Akciová spoločnosť St. Nicolaus Liptovský Mikuláš

Prednosti firmy Slabiny firmy * vyše 130-ročná tradícia výroby liehu
* dobré meno medzi tuzemskými zákazníkmi
* celková a bežná likvidita sú dlhodobo optimálne
* široká paleta finálnych výrobkov
* znalosť trhu a konkurencie
* najväčší výrobca liehu a horčice na Slovensku
ŕ presadenie sa vysokou kvalitou u nových zahraničných - solventných odberateľov ŕ spolupráca s firmou Pepsi-Cola umožňuje väčšie využitie voľných kapacít * pravidelná a dlhodobá tvorba prevádzkového a čistého zisku * zisky spoločnosť reinvestuje do ďalšej modernizácie
* vysoká kvalita produkcie
* rýchloobrátkový výrobný sortiment
ŕ dlhodobo vzájomne výhodné vzťahy s prvovýrobcami
ŕ výrobky St. Nicolaus získali viaceré ocenenia Slovak Gold * úverová zadlženosť firmy sa dlhodobo pohybuje v optimálnych hraniciach ˇ vzhľadom na klesajúcu kúpyschopnosť, každé zvýšenie cien znižuje spotrebu liehovín a pochutín Ţ nízka obchodovateľnosť akcií spoločnosti na BCPB
Ţ dividendová politika je nepravidelná a nízka
Ţ nelegálne liehoviny majú v súčasnosti až 25-percentný podiel na trhu, čo má priamy vplyv na výnosy celého sektora Ţ silná medzinárodná konkurencia
ˇ prudký rast tuzemských výrobcov liehovín, sirupov a nealkoholických nápojov ˇ na export do okolitých krajín smerujú len necelé 4 %, čo je veľmi nízke číslo ˇ narastajúci tlak tuzemských a zahraničných výrobcov znižuje ziskové marže ˇ podiel cash flow na výnosoch nedosahuje dlhodobo požadované hodnoty a spoločnosť má nízku okamžitú likviditu Ţ spotrebná kapacita tuzemského trhu je nízka
Ţ drahé tuzemské úverové zdroje
Tabuľka č.1 Hospodárske výsledky a. s. St. Nicolaus L. Mikuláš V mil. Sk 1996 1997 1998 30.06.1999 1999e 2000p Aktíva spolu 1 074 1 148 1 165 1 144 1 150 1 200 Obežné aktíva 610 698 796 773 790 850 Vlastné imanie 615 627 649 700 680 715 Cudzie zdroje 442 494 499 437 450 500 Úvery 186 171 143 183 150 170 Prev. výnosy 900 917 830 438 900 950 EBIT 38 39 52 65 75 85 Čistý zisk 5,5 10 22 50* 30 35 * zisk pred zdanením, e - odhad, p - prognóza

Akciová spoločnosť St. Nicolaus Liptovský Mikuláš sa radí medzi významné slovenské podniky v rezorte potravinárskeho odvetvia. Podľa výšky individuálnych ročných tržieb za rok 1998 (764 mil.) Sk sa spoločnosť zaradila na 18. miesto medzi potravinárskymi podnikmi. Podľa výšky ročného zisku po zdanení ( 22 225 tis. Sk) v roku 1998 sa St. Nicolaus zaradil na 7. miesto. Z hľadiska výšky počtu zamestnancov sa spoločnosť radí v roku 1998 na 11. miesto s priemerným ročným počtom 504, pričom oproti roku 1996 klesla zamestnanosť vo firme o 5 %. Výrobkové portfólio spoločnosti je široké a tvoria ho liehoviny, pochutiny, nealkoholické nápoje a koncentráty. Dominantné postavenie na slovenskom trhu spoločnosť získala vo výrobe alkoholických nápojov. História spoločnosti siaha až do roku 1867 a svojou tradíciou nadväzuje na firmu Štarkovská rafinéria liehu. Akciová spoločnosť St. Nicolaus vznikla transformáciou z bývalého š. p. Stredoslovenské konzervárne a liehovary. Spoločnosť bola čiastočne sprivatizovaná v rámci I. vlny kupónovej privatizácie v roku 1992. Štruktúra akcionárov sa ustavične menila. Posledná známa akcionárska štruktúra nás informovala o dvoch silných vlastníkoch: S. V. J., s. r. o., 47,62 % a EBONA, a. s., 20,41 %. Zvyšok tvorili akcionári investičných fondov a fyzických osôb. Potravinársky priemysel v SR má dlhodobú tradíciu a dostatok základných surovín. Drvivá väčšina podnikov je už v súkromných rukách. Odvetvie je však nevyhnutné v značnej miere modernizovať , čo pri súčasných drahých tuzemských úveroch je ťažké pre takmer 80 % všetkých potravinárskych podnikov. Výnimku tvoria len firmy ako S. I. T., a. s., Palma Tumys IDC, a. s., Figaro a cukrovinkársky a pečivárenský priemysel, ktorý dosahujú na slovenské pomery nadpriemerné ziskové marže a vo väčšine týchto spoločností už aktívne pôsobí aj zahraničný kapitál, ktorý tieto firmy kapitálovo posilnil a modernizoval do veľkej miery z lacnejších vlastných zdrojov. Hospodárenie potravinárskych podnikateľských subjektov však bolo za minulý rok výrazne stratové, pričom celková strata dosiahla 1,8 mld. Sk, pričom ešte v roku 1997 sa celková strata sektora pohybovala na hranici 500 mil. Sk. Využívanie výrobných kapacít je najvyššie v potravinárskych odboroch ako olejárne (spracovanie semien - 103 %), čokoládové cukrovinky a čokoláda (97 %). Liehovarníctvo na Slovensku sa vyznačuje najmä dostatočnými výrobnými kapacitami, ktoré však dlhodobo nepracujú ani na 50 % (za rok 1998 bolo využitie kapacít len na 40-percentnej hranici), dostatkom ľudských a surovinových zdrojov, ktoré predurčujú tento potravinársky odbor na zaradenie medzi odbory s potenciálne dlhodobým rastom v rozpätí 5 -10 % ročne. Hlavnými rozvojovými faktormi je aj vysoká spotreba destilátov a alkoholu na hlavu, ktorou sa Slovensko radí medzi popredné štáty v Európe. Hrozbami pre tuzemský liehovarnícky sektor sú najmä vysoké až nekontrolované dovozy a distribúcia čierneho alkoholu. Výroba a predaj čierneho alkoholu prináša okrem problémov legálnym výrobcom aj nemalé straty do štátneho rozpočtu, ktorý prichádza na spotrebnej dani o takmer 1,5 mld. Sk ročne. Podľa odhadov Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku pochádzalo v minulých troch rokoch v priemere 25 - 30 % produkcie liehu (12 - 15 mil. litrov ) z nelegálnej výroby. Kým legálnym výrobcom klesá odbyt, konzumácia liehových nápojov na Slovensku ustavične stúpa. V súčasnosti sa pohybuje spotreba na hlavu 10,5 litra. Rastúce životné náklady nespôsobujú pokles spotreby alkoholu, iba nútia hľadať nové a najmä lacnejšie zdroje. Celkový objem výroby destilátov sa v minulých rokoch pohyboval na hranici asi 50 mil. litrov. Väčšina slovenských výrobcov liehu však nie je schopná svoju produkciu vyvážať, pričom na tuzemskom trhu rovnako ako v okolitých krajinách je dlhodobý previs ponuky nad dopytom. Z toho profitujú najmä odberatelia, ktorí si diktujú najmä lehoty splatnosti, ktoré sú často vysoko nad férovou hranicou 20 - 30 dní a dosahujú často aj hranicu 2 mesiacov, čo výrobcom sťažuje a predražuje financovanie prevádzkových nákladov. Výrobcovia