|
|||||||||||||||||
Štvrtok 23.Decembra 1999 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Akciová spoločnosť St. Nicolaus Liptovský Mikuláš Prednosti firmy Slabiny firmy * vyše 130-ročná tradícia výroby liehu Akciová spoločnosť St. Nicolaus Liptovský Mikuláš sa radí medzi významné slovenské podniky v rezorte potravinárskeho odvetvia. Podľa výšky individuálnych ročných tržieb za rok 1998 (764 mil.) Sk sa spoločnosť zaradila na 18. miesto medzi potravinárskymi podnikmi. Podľa výšky ročného zisku po zdanení ( 22 225 tis. Sk) v roku 1998 sa St. Nicolaus zaradil na 7. miesto. Z hľadiska výšky počtu zamestnancov sa spoločnosť radí v roku 1998 na 11. miesto s priemerným ročným počtom 504, pričom oproti roku 1996 klesla zamestnanosť vo firme o 5 %. Výrobkové portfólio spoločnosti je široké a tvoria ho liehoviny, pochutiny, nealkoholické nápoje a koncentráty. Dominantné postavenie na slovenskom trhu spoločnosť získala vo výrobe alkoholických nápojov. História spoločnosti siaha až do roku 1867 a svojou tradíciou nadväzuje na firmu Štarkovská rafinéria liehu. Akciová spoločnosť St. Nicolaus vznikla transformáciou z bývalého š. p. Stredoslovenské konzervárne a liehovary. Spoločnosť bola čiastočne sprivatizovaná v rámci I. vlny kupónovej privatizácie v roku 1992. Štruktúra akcionárov sa ustavične menila. Posledná známa akcionárska štruktúra nás informovala o dvoch silných vlastníkoch: S. V. J., s. r. o., 47,62 % a EBONA, a. s., 20,41 %. Zvyšok tvorili akcionári investičných fondov a fyzických osôb. Potravinársky priemysel v SR má dlhodobú tradíciu a dostatok základných surovín. Drvivá väčšina podnikov je už v súkromných rukách. Odvetvie je však nevyhnutné v značnej miere modernizovať , čo pri súčasných drahých tuzemských úveroch je ťažké pre takmer 80 % všetkých potravinárskych podnikov. Výnimku tvoria len firmy ako S. I. T., a. s., Palma Tumys IDC, a. s., Figaro a cukrovinkársky a pečivárenský priemysel, ktorý dosahujú na slovenské pomery nadpriemerné ziskové marže a vo väčšine týchto spoločností už aktívne pôsobí aj zahraničný kapitál, ktorý tieto firmy kapitálovo posilnil a modernizoval do veľkej miery z lacnejších vlastných zdrojov. Hospodárenie potravinárskych podnikateľských subjektov však bolo za minulý rok výrazne stratové, pričom celková strata dosiahla 1,8 mld. Sk, pričom ešte v roku 1997 sa celková strata sektora pohybovala na hranici 500 mil. Sk. Využívanie výrobných kapacít je najvyššie v potravinárskych odboroch ako olejárne (spracovanie semien - 103 %), čokoládové cukrovinky a čokoláda (97 %). Liehovarníctvo na Slovensku sa vyznačuje najmä dostatočnými výrobnými kapacitami, ktoré však dlhodobo nepracujú ani na 50 % (za rok 1998 bolo využitie kapacít len na 40-percentnej hranici), dostatkom ľudských a surovinových zdrojov, ktoré predurčujú tento potravinársky odbor na zaradenie medzi odbory s potenciálne dlhodobým rastom v rozpätí 5 -10 % ročne. Hlavnými rozvojovými faktormi je aj vysoká spotreba destilátov a alkoholu na hlavu, ktorou sa Slovensko radí medzi popredné štáty v Európe. Hrozbami pre tuzemský liehovarnícky sektor sú najmä vysoké až nekontrolované dovozy a distribúcia čierneho alkoholu. Výroba a predaj čierneho alkoholu prináša okrem problémov legálnym výrobcom aj nemalé straty do štátneho rozpočtu, ktorý prichádza na spotrebnej dani o takmer 1,5 mld. Sk ročne. Podľa odhadov Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku pochádzalo v minulých troch rokoch v priemere 25 - 30 % produkcie liehu (12 - 15 mil. litrov ) z nelegálnej výroby. Kým legálnym výrobcom klesá odbyt, konzumácia liehových nápojov na Slovensku ustavične stúpa. V súčasnosti sa pohybuje spotreba na hlavu 10,5 litra. Rastúce životné náklady nespôsobujú pokles spotreby alkoholu, iba nútia hľadať nové a najmä lacnejšie zdroje. Celkový objem výroby destilátov sa v minulých rokoch pohyboval na hranici asi 50 mil. litrov. Väčšina slovenských výrobcov liehu však nie je schopná svoju produkciu vyvážať, pričom na tuzemskom trhu rovnako ako v okolitých krajinách je dlhodobý previs ponuky nad dopytom. Z toho profitujú najmä odberatelia, ktorí si diktujú najmä lehoty splatnosti, ktoré sú často vysoko nad férovou hranicou 20 - 30 dní a dosahujú často aj hranicu 2 mesiacov, čo výrobcom sťažuje a predražuje financovanie prevádzkových nákladov. Výrobcovia liehu sú navyše povinní platiť spotrebnú daň z liehu štátu včas a v presne stanovených termínoch bez ohľadu na to, či im odberateľ už za nakúpený tovar zaplatil alebo nie. Negatívne sa javí aj fakt, že príliš veľká atomizácia v rokoch 1991 - 1993 spôsobila