Sú zmeny v odvetví stavebníctva trvalé?

Vývojové tendencie, objem stavebnej výroby a rozsah finančných prostriedkov „spotrebovaných“ v tomto odvetví býva často kritériom na posúdenie rozvojovej dynamiky príslušnej ekonomiky. Vyššia stavebná činnosť sa spája s dynamickým rastom ekonomiky, pretože sa takmer výlučne spája s rastom príjmov a následne výdavkov v privátnej sfére a zvýšeným investičným výdavkom v podnikoch. Ochota viac investovať je vyvolaná realizáciou rozvojových aktivít podnikov v dôsledku rastu výroby, ktorá sa opiera o rast dopytu a spotreby.

Ako je všeobecne známe, objem stavebnej výroby v SR najmä v tomto roku dramaticky klesol, čo sa všeobecne odzrkadlilo na úrovni základných ukazovateľov tohto odvetvia. Už iba z pohľadu na vývoj stavebnej produkcie od roku 1995 vidieť reverzný rast, ktorý prebiehal v roku 1997 a v roku 1998. Od decembra 1998 objem stavebnej produkcie klesal. Pokles stavebnej produkcie v jednotlivých mesiacoch tohto roka v porovnaní s rokom 1998 sa pohyboval v rozpätí od 36 % (január, február) do 4 % (jún).

Sprievodným javom straty produkčnej výkonnosti odvetvia bol pokles počtu zamestnanosti a nepriaznivý vývoj produktivity práce. Najprv, ako uvedieme kvalifikáciu vývoja týchto ukazovateľov, treba uviesť, že v uplynulých rokoch podstatne vyšším tempom klesal objem stavebnej produkcie vykonávaný našimi stavebnými firmami v zahraničí. V súčasnosti v tomto roku ďalší pokles stavebnej produkcie vykonávanej v zahraničí nie je výraznejší ako v stavebnej produkcii v tuzemsku. Stavebná produkcia v tuzemsku v roku 1998 v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosahovala len 70-percentnú úroveň a stavebná produkcia v zahraničí približne 67- až 70-percentnú úroveň.

Výsledkom týchto procesov je problém ako udržať zamestnanosť v odvetví a ako zabezpečiť udržanie, prípadne rast produktivity práce, ktorému by zodpovedal rast nominálnych príjmov v odvetví. Pohľad na vývojové trendy v tomto rámci je kontroverzný, a to preto, lebo poklesu stavebnej produkcie nezodpovedá pokles v zamestnanosti, v dôsledku čoho výrazne klesla produktivita na pracovníka, čo je zasa v rozpore s rastom nominálnych miezd. Napríklad v tomto roku v porovnaní s rokom 1998 pri prepade stavebnej produkcie o 28 - 30 % klesol stav zamestnanosti o 8 - 9 %, v dôsledku čoho produktivita práce na zamestnanca sa znížila o 25 - 26 %.

Je prirodzené, že v situácii, keď klesajú objemy zákaziek, nie je možné bez vážnejších zásahov do podnikových organizačných štruktúr znižovať okamžite stavy pracovníkov. Regulácia pracovných síl má vždy určité oneskorenie a po určitom časovom období pretrváva zotrvačnosť v zamestnanosti. Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný, pretože stavebné organizácie nedisponujú dostatočnými rezervami na preklenutie obdobia s nižšou úrovňou dopytu po stavebnej produkcii. Navyše recesia v odvetví vyúsťuje do obdobia prirodzeného sezónneho útlmu v stavebnej činnosti, ktorá sa každoročne opakuje vždy na prelome rokov. Z týchto dôvodov stavebné organizácie s napätím očakávajú, aký štátny rozpočet SR na rok 2000 sa schváli. Jeho štruktúra, najmä výdavková časť, môže dať čiastočnú odpoveď na to, či v jarnom období roku 2000 dôjde definitívne k redukcii stavebných kapacít a ďalšiemu poklesu zamestnanosti v tomto odvetví.