liehu sú navyše povinní platiť spotrebnú daň z liehu štátu včas a v presne stanovených termínoch bez ohľadu na to, či im odberateľ už za nakúpený tovar zaplatil alebo nie. Negatívne sa javí aj fakt, že príliš veľká atomizácia v rokoch 1991 - 1993 spôsobila oslabenie pozícií drvivej väčšiny slovenských výrobcov, ktorí ťažšie konkurujú veľkým výrobcom z okolitých krajín. Produkciu spoločnosti St. Nicolaus môžeme rozdeliť do dvoch produktových radov: 45 - 48 % tvorí lieh a liehoviny a zvyšok tvoria výrobky ako horčica, ocot, kečupy, sirupy a ovocné koncentráty. Spoločnosti patrí vo výrobe horčice na prvé miesto na slovenskom trhu a má takmer monopolné postavenie v produkcii tejto pochutiny. Spoločnosť v rámci modernizácie a rozširovaní výroby uviedla koncom roku 1996 do prevádzky liehovar. Investície v posledných dvoch rokoch smerovali najmä do modernizácie strojového zariadenia, nových výrobkov, kvality výrobkov a obalového materiálu. V roku 1998 uviedla firma do prevádzky aj novú kečupovú linku, ktorá vystriedala doterajšie technológie a zvýšila kvalitu a hygienu pri práci, pričom išlo o sumu 30 mil. Sk. V tomto roku by firma chcela preinvestovať až dvojnásobok tejto sumy. Kvalitu výrobkov spoločnosti dokresľujú aj niektoré ocenenia, medzi ktorými vyniká hlavne ocenenie SLOVAK GOLD za svetoznámy likér Demänovka a horčicu. Za výrobok kečup pizza získal St. Nicolaus už štvrté ocenenie Slovak Gold. V minulom roku uviedla spoločnosť na slovenský trh kompletný rad 20 druhov produktov nových pochutín značky Snico. Ide o tri skupiny výrobkov, ktoré tvoria najmä kečupy, horčice a chreny. Spoločnosť má širokú škálu výrobkov, z ktorých niektoré sú rýchloobrátkové (kečupy, sirupy, horčica a nealko). Konkurencia v odbore je silná tak zo strany domácich, ako aj zo strany zahraničných výrobcov. Vo výrobe alkoholu sú najväčšími domácimi konkurentmi Frucona, a. s., Košice, OLD Herold Ferm, a. s., Trenčín, Fragopolis 1903, a. s., Prešov, Fatra B. Bystrica , Liehofrukt White Lady, s. r. o., Levoča a z českých najmä Seliko, a. s., Olomouc, Karlovarská Becherovka, Stock Plzeň, a. s., KB Likér, s. r. o., Ústí nad Labem a Starorežná Prostějov, s. r. o. Vo výrobe kečupu sú vážnymi konkurentmi NOKO, s. r. o., N. M. nad Váhom, RISO R. Sobota a zo zahraničných SPAK Sušice, Felix Austria, Slovácke konzervárne U. Hradiště a iné. Silná konkurencia je aj vo výrobkovom sortimente sirupy a nealkoholické nápoje, a to tak z hľadiska tuzemských, ako aj zahraničných výrobcov. St. Nicolaus, a. s., sa snaží čeliť konkurencii aj tým, že ponúka časť svojich výrobných kapacít na výrobu nealkoholických nápojov pre významné zahraničné spoločnosti. Takmer sedem rokov sa tu vyrábali produkty Coca-Coly, ktorú neskôr nahradila Pepsi-Cola. Prínosom je hlavne využitie voľných kapacít a rozpustenie fixných nákladov do produkcie, ako aj vytvorenie nových 80 pracovných miest. Celkové investície do strojov a služieb s tým spojených boli vo výške 8 mil. USD. Za najväčšieho konkurenta spoločnosti St. Nicolaus považujeme a. s. SELIKO Olomouc, ktorej výrobný