Najskôr reštrukturalizovať, potom privatizovať
Uplynulo vyše roka od nástupu Dzurindovej vlády. Aj preto sme požiadali známeho analytika Martina Barta, generálneho riaditeľa odboru stratégie Slovenskej sporiteľne, o pohľad na uplynulé obdobie najmä z hľadiska vývoja slovenskej ekonomiky. Vláda po príchode k moci pripravila nielen presné hodnotenie ekonomického postavenia Slovenska, ale aj nastolila východiská z neho. To mnohých analytikov viedlo k presvedčeniu, že presadenie nevyhnutných reforiem nebude ťažké. Žiaľ, vláda sa síce jednomyseľne prihlásila k smerom vedúcim na riešenie pomenovaných problémov, ale pri praktickej realizácii týchto krokov sa narazilo na, možno povedať, vážne prekážky a problémy. Čo sa vlastne vláde podarilo? Vďaka májovým opatreniam sa zatiaľ podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie. Je to dôsledok zníženej domácej spotreby nielen zvýšením regulovaných cien a zavedením dovoznej prirážky, ale i znížením investícií, aj vládnych. Darí sa v reštrukturalizácii a privatizácii bankového sektora. Po dlhších diskusiách nakoniec prevládlo stanovisko, že štátom vlastnené banky treba najskôr reštrukturalizovať a až potom privatizovať. Samozrejme, že diskusia, či najskôr reštrukturalizovať a potom privatizovať, alebo či tieto banky predať, ale v takom stave, v akom sú - bola oprávnená. Obe riešenia majú totiž plusy a mínusy. Zdá sa však, že v tomto čase a legislatívnom prostredí by tieto banky v stave, v akom sú, neboli predajné ani za tú symbolickú korunu. Žiadny zahraničný strategický investor by totiž nešiel do čistenia úverového portfólia za existujúcich podmienok, lebo je to nesmierne namáhavá práca s radom úskalí. Navyše, vzhľadom na stav legislatívy i nesmierne komplikovaná a s veľmi malou nádejou na úspech. Takže celkom oprávnene prevládlo stanovisko, že treba najskôr reštrukturalizovať a až potom privatizovať. Prvá etapa s pomocou PHARE, Svetovej banky a ďalších inštitúcií už prebieha. Zdá sa, že tento proces bude transparentný, bude mať jasné ciele, pričom je nádej, že koncom budúceho roka sa úspešne skončí. Na reštrukturalizáciu bánk nadväzuje reštrukturalizácie podnikov, pretože klasifikované pohľadávky bánk budú presunuté do špeciálnej agentúry, ktorá by vlastne mala potom pracovať na týchto pohľadávkach a snažiť sa niektoré podniky oživiť, niektoré zlikvidovať - podľa toho, v akej sú situácii. Táto agentúra by to nemala robiť sama, ale mala by si najímať na túto činnosť rôzne firmy, ktoré by sa tým zaoberali. Je to dosť otvorená otázka, pretože problémom je legislatívne prostredie. Momentálne by žiadne firmy nešli do oživovania podnikov, pretože jednoducho veritelia nemajú nevyhnutné právomoci dominujú totiž vlastníci. V tejto súvislosti treba spomenúť (azda?) jedinú výnimku, a to VSŽ. Tu veritelia, štát a akcionári po dlhých rokovaniach dospeli k určitému konsenzu. A tak podnik, ktorý bol na pokraji bankrotu, schopnosťou zainteresovaných dohodnúť sa, previedli cez to nebezpečné obdobie. Možno povedať, že momentálne VSŽ naberajú dych a v podstate sa z krízy postupne dostávajú. To by mohlo slúžiť ako určitý príklad na to, ako postupovať v situáciách, keď je podnik už predlžený, veriteľom nespláca pohľadávky a situácia je vážna. Aj preto možno povedať, že v reštrukturalizácii a ozdravovaní podnikov sa určitý pokrok dosiahol. Relatívne málo sa zatiaľ podarilo v reforme kapitálového trhu. Isté úmysly sa síce deklarovali, ale zatiaľ sa skutočne akčné kroky nepodnikli. Pritom reforma kapitálového trhu bude nevyhnutným doplnkom k predchádzajúcim dvom reštrukturalizáciám. Kapitálový trh sa totiž musí stať zdrojom alternatívneho financovania podnikov, musí tu byť nejaká konkurencia bankovému sektoru, ktorá, navyše, bude pomáhať, aby bankový sektor bol zdravý a dostatočne efektívny. Existencia funkčného kapitálového trhu je nevyhnutnou podmienku ekonomického rastu, skúsenosti