oslabenie pozícií drvivej väčšiny slovenských výrobcov, ktorí ťažšie konkurujú veľkým výrobcom z okolitých krajín. Produkciu spoločnosti St. Nicolaus môžeme rozdeliť do dvoch produktových radov: 45 - 48 % tvorí lieh a liehoviny a zvyšok tvoria výrobky ako horčica, ocot, kečupy, sirupy a ovocné koncentráty. Spoločnosti patrí vo výrobe horčice na prvé miesto na slovenskom trhu a má takmer monopolné postavenie v produkcii tejto pochutiny. Spoločnosť v rámci modernizácie a rozširovaní výroby uviedla koncom roku 1996 do prevádzky liehovar. Investície v posledných dvoch rokoch smerovali najmä do modernizácie strojového zariadenia, nových výrobkov, kvality výrobkov a obalového materiálu. V roku 1998 uviedla firma do prevádzky aj novú kečupovú linku, ktorá vystriedala doterajšie technológie a zvýšila kvalitu a hygienu pri práci, pričom išlo o sumu 30 mil. Sk. V tomto roku by firma chcela preinvestovať až dvojnásobok tejto sumy. Kvalitu výrobkov spoločnosti dokresľujú aj niektoré ocenenia, medzi ktorými vyniká hlavne ocenenie SLOVAK GOLD za svetoznámy likér Demänovka a horčicu. Za výrobok kečup pizza získal St. Nicolaus už štvrté ocenenie Slovak Gold. V minulom roku uviedla spoločnosť na slovenský trh kompletný rad 20 druhov produktov nových pochutín značky Snico. Ide o tri skupiny výrobkov, ktoré tvoria najmä kečupy, horčice a chreny. Spoločnosť má širokú škálu výrobkov, z ktorých niektoré sú rýchloobrátkové (kečupy, sirupy, horčica a nealko). Konkurencia v odbore je silná tak zo strany domácich, ako aj zo strany zahraničných výrobcov. Vo výrobe alkoholu sú najväčšími domácimi konkurentmi Frucona, a. s., Košice, OLD Herold Ferm, a. s., Trenčín, Fragopolis 1903, a. s., Prešov, Fatra B. Bystrica , Liehofrukt White Lady, s. r. o., Levoča a z českých najmä Seliko, a. s., Olomouc, Karlovarská Becherovka, Stock Plzeň, a. s., KB Likér, s. r. o., Ústí nad Labem a Starorežná Prostějov, s. r. o. Vo výrobe kečupu sú vážnymi konkurentmi NOKO, s. r. o., N. M. nad Váhom, RISO R. Sobota a zo zahraničných SPAK Sušice, Felix Austria, Slovácke konzervárne U. Hradiště a iné. Silná konkurencia je aj vo výrobkovom sortimente sirupy a nealkoholické nápoje, a to tak z hľadiska tuzemských, ako aj zahraničných výrobcov. St. Nicolaus, a. s., sa snaží čeliť konkurencii aj tým, že ponúka časť svojich výrobných kapacít na výrobu nealkoholických nápojov pre významné zahraničné spoločnosti. Takmer sedem rokov sa tu vyrábali produkty Coca-Coly, ktorú neskôr nahradila Pepsi-Cola. Prínosom je hlavne využitie voľných kapacít a rozpustenie fixných nákladov do produkcie, ako aj vytvorenie nových 80 pracovných miest. Celkové investície do strojov a služieb s tým spojených boli vo výške 8 mil. USD. Za najväčšieho konkurenta spoločnosti St. Nicolaus považujeme a. s. SELIKO Olomouc, ktorej výrobný program je takmer totožný a je súčasne najvýznamnejším českým výrobcom liehu, liehovín, sirupov, horčice a droždia. Spoločnosť s cieľom ďalšieho rastu odbytu produkcie bude musieť sústrediť svoje sily aj na agresívnejšiu reklamu a marketing, a to aj napriek zákonu, ktorý zakazuje reklamu alkoholických nápojov. Tento zákon zvýhodňuje skôr zahraničnú konkurenciu, ktorá naplno využíva zahraničné časopisy a televízne vysielanie šírené aj na území Slovenska. Vyhnúť sa tomu dá len tým, že si spoločnosť bude platiť reklamu v zahraničí. Vážnou hrozbou je pre výrobcov alkoholu aj skutočnosť, že tieňový priemysel s alkoholom má takmer tretinový podiel na slovenskom trhu. Ako nízky hodnotíme celkový export spoločnosti, v ktorom sú ešte značné rezervy. V roku 1996 smeroval na export len tovar v hodnote 9,5 mil. Sk (1 % z celkových tržieb), v roku 1997 to už bolo 36,5 mil. Sk (5 % z tržieb) a v roku 1998 to bolo 29 mil. Sk, čo predstavovalo z celkových tržieb 4 %. Hlavným exportným teritóriom je Česká republika. Možnosti sa črtajú aj na trhoch Poľska, Maďarska. Trhy v Rusku a na Ukrajine sú zaujímavé, avšak len v prípade zaistenia spätných platieb, pretože platobná disciplína väčšiny odberateľov z týchto teritórií je veľmi nestabilná. Spoločnosť s cieľom zvýšenia odbytu založila vlastnú obchodnú spoločnosť St. Nicolaus Trade, a. s., ktorá sa podľa výšky ročných tržieb za rok 1998 (2,25 mld. Sk) zaradila podľa Top Trendu na 13. miesto medzi najväčšie slovenské obchodné spoločnosti. V roku 1997 vykázala táto spoločnosť tržby vo výške 2 mld. Sk. Spoločnosť St. Nicolaus má významné regionálne postavenie v rámci okresu Lipt. Mikuláš v oblasti zamestnanosti a výroby. Ekonomicko-finančná pozícia finančný analytik |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |