problematiky TKR a ich rozvoja, právne poradenstvo pri zabezpečovaní ochrany autorských práv a príbuzných práv, ako aj ochrany konečného spotrebiteľa - abonenta TKR. Štruktúra klasického TKR reprezentuje zatiaľ väčšinu doteraz inštalovaných sietí. Je to TKR distribučného typu s kmitočtovo deleným multiplexom TV a R signálov v širokopásmovom kanáli. Signály sú vzájomne vyrovnané na jednotnú úroveň (R signály na menšiu). Takto vytvorený širokopásmový kanál sa pripája na rozvodnú sieť. Táto bola donedávna v stromovej štruktúre, ale používa sa v nových inštaláciách, najmä ako hviezdicová štruktúra. Svojim vetvením sa prispôsobuje daným lokálnym podmienkam (rozmiestnenie objektov kolektívnej a individuálnej výstavby) s cieľom previesť tento širokopásmový kanál ako celok na koncový bod, ktorý tvorí účastnícka zásuvka. Postupne s vývojom technológie sa zvyšovala horná hranica prenosového kanála od 230 MHz cez 300 MHz, 450 MHz, 550 až 680 MHz. Rozvoj prenosovej kapacity si vynútil interes abonentov o čoraz väčší počet sledovaných programov. Pre rozsiahlejšie aglomerácie je výhodné od začiatku použiť svetlovodné káble. Optické prenosové sústavy umožnia budovať rozsiahle systémy, zabezpečujúce cez stotisíc účastníckych zásuviek. Okrem čoraz širšieho používania optických prenosových systémov vo vyšších úrovniach sietí, v úrovni terciárnej-domovej sa presadila hviezdicová architektúra, ktorá je podmienkou na rozvoj platených a interaktívnych služieb. Myšlienku interaktívnych TKR rozpracovali v rámci integrácie telekomunikačných služieb s prenosom signálov v digitálnej forme po optických kábloch. Ide o širokopásmové ISDN (Integrated Services Digital Network), čo sú atraktívne prenosové systémy, ale ich zavedenie do praxe u nás predstavuje náročný ekonomický problém. Podmienkou je vytvorenie aj prenosovej cesty od účastníka v smere do hlavnej stanice. Táto prenosová cesta sa vytvára vo frekventovanom pásme 5 - 30 - 50 MHz a má menšiu kapacitu ako priamy smer. Možno konštatovať, že distribučné analógové systémy vzhľadom na svoje výhodné technicko-ekonomické vlastnosti sú zatiaľ najrozšírenejšie a budujú sa i v súčasnosti. Ich technické vlastnosti sú štandardizované na medzinárodnej úrovni, z čoho je odvodená aj naša STN 36 7211 - spoločný príjem a rozvod televíznych a rozhlasových signálov. Uvedené okolnosti kladú mimoriadne nároky na odbornú spôsobilosť projektantov - navrhovateľov siete. Aj budovanie sietí má svoje zákonitosti. Dnešné TKR sú zaradené do oblasti neverejných telekomunikačných sietí. Stavebný zákon v tomto prípade neumožňuje zjednodušiť postup pri ich budovaní. Žiadosť o povolenie na výstavbu spolu s projektom TKR sa predloží miestne príslušnému telekomunikačnému úradu spolu s platným územným rozhodnutím od okresného úradu - odbor životného prostredia. Tu sa vyžadujú súhlasy od obce, majiteľov objektov a pozemkov a správcov inžinierskych sietí. Treba uviesť, že najzložitejší postup je v prípade podzemných vední. Vzdušné rozvody majú ľahšiu situáciu. Rádiový systém MMDS (Micowave multipoint Distribution System) potrebuje súhlasy týkajúce sa hlavnej stanice, vysielacieho miesta, ako aj majiteľov zásobovaných objektov. Na prevádzku hotového, alebo hotovej etapy TKR, vydáva telekomunikačný úrad povolenie na prevádzku a Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie licenciu v zmysle zákona č. 468/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Vysoké nároky na odbornosť sa kladú aj na technických pracovníkov operátora. Náročnosť rastie s veľkosťou územného rozsahu a počtu abonentov, počtu prenášaných programov a informácií, ako aj s rôznorodosťou použitej technológie: terestrický príjem blízkych a vzdialených staníc, eliminácia rušenia príjmu, príjem z družíc a jeho zvláštnosti, správanie sa koaxiálnych rozvodov v ročných obdobiach, problematika optických prenosových systémov, záležitosti sieťového napájania v prípade rozľahlého systému a istenie hlavnej stanice - zálohovanie, ochrana pred zneužitím, poškodením alebo vandalizmom. K tomu sú potrebné špecializované meracie prístroje a prax s vyhodnocovaním ich údajov. Len tak sa dá udržať inovačný cyklus, aby sa zariadenia (mimo položených káblov) museli vymieňať nie pre fyzické, ale až pre morálne opotrebenie, keď už nemôže plniť nové požiadavky, na ktoré neboli navrhnuté. Týka sa to spoľahlivosti, limitu prenášaných programov, možnosti doplnenia na prenos spätným smerom, a najmä ekonomiky prevádzky. Perspektívy ďalšieho rozvoja TKR tvoria popri kvantitatívnom náraste aj dosť výrazné kvalitatívne zmeny. Ide o digitálne spracovanie signálov, intenzívnejší rozvoj optických sústav, formovanie predstáv o integrácii služieb jednotnou širokopásmovou sieťou s digitálnym spracovaním signálov, ktorým je možné znížiť rušenie a skreslenie vzniknuté prenosom v sieťach TKR, čím možno podstatnejšie zväčšovať rozsah a kvalitu signálu na jeho výstupoch. Digitálne spracovanie signálov a zavádzanie optických sústav umožní aj uplatňovanie nastupujúcej multimediálnej technológie, kde sú rôzne signály: textové, zvukové, obrazové integrované na spoločnom základe, v podobe dátového signálu. TKR môžu v súčasnosti priviesť priamo do bytov veľké množstvo dát, ale ich schopnosti obojsmernej prevádzky sú dosť malé. Dôležité ťažisko rozvoja káblových sietí je v digitálnej technológii s kompresiou videoinformácií. Vysokokapacitná káblová sieť, schopná prenášať 500 i viac kanálov, bola nedávnou dominantou prognóz rozvoja TKR a telefónnych sietí. Telefónne siete majú schopnosť zabezpečiť obojsmernú komunikáciu a TKR zabezpečujú potrebnú kapacitu. Typy služieb sa dajú rozdeliť ako prídavné služby úzkopásmové a prídavné služby širokopásmové. Medzi úzkopásmové sa radí stráženie bytov a domov po sieti, odpočet telemetrických údajov a protipožiarna ochrana. Širokopásmové služby vykazujú veľkú rôznorodosť a ich zavedenie kladie veľké nároky tak na prenosové zariadenia, ak aj na spracovanie digitálneho signálu. Okrem základných služieb, ako je ponuka TV a R programov v analógovej či digitálnej forme, pristupujú tiež interaktívne prídavné služby: internet (elektronická pošta, multimediálne knižnice), interaktívne individuálne alebo skupinové hry, hlasová služba (telefón), Video on demand (video na požiadanie), digitálne audio. Home shopping (nákup z domu), Home banking (finančné operácie z domu). Vladimír Izák SAKT Bratislava |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
