Podnikateľské a investičné prostredie v Slovinsku

Slovinsko v súčasnosti stojí v popredí skupiny krajín uchádzajúcich sa o vstup do EÚ. Aj posledné udalosti a zasadnutia ukázali, že Slovinsko patrí ku krajinám, ktoré majú šancu sa dostať do európskych štruktúr v prvej vlne. Odhliadnuc od toho, že táto krajina nenesie také dedičstvo a dôsledky z uplatňovania systému plánovaného hospodárstva ako ostatné postsocialistické krajiny strednej a východnej Európy, aj tak sú jej podmienky na prechod k trhovej ekonomike v mnohom podobné ako v týchto krajinách.

Slovinsko je v súčasnosti krajina s vyspelou priemyselnou výrobou v mnohom porovnateľnou so západoeurópskymi štandardmi a kvalitou. medzi popredné výrobné a aj vývozné odvetvia patrí farmaceutický priemysel, výroba domácich spotrebičov, gumárenský, odevný a obuvnícky priemysel.

Skôr ako by sme poukázali na hlavné charakteristické črty a faktory podmieňujúce podnikateľské a investičné prostredie v Slovinsku, chceme upozorniť na niektoré administratívne opatrenia pôsobiace na prehľadnosť a korektnosť obchodného prostredia v krajine. Ako je známe, jedným z najväčších problémov v postsocialistických krajinách je rast platobnej neschopnosti a rastúca zadlženosť podnikov. Na Slovensku na zamedzenie tohto negatívneho javu zaviedli systém, keď každá právnická osoba musí mať otvorený účet v „štátnej agentúre pre platobný styk“, ktorý môže jednoducho zablokovať účet pri neplnení povinných dávok sociálneho zabezpečenia a daní. Tento systém vylúčil na minimum vznik nezaplatených prostriedkov do štátneho rozpočtu a do poisťovní.

Vráťme sa však k charakteristike podnikateľskej a investičnej klímy v krajine. Na začiatok treba povedať, že zákonný rámec obchodu a podnikania tvoria obchodné spoločnosti, ktoré zväčša majú rovnaký charakter ako v SR, napr. akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti, s. r. o., ale aj záujmové obchodné asociácie, partnership a spoločnosti fyzických osôb. V zásade charakter obchodných spoločností vychádza z nemeckého právneho modelu a je blízky formám obchodných spoločností, ktoré pozná obchodná prax v krajinách strednej Európy.

Na charakter podnikateľského prostredia a možnosti investovania podstatnou mierou vplýva súčasný daňový systém. Tento sa v Slovinsku skladá zo šiestich hlavných skupín daní. Tieto sú tvorené:

- dôchodkovou daňou korporácií,

- osobnou dôchodkovou daňou,

- povinnými odvodmi do fondu sociálneho zabezpečenia,

- transakčné dane,

- majetkové dane,

- ostatné dane.

Tieto dane obhospodarujú dve daňové administratívne centrá na centrálnej celoštátnej úrovni, ktorým podliehajú daňové úrady na regionálnej úrovni. Prvou inštitúciou - úradom je Agentúra pre platobný systém, auditing a informácie, ktorá nesie zodpovednosť za výber daní od právnických osôb, a druhou je Agentúra Slovinskej republiky pre verejné príjmy, ktorá vyberá dane od jednotlivcov.

Jednotlivé druhy daní majú nasledujúci charakter:

- Daň z obratu; táto daň bola jediná do polovice roku 1999, ktorá bola naviazaná na spotrebu a obchod. Pre jednotlivé druhy tovaru bola stanovená rozdielna úroveň zdanenia:

* 5 % z obratu potravín, oblečenia, poľnohospodárskych strojov, počítačov, liečiv, audio a video, plynu, vody, hnojív, dreva, stavebných materiálov,

* 6,5 % z obratu pri nealkoholických nápojov

* 10 % z obratu pri obuvi, stavebných a inštalačných materiáloch, drahých kovoch a pod.,

* 32 % z obratu pri kozmetike, výrobkoch zo zlata, automobiloch s obsahom nad 1800 cm3 alebo automobiloch s dieselovým motorom nad 1900 cm3

* 104 % z obratu pri destilátoch,

* 5 - 190 % z obratu pri ropných derivátoch,

* 45 % z obratu pri cigaretách.

Zdaňujú sa daňou z obratu aj jednotlivé druhy služieb, napríklad všeobecne pri službách 6,5 %, ale pri finančných a stavebných službách a lízingu 3 %, telefónne služby a hazardné hry 20 %.

Popri dani z obratu sa vyberá aj daň zo zisku, u právnických osôb vo výške 25 % z celkovo vytvoreného zisku rezidentom a u nerezidenta právnickej osoby zo zisku vytvoreného v Slovinsku. Daň z príjmu platia aj fyzické osoby, ale aj nerezidenti s väčšou dĺžkou pobytu na území Slovinska ako 6 mesiacov. Daň sa zvyšuje progresívne podľa výšky zdaniteľného základu od 17 % až do 50 %.

Zamestnávatelia platia daň z miezd, ktoré presiahnu sumu 100 000 SIT vo výške 2 %, pri príjme do 130 000 SIT 4 %, do 400 000 SIT 8 % a 15 % pri mzdách vyšších ako 750 000 SIT ročne. Toto opatrenie bolo prijaté s cieľom, aby sa zabránilo nadmernému rastu miezd.

Iste je zaujímavé, že Slovinsko pomerne dlho nemalo zavedenú daň z pridanej hodnoty. Až v decembri 1998 bol v Slovinsku schválený a 23. decembra 1998 publikovaný tento zákon v Zbierke zákonov. Táto právna norma je produktom harmonizácie slovinskej právnej základne s právom EÚ. Zavedením tohto zákona sa zruší 17 zákonov súvisiacich so zdaňovaním v Slovinsku. Podľa nového zákona o DPH jeho platiteľmi budú osoby, ktoré realizujú dodávky tovaru alebo služby, a to aj v súvislosti s ich dovozom. Iste nie je potrebné opisovať celý mechanizmus zdaňovania DPH, pretože je v zásade podobný s mechanizmom uplatňovaným v ostatných krajinách, kde sa táto daň aplikuje.

V súvislosti so zavedením DPH treba uviesť, že platia dve úrovne zdanenia - generálna sadzba 19 % a redukovaná sadzba 8 %. V niektorých prípadoch, keď ide o verejný záujem, sú taxatívne vymenované činnosti, kde sa DPH neaplikuje.

V Slovinsku sa redukovaná 8-percentná sadzba DPH aplikuje napríklad na tieto výrobky a služby:

- potraviny s výnimkou alkoholických nápojov,

- víno (do 1. 7. 2005),

- suroviny na výrobu potravín,

- hotové jedlá,

- krmivo pre hospodárske zvieratá,

- semená a sadenice,

- voda,

- lieky, ortopedické a rehabilitačné prípravky,

- verejná doprava osôb,

- literárne, výtvarné, televízne a filmové diela,

- autorské služby a príslušné služby,

- vstupenky na športové a kultúrne podujatia,

- výstavba, obnova a údržba bytového fondu,

- hnojivá a suroviny na veterinárne účely,

- využitie a použitie športových objektov,

- služby vo verejnej hygiene,

(Pokračovanie)

J. A. Oberhauser