Hospodársky denník
USD41,892 Sk
EUR42,275 Sk
CHF26,421 Sk
CZK1,172 Sk
  Streda  22.Decembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ľudia si závidia výsledky, nie prácu


S Petrom Ostertágom o súčasnosti i budúcnosti personálneho poradenstva Podľa nedávno zverejnených prognóz by mal celosvetový objem honorárov v oblasti personálneho poradenstva rásť takmer trojnásobne. Súčasná situácia na Slovensku, kde väčšiemu rozvoju tohto druhu služieb nepraje nepriaznivé ekonomické prostredie, však veľa dôvodov na podobný optimizmus nedáva. O vlastný pohľad na túto otázku sme požiadali riaditeľa personálnoporadenskej spoločnosti Dr. Ostertag Personnel Management Group, s. r. o., PhDr. Petra Ostertága. Stojíte na čele agentúry, za ktorou sa ani pri vzniku, ani počas jej fungovania neskrýval zahraničný kapitál. Napriek absencii tejto podpory sa držíte medzi najúspešnejšími spoločnosťami pôsobiacimi v tejto oblasti na slovenskom trhu. Ako môže čisto domáca firma odolať tlaku konkurencie podporovanej zo zahraničia? - Akákoľvek personálna agentúra, ktorá na Slovensko vstúpi, alebo sa tu založí, môže uspieť iba vtedy, ak bude zamestnávať kvalitných miestnych ľudí. Je pravda, že v slovenskej pobočke zahraničnej spoločnosti môžu pracovať aj ľudia zo zahraničia, v tomto prípade si však nie som úplne istý, či získajú taký prehľad o trhu ako lokálni pracovníci. Popri profesionalite a odbornosti je totiž práve nalosť miestnych pomerov a dostatok kontaktov tým, čo stavia úroveň lokálneho odborníka nad úroveň toho zahraničného. Ak sa však pozrieme na súčasný stav u nás, v slovenských pobočkách zahraničných spoločností pracujú väčšinou Slováci. Z toho vyplýva, že úspech aj ich agentúry je daný nielen silou kapitálu, ktorý stojí za ňou, ale najmä schopnosťami konkrétnych ľudí. A to platí v prípade zahraničnej spoločnosti, aj v prípade čisto domácej spoločnosti. V akom stave sa podľa vás nachádza slovenské personálne poradenstvo? - V nie veľmi dobrom. Silno ho totiž ovplyvňuje makroekonomické prostredie. Ak bude naša ekonomika aj naďalej nevýkonná, dopyt po službách tohto druhu bude minimálny. Ide totiž o uzavretý cyklus. Zjednodušene: rast závisí od spotreby, ktorá závisí od možnosti niečo kupovať. Tá závisí od množstva peňazí, tie od celkovej produkcie, a tak to ide stále dookola. Ak sa ekonomika zdynamizuje, prípadne ak na Slovensko vstúpia seriózni zahraniční investori, potom existuje perspektíva, že sa personálnoporadenské služby budú opäť využívať vo väčšej miere. Je známe, že klientmi personálnoporadenských agentúr sú väčšinou vysokoziskové spoločnosti so zahraničnou kapitálovou účasťou, ku ktorým sa priraďuje zopár úspešných domácich firiem. Nepotreboval by však poradiť skôr ten, kto je momentálne v kríze? - Odhliadnuc od toho, že ak krachujúci podnik nemá ani na výplaty, a teda si môže len veľmi ťažko dovoliť zaplatiť poradenské služby, je dôležitá najmä odpoveď na otázku, či je v tejto situácii vôbec možné z hľadiska ľudských zdrojov niečo radiť. Na každý problém totiž existujú nejaké nástroje. A ak sa firma dlhší čas pohybuje v červených číslach, musí jej manažment prijať tvrdé opatrenia ekonomického charakteru. Ak si niekto myslí, že firme, ktorá je v hlbokom mínuse, pomôže personálny poradca, veľmi sa mýli. Personálnoporadenská