Popri odvetví obchodu patrí odvetvie stavebníctva k odvetviu s najvyšším zastúpením súkromného sektora, pričom privatizácia výrazne ovplyvnila objem stavebnej produkcie vykonanej v súkromnom a štátnom sektore. V tomto roku predstavuje objem stavebnej produkcie v štátnom sektore len asi desatinu celkovo realizovanej stavebnej produkcie v SR a tento podiel ustavične klesá. Súčasný pokles stavebnej produkcie úzko súvisí s nedostatkom zákaziek. V tomto roku tento faktor výrazne ovplyvnil najmä existenciu štátnych podnikov, v ktorých sa za 9 mesiacov tohto roka oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka znížila stavebná produkcia o 55 %, avšak v súkromných podnikoch len o 22 %. Napriek tomu je medzi týmito dvoma sektormi zásadný kvalitatívny rozdiel v tom, že kým v súkromnom sektore produktivita práce klesla oproti roku 1995, v štátnom sektore naopak produktivita rástla napriek poklesu zákaziek a objemu stavebnej činnosti. Tento vývoj bol spôsobený tým, že v štátnom sektore primerane k poklesu výroby sa znižovali aj počty zamestnancov. V súkromnom sektore sa takto racionálne nesprávali, pretože poklesu výroby neprispôsobili počet zamestnancov. A tak paradoxne vznikla situácia, keď štátne podniky zabezpečujú racionálnejšie využitie pracovnej sily ako súkromné podniky. Tento jav je do určitej miery spôsobený tým, že štátne podniky v pracovných procesoch používajú väčší počet zmluvných cudzích pracovníkov, ktorým pri nedostatku práce možno s menšími problémami prerušiť zmluvné vzťahy. V súčasnosti v štátnych organizáciách stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami predstavuje 45 - 50 %, ale v súkromných firmách 78 - 84 %. V tejto súvislosti však treba povedať, že lepšia dynamika rastu produktivity v štátnych firmách vyplýva z porovnania s priemerom roku 1995, avšak v roku 1999 boli v tejto oblasti lepšie výsledky v súkromných firmách.

Z uvedených tendencií vyplýva, že sa postupne v tomto odvetví problematizuje finančné zabezpečenie stavebnej výroby, a najmä reprodukcia novej stavebnej techniky. Za všetky stavebné firmy k 30. 9. 1999 medziročne klesli výnosy o 30 %, najviac v stavebných družstvách a štátnych firmách, ale aj v súkromných tuzemských organizáciách. Výnosy vzrástli len pri obecných stavebných firmách a pri zahraničných firmách. Vzhľadom na to, že náklady klesli o 2,5 bodu pomalšie ako výnosy, došlo následne aj k zníženiu tvorby hospodárskeho výsledku s porovnateľným obdobím rok predtým. V treťom štvrťroku 1999 celé odvetvie skončilo hospodárenie so stratou.

Z hľadiska tvorby hospodárskeho výsledku podľa veľkosti podniku vyplýva, že v poslednom období sa zhoršili výsledky najmä v menších organizáciách s počtom do 50 zamestnancov.

Aj keď sa dá povedať, že naďalej základnou bariérou rastu stavebnej produkcie je nízky dopyt (zákazky) a nedostatočný prístup k finančným zdrojom, t. j. úverom, všeobecne podľa názoru manažérov v stavebných podnikoch možno očakávať vo februári mierne oživenie stavebnej výroby, ktoré by viazalo aj väčší počet pracovníkov. Tento rast podnikateľskej aktivity však výrazne neovplyvní 68-percentný podiel podnikov nachádzajúcich sa v druhotnej platobnej neschopnosti. Prevláda všeobecne názor, že sa finančná situácia nezlepší, pretože podniky budú musieť skôr, ako dosiahnu nové tržby, zabezpečiť finančné krytie nových stavieb.

J. A. Oberhauser