vyspelých ekonomík to totiž jednoznačne potvrdzujú. Určitý smer, aj keď veľmi pomaly, nabrala privatizácia tzv. prirodzených monopolov - Slovenské telekomunikácie, elektrárne, prípadne plynárenské podniky. Bola schválená novela zákona o strategických podnikoch, ktorá umožňuje aspoň ich čiastočnú privatizáciu. Avšak najmä v prípade Slovenských telekomunikácií je tento proces príliš pomalý a vzhľadom na to, čo sa v tejto oblasti deje podozrenia z klientelizmu, korupcie - každý mesiac zdržania znižuje hodnotu, za ktorú by sa tento podnik mohol predať. Na druhej strane treba povedať, že určitý časový sklz pomohol tomu, že dnes sa už neuvažuje o predaji nejakého menšinového podielu, ale väčšinového. Vláda vyjadrila svoje odhodlanie bojovať proti korupcii a klientelizmu. Zdá sa však, že to všetko zostalo skôr v deklaratívnej rovine - napriek tomu, že boli určité pokusy, v tejto oblasti sa toho urobilo veľmi málo. Stranícka politika sa prejavila pri obsadzovaní pozícií v najrôznejších inštitúciách, čo nie je príliš dobrou cestou k odstraňovaniu klientelizmu a korupcie. Navyše, veľmi málo sa urobilo v oblasti všeobecného prístupu k informáciám. Sú síce nejaké návrhy o prístupe k nim, ale zdá sa že tento proces je až umelo brzdený - nie je nijaká ochota ani jeden z nich schváliť. Pričom tento zákon je kľúčovým pri stransparentnení celého prostredia. Ďalším negatívnym signálom je napríklad otázka obchodného registra, nevie sa, kedy bude na internete, ako bude fungovať, či bude, napríklad, možné zistiť informácie o podieloch konkrétnych (fyzických či právnických) osôb na majetku konkrétnych firiem. Nevyjasnená je otázka akcií na doručiteľa. Deklarovali sa určité úmysly, zatiaľ sa však v tom príliš nepokročilo. Nemalým problémom je aj zákon o katastroch. Bola snaha skrátiť čas vybavovania a nejako zabrániť tomu, aby sa to umelo predlžovalo. Zatiaľ sa v tejto oblasti nič neurobilo, hoci vieme, že katastrálne úrady pracujú katastrofálne a je verejným tajomstvom, že za vybavenie v zákonnej lehote sa musia platiť dosť veľké poplatky. Vidno teda, že rôzne lobby a záujmové skupiny si nechcú svoje privilégiá a zdroje príjmov pustiť tak ľahko. V tejto oblasti bol teda pokrok malý, čo sa prejavilo v hodnotení Transparency International, kde Slovensko v hodnotení transparentnosti kleslo. Na tomto poli čaká teda vládu ťažká a tŕnistá cesta. Istá nedôslednosť sa prejavila pri deregulácii cien absolútne je nepochopiteľné, prečo sa podarilo zvýšiť ceny elektrickej energie a tepla, ale nezvýšilo sa nájomné, pričom bytový fond, ktorý sa prenajíma, tvorí už iba 10 % z celkového fondu. Je nepochopiteľné, prečo týchto 10 % obyvateľov má mať tie privilégiá, keď žije v podstate veľmi lacno - údržbu a opravy platí niekto iný. Vláda vo svojom programovom vyhlásení proklamovala úmysel smerovať k vyrovnanému rozpočtu verejného sektora. Možno povedať, že v tomto roku sa jej podarilo udržať na uzde aspoň financie centrálnej vlády - rozpočtový schodok nie je až taký vysoký, ako bol vlani. Zdá sa totiž, že zostane na hladine, ktorá bola schválená. Zatiaľ sa nedá presne odhadnúť, ako to bude s rozpočtami miest a obcí. Je však pravdepodobné, že tam veľké problémy nebudú. Väčšie starosti však robí Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne, kde sa prepad zväčšuje. Čo sa týka budúceho roka, je veľkou chybou, že vláda nevenovala v tomto roku viacej pozornosti otázke znižovania výdavkov štátneho rozpočtu. Po schválení tohtoročného sa totiž konštatovalo, že existujúci právny rámec nepodporuje nejaké výraznejšie zníženie rozpočtových výdavkov a poukázalo sa na to, že sa bude pracovať na tom, aby rozpočet na rok 2000 bol menej deficitný. Žiaľ, počas toho roka sa žiadne zákony na zníženie rozpočtových výdavkov neprijali, takže rozpočet je v takej podobe, v akej je. Nebolo možno pristúpiť na výraznejšie zníženie celkového daňového zaťaženia. To je