spoločnosť totiž vstupuje „do hry“ väčšinou vtedy, keď firma sleduje určité rastové tendencie. To však neznamená, že podniku, ktorý sa ocitol, alebo lepšie povedané ocitá v problémoch, nemožno v oblasti rozvoja ľudských zdrojov pomôcť. Ak sa napríklad rozhodne riešiť krízu zmenou výrobného programu, v oblasti vzdelávania a preškolenia personálu sa môže obrátiť na profesionálneho poradcu. Rovnako si môže dať urobiť personálny audit, aby sa zistilo, či sa vzniknuté problémy neskrývajú v systéme personálneho riadenia, v ľuďoch a podobne. Každý z týchto krokov by však mal byť plánovaný v čase, keď sa objavia prvé varovné signály nastupujúcej krízy a zároveň musí ísť „ruka v ruke“ s celým radom ďalších opatrení. Má vplyv na úspech personálnoporadenskej agentúry komplexnosť ňou poskytovaných služieb? - Personálne poradenstvo tvorí viacero činností, ktoré sa môžu robiť izolovane. Je však lepšie, ak tieto činnosti na seba nadväzujú. Často sa pod pojmom personálne poradenstvo nie veľmi správne rozumie len výber ľudí na voľné pracovné miesta. Predstavitelia tej-ktorej agentúry si môžu povedať, že sa budú venovať iba tejto činnosti, ak ju však chcú robiť naozaj kvalitne, väčšinou k nej pripoja ďalšie aktivity... Je však vecou agentúry, ako sa rozhodne. Dôležité je iba to, aby to, čo robí, robila kvalitne. Pokiaľ ide o záujem o služby, ten nie je daný komplexnosťou ponuky, problém je niekde inde, ale o tom sme už hovorili. Zlepšiť makroekonomické prostredie je úlohou štátu. Môžu mu napríklad pri riešení problémov týkajúcich sa nezamestnanosti nejakým spôsobom pomôcť aj komerčné personálnoporadenské spoločnosti? - Štátna správa má objektívne nadmerný počet úradníkov, ktorí sú platení z peňazí daňových poplatníkov. Takže nevidím dôvod, prečo by mali súkromné spoločnosti na úkor svojich ďalších zdrojov a času suplovať činnosti, ktoré má robiť niekto iný, platený aj z ich peňazí. Hrozivo vysoká nezamestnanosť je na Slovensku okrem iného aj výsledkom toho, že niektorým ľuďom sa oplatí skôr nepracovať, ako pracovať. Aký je váš názor? - Je pravda, že nezamestnanosť je vysoká, jej dôvody však nie vždy musia byť iba tie, ktoré sa deklarujú. Nedávno som počul zaujímavú myšlienku, že „u nás si ľudia nezávidia prácu, ale výsledky“. Vo svete je to väčšinou naopak. Ľudia si závidia prácu, a potom – logicky – majú aj výsledky. Druhým problémom je, že mnohí z nás si stále myslia, že všetci – počnúc štátom, sú povinní ich zamestnať. Prácu nevnímajú ako súčasť života, ale ako nevyhnutné zlo, ktoré treba prežiť. A možno sa celý problém skrýva vo výroku klasika, ktorý sa tiež pokúsim čo najpresnejšie citovať: „Je veľmi nebezpečné, keď sa zo sedliaka stane pisár, pretože si hneď myslí, že je cisár.“ Jana Hyžová
Snímka autorka
Text pod foto:
PhDr. Peter Ostertág

Amsterdampolojasno4
Aténydážď12
Belehradpolojasno1
Berlínjasno1
Bratislavajasno1
Bruselpolojasno3
Budapešťjasno2
Bukurešťdážď4
Frankfurtjasno2
Helsinkijasno-3
Istanbuldážď10
Kodaňjasno0
Kyjevjasno0
Lisabonpolooblačno14
Londýnzamračené4
Madridpolojasno13
Moskvapolooblačno-4
Oslopolojasno-2
Parížoblačno5
Prahajasno1
Rímpolojasno12
Sofiaobčasný dážď5
Štokholmpolojasno-2
Varšavajasno-1
Viedeňjasno1
Záhrebpolojasno2
Ženevapolojasno3

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.