program je takmer totožný a je súčasne najvýznamnejším českým výrobcom liehu, liehovín, sirupov, horčice a droždia. Spoločnosť s cieľom ďalšieho rastu odbytu produkcie bude musieť sústrediť svoje sily aj na agresívnejšiu reklamu a marketing, a to aj napriek zákonu, ktorý zakazuje reklamu alkoholických nápojov. Tento zákon zvýhodňuje skôr zahraničnú konkurenciu, ktorá naplno využíva zahraničné časopisy a televízne vysielanie šírené aj na území Slovenska. Vyhnúť sa tomu dá len tým, že si spoločnosť bude platiť reklamu v zahraničí. Vážnou hrozbou je pre výrobcov alkoholu aj skutočnosť, že tieňový priemysel s alkoholom má takmer tretinový podiel na slovenskom trhu. Ako nízky hodnotíme celkový export spoločnosti, v ktorom sú ešte značné rezervy. V roku 1996 smeroval na export len tovar v hodnote 9,5 mil. Sk (1 % z celkových tržieb), v roku 1997 to už bolo 36,5 mil. Sk (5 % z tržieb) a v roku 1998 to bolo 29 mil. Sk, čo predstavovalo z celkových tržieb 4 %. Hlavným exportným teritóriom je Česká republika. Možnosti sa črtajú aj na trhoch Poľska, Maďarska. Trhy v Rusku a na Ukrajine sú zaujímavé, avšak len v prípade zaistenia spätných platieb, pretože platobná disciplína väčšiny odberateľov z týchto teritórií je veľmi nestabilná. Spoločnosť s cieľom zvýšenia odbytu založila vlastnú obchodnú spoločnosť St. Nicolaus Trade, a. s., ktorá sa podľa výšky ročných tržieb za rok 1998 (2,25 mld. Sk) zaradila podľa Top Trendu na 13. miesto medzi najväčšie slovenské obchodné spoločnosti. V roku 1997 vykázala táto spoločnosť tržby vo výške 2 mld. Sk. Spoločnosť St. Nicolaus má významné regionálne postavenie v rámci okresu Lipt. Mikuláš v oblasti zamestnanosti a výroby. Ekonomicko-finančná pozícia
Ekonomicko-finančné postavenie a. s. St. Nicolaus možno na základe dosiahnutých výsledkov z obdobia rokov 1996 - 1999 stručne charakterizovať ako primerané v zadlženosti, priemerné v ziskovosti, výborné v celkovej likvidite a investorsky málo zaujímavé z hľadiska pravidelnosti vyplácania dividend. Pri dosiahnutých ekonomických výsledkov za posledné štyri roky a očakávaných skutočností v nasledujúcich rokoch odporúčame akcie spoločnosti St. Nicolaus držať s výhľadom strednodobej investičnej návratnosti. Dividendová politika v spoločnosti je veľmi nepravidelná a nízka, pretože zisky firma väčšinou reinvestuje do ďalšej modernizácie a zvyšovania celkovej kvality a tržieb, čo zo strategického postavenia firmy v sektore hodnotíme pozitívne. Najzávažnejším prvkom však bude, či sa BCPB vymaní už z takmer dvojročnej letargie a presvedčí investorov z tuzemska i zo zahraničia, že investície do akcií a obligácií slovenských spoločností budú v budúcnosti prinášať vyššie výnosové zhodnotenie ako úložky na termínovaných vkladoch, resp. investície do štátnych dlhopisov. Vzhľadom na fakt, že burza a kapitálový obchod je biznis s budúcnosťou, tento faktor bude pre obchodovanie s akciami asi najdôležitejší, aj keď netreba zabúdať na nevyhnutné sprísnenie podmienok pri obchodovaní a zvýšenie celkovej transparentnosti kapitálového trhu. Slabými stránkami v