veľkou chybou - jednoducho, celkové daňové zaťaženie je príliš veľké a bráni v ďalšom výraznejšom raste. Budúci rok je posledným, v ktorom vláda môže presadiť nejaké opatrenia na radikálne zníženie výdavkov. Vláda sa musí pripraviť na podstatné zníženie svojich výdavkov v roku 2001. Nevyhnutná je aj reforma penzijného systému, o ktorej sa už našťastie začalo diskutovať, takže vedomie nevyhnutnosti tejto reformy začína byť všeobecne akceptovaným, avšak pripravené základné plány sa nezdajú dostatočné. Je síce pravda, že predpokladajú nejaký fondový systém, ale rozhodne nie v nejakej konkurenčnej podobe. Vyzerá to totiž tak, ako keby Sociálna poisťovňa mala financovať priebežný systém, do ktorého by išla väčšia časť prostriedkov (čo je v podstate v poriadku) a menšia časť by išla do fondov, kde by sa kapitalizovali. To všetko by však mala spravovať Sociálna poisťovňa, čo je kameň úrazu, pretože v takomto systéme fondový systém nebude taký, aký by mal byť, aby sa skutočne zhodnocovali prostriedky platiteľov. Podľa môjho názoru bude treba vytvoriť plnohodnotný fondový systém s tým, že sa vôbec nebude regulovať konkurencia, pričom na náš trh budú mať prístup aj zahraničné subjekty s dlhoročnými skúsenosťami a s veľmi dobrým ratingom. Keďže na Slovensku určitým spôsobom zlyháva inštitucionálny dohľad nad takýmto inštitúciami, tak by tu mali podnikať významné zahraničné subjekty, ktoré by neriskovali stratu svojho dobrého mena. To by v istej miere mohlo nahradiť nielen nedostatky inštitucionálneho dohľadu, ktoré sú do značnej miery objektívneho charakteru, ale i pomôcť prebudiť v občanoch dôveru v takýto penzijný fondový systém. Rozumná reforma penzijného systému môže mať ďalekosiahle dôsledky. Nielenže môže priniesť oživenie kapitálového trhu, ale aj hromadenie dlhých finančných prostriedkov, ktoré umožnia financovať reštrukturalizáciu bankového sektora, vytvoria lepšie možnosti hypotekárnemu bankovníctvu a výstavbe bytov. To je nevyhnutný krok, ktorý však, samozrejme, bude musieť byť sprevádzaný menej príjemnými vecami, ako je napríklad predĺženie penzijného veku. Chýbajúce zdroje v penzijnom systéme nebude totiž možno nijako inak nahradiť - v SR tieto zdroje nie sú. V zahranično-politickej oblasti bola vláda úspešná, aj keď treba brať do úvahy, že základ, na ktorom stavala, bol veľmi nízky. Takže neprekvapuje, že sa podarilo obnoviť dialóg s Európskou úniou, NATO a USA. Možno povedať, že premiér bol v USA nadmieru úspešný. Zdá sa, že to vyvrcholí prizvaním Slovenska k priamym rozhovorom o členstve v EÚ, čo však znamená, že ďalší vývoj bude závisieť najmä od nás - ako rýchlo sa budeme tej EÚ približovať. Je to predovšetkým práca v legislatívnej oblasti, kde budeme musieť uviesť do súladu množstvo našich zákonov. Dúfajme, že vláde ten entuziazmus vydrží, pretože toto je drobná, včeličkovská práca, kde možno tie úspechy nebudú také ohromujúce. Slovensko vyslalo aj dobré signály napríklad tým, že v rámci deblokácií nekúpilo antiraketový systém S 300 z Ruska a jasnou podporou operáciám NATO počas kosovskej krízy. Treba však povedať, že cena za odstúpenie od zmluvy na zakúpenie S 300 je vyššia, ako sa na začiatku očakávalo.
|
|
| Amsterdam | polojasno | 4 |
| Atény | dážď | 12 |
| Belehrad | polojasno | 1 |
| Berlín | jasno | 1 |
| Bratislava | jasno | 1 |
| Brusel | polojasno | 3 |
| Budapešť | jasno | 2 |
| Bukurešť | dážď | 4 |
| Frankfurt | jasno | 2 |
| Helsinki | jasno | -3 |
| Istanbul | dážď | 10 |
| Kodaň | jasno | 0 |
| Kyjev | jasno | 0 |
| Lisabon | polooblačno | 14 |
| Londýn | zamračené | 4 |
| Madrid | polojasno | 13 |
| Moskva | polooblačno | -4 |
| Oslo | polojasno | -2 |
| Paríž | oblačno | 5 |
| Praha | jasno | 1 |
| Rím | polojasno | 12 |
| Sofia | občasný dážď | 5 |
| Štokholm | polojasno | -2 |
| Varšava | jasno | -1 |
| Viedeň | jasno | 1 |
| Záhreb | polojasno | 2 |
| Ženeva | polojasno | 3 |
|
|
|
