|
|
||||||||||||||||
| Streda 22.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ceny potravinárskych komodít za november 1999Kakao Svetová produkcia kakaa sa odhaduje v sezóne 1999/2000 o 1 % väčšia ako vlani, v množstve 2,89 mil. ton, čo vplýva na pokles cien kakaa na svetovom trhu. Ministerstvo poľnohospodárstva USA predpovedá zvýšenie svetovej spotreby kakaa, ale pomalším tempom ako v predchádzajúcich rokoch. Produkcia kakaa v Brazílii v pestovateľskej sezóne 1999/2000 sa predpokladá vo výške 125,3 tis. ton, t. j. o 34 tis. ton menšia ako v minulej sezóne, čo je spôsobené napadnutím kakaovníkových stromov plesňami. Od roku 1989 sa v hlavnom brazílskom pestovateľskom štáte Bahia rozloha kakaovníkových plantáží znížila zo 650 tis. hektárov na 550 tis. ha pre napadnutie týmto škodcom. V marketingovej sezóne 1998/1999 sa v oblasti Bahia vypestovalo z hlavnej úrody 55,5 tis. ton kakaa, v sezóne predtým 67,5 tis. a v sezóne 1996/1997 83,8 tis. ton. V novej sezóne 1999/2000 sa odhaduje z hlavnej úrody získať 47,2 tis. ton kakaa a z medziúrody (máj - september 2000) ďalších 53,2 tis. ton kakaa. V ostatných štátoch brazílskeho zväzu sa v aktuálnej sezóne predpovedá produkcia kakaa z hlavnej i medziúrody 24,9 tis. ton, čiže o necelých 170 ton viac ako v predchádzajúcej sezóne a o takmer 5 tis. ton viac ako v sezóne 1997/1998 a o 4,6 tis. ton viac v porovnaní s úrodou v sezóne 1996/1997. Na dôvažok, nízke svetové ceny kakaa nedovoľujú brazílskym farmárom, ktorí sa vysoko zadlžili, aby venovali väčšie finančné prostriedky na ošetrovanie kakaovníkových stromov. Niektorí pestovatelia sa preorientovali na pestovanie iných plodín (napr. kávovníka, palmy olejnej). V sezóne 1997/1998 sa v Brazílii vyprodukovalo 162,7 tis. ton kakaa a v sezóne 1996/1997 184,7 tis. ton. Brazílska spotreba kakaa v sezóne 1999/2000 pravdepodobne stúpne o vyše 2 percentá, napriek nižšej kúpnej sile brazílskeho obyvateľstva a vysokej miere nezamestnanosti v mestských aglomeráciách. Brazílsky dopyt po čokoládových výrobkoch od roku 1996 značne stúpol ako výsledok zavedenia hospodárskeho plánu obnovy dva roky predtým. Podarilo sa zvýšiť reálne mzdy obyvateľov nižších a stredných vrstiev, a tým zvýšiť ich kúpyschopnosť. Brazília je považovaná za 5. najväčšieho spotrebiteľa čokolády na svete. Čokoládovne sú na brazílskom trhu vysoko konkurencieschopné a prevažne sú vo vlastníctve nadnárodných monopolov z USA a zo západnej Európy. Tri najväčšie spoločnosti (Philip Morris, Nestlé a brazílska Garoto) kontrolujú takmer 80 % brazílskeho trhu čokoládových výrobkov. Len nedávno výraznejšie vstúpili na trh Brazílie aj ďalšie veľké medzinárodné spoločnosti - M&M Mars, Warner Lambert, Arcor a Ferrero Rocher. Nováčikom na brazílskom trhu čokolád je európsky výrobca Barry Callebaut, ktorý získal kontrolu nad tretím najväčším brazílskym spracovateľom kakaových bôbov - firmou Chadler. Kukurica Na decembrovom termínovom kontrakte kukurica prerazila v novembri podpornú psychologickú úroveň - 78,70 USD/tonu a v posledný novembrový deň klesla na svoju najnižšiu obchodovanú hladinu - 73,60 USD/tonu. Argentínske ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje v novej sezóne 1999/2000 vyšší osev kukurice o 8 až 12 % v porovnaní so zasiatou rozlohou v predchádzajúcej sezóne. Mexická vláda stanovila na rok 2000 pre členské krajiny Severoamerického združenia voľného obchodu (teda USA a Kanadu) množstvovú importnú bezcolnú kvótu na kukuricu vo výške 4,7 mil. ton. Dovoz kukurice, ktorý presiahne túto kvótu bude preclený colnou sadzbou 172 %. Najväčší objem importovanej kukurice smeruje do mexickej živočíšnej výroby, potom k výrobcom kukuričného škrobu a zvyšok do potravinárskeho priemyslu. V Spojených štátoch amerických sa v tejto sezóne vyprodukovalo podľa predbežných údajov 238,3 mil. ton kukurice, čo je o 4 % menej ako v minulej sezóne. V sezóne 1997/98 sa v USA vypestovalo 233,9 mil. ton kukurice z rozlohy 29,4 mil. hektárov. V nasledujúcej pestovateľskej sezóne americkí farmári pozberali kukuricu z plochy 29,3 mil. ha a v sezóne 1999/2000 kukuricu dopestovali na výmere 28,7 mil. ha. Priemerný hektárový výnos kukurice v Spojených štátoch v tejto sezóne klesol o 138 kilogramov v porovnaní so sezónou 1998/1999, keď predstavoval 8,44 tony. V sezóne 1997/1998 bol priemerný výnos kukurice z jedného hektára 7,95 tony. V porovnaní s minulou sezónou bude ponuka kukurice v aktuálnej sezóne v USA o niečo väčšia - 281,7 mil. ton. V sezóne 1997/1998 tvorila ponuka kukurice na severoamerickom trhu 256,5 mil. ton. Na kŕmne účely a ako osivo na novú sejbu sa v Spojených štátoch v sezóne 1999/2000 spotrebuje asi 141,6 mil. ton kukurice, čiže skoro zhodné množstvo ako vlani a bolo by to o 1,8 mil. ton viac ako spotreba v období 1997/1998. V minulej sezóne sa podľa údajov amerického štatistického úradu z USA vyviezlo 499 tis. ton kukuričného oleja, čo je o 8 tis. ton menej ako v sezóne 1997/1998. Priemerná vývozná cena tohto produktu bola v obchodnej sezóne 1998/1999 673,50 USD/tonu, keď v predchádzajúcom období bola priemerná exportná cena vyššia - 736,50 USD/tonu. V aktuálnej sezóne sa predpokladá americký export kukurice vo výške 47 mil. ton, čiže o 1,5 mil. ton nižší ako v predchádzajúcom období (v sezóne 1997/1998 sa vyviezlo 38,2 mil. ton). Veľkým konkurentom v exporte kukurice sa na svetovom trhu opäť stáva Čínska ľudová republika. V minulej sezóne jej export tejto krmoviny dosiahol takmer 3 mil. ton a v sezóne 1999/2000 sa čínsky vývoz kukurice predpovedá v rozpätí 6 - 10 mil. ton. Pšenica Priaznivá dlhodobá predpoveď počasia americkej meteorologickej služby s dostatkom vlahy a nedávny prvý prieskum novej zasiatej pšenice na poliach Spojených štátov amerických ovplyvnili cenový pokles pšenice na burze v Chicagu. Ceny pšenice klesli na najnižšiu úroveň za posledných 22 rokov. Na decembrový dodací termín cena 3. decembra t. r. klesla na 83,60 USD/tonu, keď pred rokom v rovnakom čase bola cena na tonu o 45 dolárov vyššia. V americkom štáte Kansas - najvýznamnejšej producentskej oblasti pšenice v USA - sa budúca úroda tvrdej ozimnej pšenice hodnotila koncom novembra na 63 % uspokojivej kvality. V štáte Texas sa dobrej kvality ukazovalo 85 % zasiatej pšenice. Tlak na pokles cien prišiel aj z predpovede rekordnej svetovej úrody pšenice sezóny 1999/2000 - 582 mil. ton z Medzinárodného výboru pre obilniny. Argentínski farmári zasiali pšenicu na rozlohe 5,7 mil. hektárov, o viac ako 14 % väčšej ako v sezóne 1998/1999. Ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA) oznámilo, že v daňovom roku 2000 vykúpi na účely bezplatných dodávok do niektorých krajín až 3 mil. ton pšenice. V tomto roku USDA odkúpilo na humanitárne ciele skoro 5 mil. ton pšenice, a to hlavne ako formu pomoci Ruskej federácii a mnohým ďalším štátom. Niektorí konkurenti (napr. Austrália) túto pomoc kritizovali ako formu skrytých subvencií. Z hľadiska geografických oblastí sa najviac pšenice vypestuje na ázijskom kontinente, keď aktuálna produkcia dosiahla 208,5 mil. ton, o 7,2 mil. ton viac ako v sezóne 1998/1999, ale o 7 mil. ton menej v porovnaní s objemom produkcie v sezóne 1997/1998. V produkčnom období 1996/1997 sa v Ázii pozberalo z polí 195,5 mil. ton a v období 1995/1996 190,3 mil. ton pšenice. V Saudskej Arábii vypestovali v tomto roku 1,8 mil. ton pšenice, čiže zhodné množstvo ako predchádzajúcich dvoch sezónach. V období 1996/1997 sa v tejto krajine, čo je s ohľadom na veľmi nepriaznivé vegetačné podmienky prekvapujúce, dopestovalo 1,2 mil. ton pšenice a v sezóne 1995/1996 2 mil. ton. Čínska produkcia pšenice sa v sezóne 1999/2000 odhaduje v množstve 112 mil. ton, t. j. o 2 mil. ton väčšia ako vlani, ale o 11,3 mil. ton menšia ako úroda sezóny 1997/1998. V produkčnom období 1996/1997 čínski roľníci vypestovali 110,5 a v sezóne 1995/1996 102,2 mil. ton. V štátoch Európskej únie sa v aktuálnej sezóne dopestovalo podľa predbežných štatistických čísel 97,6 mil. ton pšenice, o 6 mil. ton menej ako v sezóne 1998/1999. V období 1997/1998 farmári z 15 krajín EÚ pozberali z polí 94,2 mil. ton pšenice, v sezóne 1996/1997 98,5 mil. ton a v sezóne 1995/1996 86,2 mil. ton. Cukor Cena cukru na svetových burzách zaznamenávala v posledných týždňoch prudké poklesy. India po dvoch chudobných produkčných rokoch (1996 - 1997) cukrovej trstiny mala dobrú minuloročnú úrodu a podľa zákonitosti produkčného cyklu aj túto sezónu 1999/2000 produkcia stúpne. Ceny cukru na domácom trhu sú vyššie ako svetové ceny, čo povzbudzuje indických farmárov na rozširovanie pestovateľských plôch cukrovej trstiny. V marketingovej sezóne 1999/2000 sa očakáva v Indii rast spotreby cukru o 2 %, keď už v predchádzajúcich stúpla spotreba cukru o 3, resp. 6 %. Zásluhou vysokej ponuky na indickom trhu klesne dovoz v aktuálnej sezóne na 100 tis. ton, keď v sezóne 1998/1999 sa doviezlo 400 tis. ton a v sezóne 1997/1998 1 mil. ton cukru. Príčinou vysokého dovozu cukru do Indie v sezóne 1997/1998 bolo zastavenie exportných podpôr, čo vyvolalo pokles výroby. Dovoz cukru do Indickej republiky v súčasnej