|
|
||||||||||||||||
| Streda 22.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Problém novely bankrotov sa volá: súvislostiNezodpovedanou a dôležitou otázkou je, odkedy bude novela platiť Presne vymedziť kritériá na začatie konkurzu, posilniť pozíciu veriteľa v porovnaní s dlžníkom, dať viac právomocí veriteľom na úkor správcu konkurznej podstaty, ktorý bude iba zabezpečovať kontakt medzi radou a súdom, a nakoniec stanoviť limity pre jednotlivé etapy (ak by neskončili v danom čase, stanoviť zákonom spôsob tzv. skratového ukončenia etapy) - to sú podstatné zmeny, ktoré by mal priniesť novelizovaný zákon o konkurze a vyrovnaní. Hoci vieme, čo chceme dosiahnuť, nevieme ako na to. Problém novely doteraz nie je vyriešený, hoci zákon o bankrote má zohrať kľúčovú úlohu v reštrukturalizácii podnikového sektora. Termín, na ktorý bola ohlasovaná jeho nevyhnutná novela - 1. január 2000, je pred nami, stále tento predpis neexistuje a je v štádiu príprav. Ministerka financií B. Schmögnerová nám síce nedávno povedala, že zákon by mal byť do konca roka prerokovaný v legislatívnej rade vlády, vo vláde a odovzdaný do parlamentu, medzičasom však NR SR svoje tohtoročné zasadanie skončila a má zasadať až vo februári. Preto možno očakávať oneskorenie rešktrukturalizácie podnikov za bankovým sektorom, kde sa už prvé zádsadné kroky realizujú. Rozsah zmien Otázne je, či ospravedlnením môže byť šírka a veľkosť pripravovaných zmien v procese banktoru. Okrem zmien v samotnom zákone totiž predpokladá úpravy v asi dvadsiatke zákonov - napríklad o exekúciách, Občianskom zákonníku, katastrálnom zákone, zákone o správe daní, o dani z príjmov, Občianskom súdnom poriadku, o bankách. Len zladenie postupu a názorov predkladateľov týchto zákonov, z ktorých má každý svoje záujmy, si vyžiada veľa času a úsilia. To však vláda vedela vopred... Okrem toho ťažko povedať, aký bude mať meškanie v podnikovej sfére dôsledok pre celú reformu. Nevyhnutnosťou, prečo by malo oživenie podnikov sprevádzať tento proces v bankovej sfére, je nielen logická nadväznosť, ale aj fakt, že sama vláda predpokladá kroky uskutočňovať v rovnakom čase. Nie likdiácia, oživenie Okrem všeobecne známych problémov (nerovnaké postavenie veriteľov, časová neobmedzenosť konkurzu, problém záložného práva), ktoré treba vyriešiť, je tu ešte jeden moment, ktorého sa vláda obáva. V krachujúcich podnikoch je spolu so stagnujúcimi prevádzkami aj mnoho perspektívnych prevádzok. Podstatou bankrotu, ktorý nevedie tak ako doteraz k pádu, ale mal by viesť k oživeniu podniku, by malo byť oddelenie týchto zdravých častí od podnikov, prevedenie aktív na ne a založenie novej firmy. To však u nás dnes nazývame tunelovanie. Tohto prízraku sa vláda musí zbaviť. Pravdou je však aj to, že majitelia podnikov, ktorí takto zakladajú nové, takýmto spôsobom ozdravené spoločnosti, sledujú iba jeden cieľ - ozdraviť podnik, pričom nehľadia na vyrovnanie dlhov. Tie prevedú na neperspektívne prevádzky a tvária sa, že sa ich problém netýka... Čiže jadrom problému je to, ako tento proces previazať s vyronávaním dlhov. Nový postup Ako by teda mal vyzerať postup pri bankrote? Po podaní návrhu na konkurz podniku veriteľmi už orgány spoločnosti budú mať zakázané robiť kapitálové presuny, podpisovať dlhodobé zmluvy a podobne. Nový mechanizmus by mal zmeniť aj postavenie správcu konkurznej podstaty. Už by to nemal byť výlučne právnik s cieľom trhovo oceniť a speňažiť aktív likvidovaného podniku. Túto úlohu by mali prevziať špecialisti na finančné oceňovanie a reštrukturalizáciu podnikov. Ich úlohou bude v zákonom stanovenej lehote zvolať radu veriteľov, uskutočniť inventarizáciu majetku a oceniť jeho aktíva. Na žiadosť rady veriteľov môže dať vypracovať externý audit na posúdenie perspektív podniku. Na základe toho by veritelia - opäť v zákonom stanovenej lehote - mali rozhodnúť o tom, či bude spoločnosť likvidovaná, alebo oživená a ako. V prípade oživenia podniku veriteľská rada menuje dočasný manažment, ktorý pripraví projekt obnovy. Výsledkom tohto postupu by mala byť zmena vlastníckej štruktúry, zníženie podielu cudzích pasív na celkových pasívach a redukcia duiózneho majetku. To by malo vytvoriť predpoklad na vstup strategického investora, na získanie nových úverov či predaj podniku alebo jeho častí. Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