sezóne 1999/2000 obmedzuje aj zvýšenie importného cla z 20 na 27,5 % a treba počítať i s miestnymi daňami. Hlavnými dodávateľmi cukru na indický trh sú Brazília, Thajsko a Pakistan. Na základe preferenčných kvót India exportuje trstinový cukor na trhy EÚ a USA. V sezóne 1999/2000 sa predpokladá zvýšenie pakistanskej produkcie cukru o 3 % v porovnaní s minulou cukrovarníckou kampaňou. Export cukru v novej sezóne by mal dosiahnuť asi úroveň sezóny 1998/1999, teda 650 tis. ton. Niektorí pozorovatelia predpovedajú, že Pakistan bude mať problémy s vývozom cukru s ohľadom na pomerne vysoké výrobné náklady a veľkú konkurenciu na svetovom trhu. Na podporu vývozu cukru pakistanská vláda poskytuje v posledných rokoch subvenciu vo výške približne 90 USD/tonu. Thajsko očakáva v sezóne 1999/2000 produkciu cukru v množstve 5 mil. ton, čo by bolo o 4 % menej ako vlani. Pokles thajskej produkcie cukru sa môže pripísať menším pestovateľským plochám cukrovej trstiny, ktoré farmári zasiali pre nízke svetové ceny a niektorí nedostali dostatočné úverové zdroje. Najväčším problémom cukrovarníckeho priemyslu v Thajsku je nedostatočná finančná likvidita cukrovarov a bánk, ktoré by mohli prefinancovať pestovateľov. V marketingovej sezóne 1999/2000 Thajsko očakáva vyviezť 3 mil. ton cukru, čiže o 200 tis. ton menej ako v predchádzajúcom období. Hlavnými nákupcami surového cukru z thajskej produkcie sú Japonsko, Kórejská republika a Malajzia. Indonézia je najvýznamnejším odberateľom thajského rafinovaného cukru. Bavlna Brazília v sezóne 1998/1999 vyprodukovala 413,7 tis. ton bavlny a keďže textilný priemysel spotreboval 707,6 tis. ton, muselo sa ešte importovať 315,7 tis. ton bavlny. Na začiatku sezóny 1999/2000 predstavovali stavy zásob bavlny v Brazílii 346,4 tis. ton, čo je za posledných 8 rokov druhý najväčší stav zásob (po sezónach 1993/1994 a 1994/1995). Po troch predchádzajúcich sezónach brazílska produkcia bavlny v sezóne 1998/1999 stúpla v priemere o 18 %. V marketingových sezónach 1994/1995 a 1992/1993 sa jej vypestovalo 550 tis., respektíve 460 tis. ton. Za posledných osem rokov sa sezónne do Brazílie dovezie v priemere 398 tis. ton bavlny a spotreba predstavuje v priemere 804 tis. ton. V sezóne 1998/1999 Indonézia spotrebovala 446 tis. ton bavlny, keď import dosiahol 457 tis. ton. Vyše 50 percent importu bavlny sa realizovalo z Austrálie a 21 % zo Spojených štátov amerických. Kórejská republika v nedávno skončenej sezóne doviezla 305 tis. ton bavlny, z toho 36 % z USA, 27 % z Uzbekistanu a 22 % z Austrálie. V sezóne 1998/1999 podiel amerického vývozu bavlny do oblasti juhovýchodnej Ázie klesol na 8 %, keď napríklad v sezóne 1994/1995 predstavoval až 37 %. Po oživení ekonomiky Ministerstvo poľnohospodárstva USA odhaduje, že štáty juhovýchodnej Ázie v sezóne 1999/2000 dovezú 980 tis. ton bavlny, z čoho 512 tis. ton bude tvoriť dovoz najväčšieho svetového dovozcu bavlny - Indonézie. Na úkor klesajúceho vývozu bavlny do tejto oblasti zo strany USA sa v posledných piatich rokoch zvyšuje podiel austrálskeho exportu. V sezóne 1998/1999 dosiahol podiel vývozu austrálskej bavlny do krajín juhovýchodnej Ázie na celkovom objeme 32 %, keď v sezóne 1997/1998 bol 25 %. Čínska vláda stanovila pre pestovateľov bavlny výkupnú cenu v rozpätí v prepočte na dolárový ekvivalent 838 - 970 USD/tonu. Tieto ceny pokryjú produkčné náklady v celonárodnom priemere plus 75 - 80 % mzdových nákladov. Pri nižších cenách ako dolná hranica pásma bude čínska vláda uskutočňovať intervenčné nákupy bavlny. Čínsky výbor pre bavlnu odhaduje, že krajina v sezóne 1999/2000 dodá na svetový trh 200 až 300 tis. ton bavlny. Vo veľmi krátkom čase má v Pekingu začať fungovať elektronická burza bavlny na uzatváranie okamžitých obchodov. V začiatočnej fáze bude mať 75 členov vrátane štátnych bavlnárskych podnikov, firmy Chinatex a Čínskeho národného združenia pre export a import textilných produktov. Jačmeň Od začiatku júna tohto roka do konca novembra sa zo Spojených štátov amerických exportovalo 309,4 tis. ton jačmeňa, čo je o skoro 93 tis. ton menej ako za rovnaké obdobie sezóny 1998/1999. Najväčším odberateľom bolo doteraz Japonsko, ktoré nakúpilo 183 tis. ton jačmeňa americkej produkcie, s množstvovým odstupom Mexiko, ktoré odobralo 83 tis. ton, a potom Tunisko s 24 tis. tonami. Celkový export jačmeňa z USA v sezóne 1999/2000 sa predpokladá v množstve 653 tis. ton. Vlani americkí exportéri dodali na svetový trh 610 tis. ton a predvlani 1,61 mil. ton jačmeňa. V pestovateľskej sezóne 1999/2000 sa v Spojených štátoch vypestovalo 6,18 mil. ton jačmeňa, o 1,48 mil. ton menej ako v predchádzajúcom období a o 1,66 mil. ton menej v porovnaní s veľkosťou úrody sezóny 1997/1998. Začiatočný stav zásob 1999/2000 jačmeňa 3,09 mil. ton, teda o 17 % viac ako na začiatku minulého obdobia a o 24 % viac ako na začiatku sezóny 1997/1998. V závere súčasnej sezóny sa zásoby jačmeňa v USA mierne znížia na 2,92 mil. ton. Celková spotreba jačmeňa v USA sa v aktuálnej sezóne odhaduje na 6,47 mil. ton, z čoho 2,72 mil. ton sa skŕmi pre dobytok. Vlani sa spotrebovalo 7,21 mil. ton jačmeňa a z toho na kŕmne účely 3,50 mil. ton. V sezóne 1997/1998 Američania skonzumovali 3,74 mil. ton potravinárskeho jačmeňa a 3,14 mil. ton kŕmneho jačmeňa. V sezóne 1999/2000 americkí farmári znížili oproti predchádzajúcemu obdobiu pestovateľské rozlohy jačmeňa o 18 % a pozberali ho z výmery 1,94 mil. hektárov. V sezóne 1997/1998 sa v USA jačmeň zasial na ploche 2,71 mil. ha, ale v skutočnosti sa pozberal z výmery 2,51 mil. ha. V tejto sezóne priemerný hektárový výnos jačmeňa predstavoval 3,13 tony, v nasledujúcej sezóne to bolo 3,22 tony a v sezóne 1999/2000 3,20 tony/ha. Priemernú cenu jačmeňa od amerických pestovateľov v tejto sezóne Ministerstvo poľnohospodárstva USA odhaduje v rozpätí 82,70 - 101 USD/tonu, keď v obchodnej sezóne 1998/1999 priemerná cena predstavovala 90,90 USD/tonu a v sezóne 1997/1998 109,30 USD/tonu. Ing. Ivan Masár Informačné spravodajstvo |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