ekonomike firmy sú najmä pretrvávajúce problémy najmä v oblasti pomalého inkasa z krátkodobých pohľadávok, v dosahovaní nízkych ziskových marží, a s tým súvisiacou nedostatočnou tvorbou cash flow v pomere k stúpajúcim výnosom spoločnosti. Pozitívny a zlepšujúci sa výhľad spoločnosti vidíme v dôsledku ustavičnej modernizácie, zvyšovania trhového podielu v jednotlivých výrobkoch, celkového nárastu výnosov, značných rezerv v exporte spoločnosti, v primeranej úverovej zadlženosti, v relatívne dostatočnom úrokovom krytí finančných nákladov a v stabilnej celkovej likvidite spoločnosti. Spoločnosti sa ako jednej z mála na Slovensku podarilo v roku 1996 navŕšiť základný kapitál o takmer 116 mil. Sk, ktoré boli použité na ďalšiu expanziu spoločnosti. Pozitívny trend a. s. St. Nicolaus potvrdili aj zverejnené priebežné polročné výsledky za rok 1999, z ktorých vyplýva, že rastie prevádzkový zisk, ktorý oproti koncu roku 1998 je už vyšší v absolútnom čísle o 12,3 mil. Sk a zisk pred zdanením sa pohybuje na hranici 50,5 mil. Sk. Vzhľadom na široké výrobkové portfólio a investične zaujímavé odvetvie výroby liehovín, pochutín a nealko nápojov radíme spoločnosť medzi investorsky vhodné. Z výsledkov analýzy zadlženosti vyplýva, že celková zadlženosť aktív sa dlhodobo pohybuje na hranici 43 % a úverová zadlženosť ani raz za sledované obdobie nepresiahla ani 20 %, čo hodnotíme kladne. Čistý dlh firmy je dlhodobo v optimálnych číslach a za posledné tri roky mierne klesá, pričom v súčasnosti sa pohybuje len na 12 %. Pri výsledkoch z oblasti rentability konštatujeme značnú rozkolísanosť. Základná produkčná sila spoločnosti z prevádzkového zisku mala nasledujúce hodnoty (rok 1996 = 4 %; rok 1997 = 3 %, rok 1998 = 4 % a k 30. 6. 1999 = 6 %). Čisté ziskové marže kolíšu z dlhodobého hľadiska v širokom pásme 3 - 6 %. Výnimku tvorili len roky 1996 - 1997, keď spoločnosť v dôsledku prepadu zisku vykázala najhoršie výsledky a rentabilita sa pohybovala na hranici 1 až 2 %. Spoločnosť však aj napriek tomu dosahuje najlepšie hodnoty vo svojom odbore. Z analýzy obratovosti vyplýva, že spoločnosti sa postupne darí znižovať čas obratu zásob, ktorý sa v rokoch 1992 - 1995 pohyboval nad hranicou 100 dní a v ďalších rokoch sa dostal pod hranicu 90 dní. Splatnosť pohľadávok je veľmi pomalá, čo oslabuje okamžitú likviditu spoločnosti, a tento problém je dlhodobý a núti spoločnosť prefinancúvať svoje prevádzková náklady čerpaním nových krátkodobých úverov. V súčasnosti je výška úrokov z krátkodobých úverov nad 20 %, čo predstavuje pre firmu značnú záťaž navyše. Lehota splatnosti záväzkov je o polovicu nižšia ako pri pohľadávkach, čo svedčí o tom, že firma väčšinou skôr spláca svojim dodávateľom ako inkasuje od svojich odberateľov. Likvidita II. a III. stupňa dosahuje dlhodobo optimálne hranice, čo svedčí o celkovo vyváženom finančnom riadení. Solventnosť spoločnosti podľa multikriteriálnej diskriminačnej analýzy hovorí, že spoločnosť dosahuje strednú až nízku solventnosť, a to dlhodobo. Rezervy sú v tvorbe cash flow, ako aj v nedostatočnom podiele cash flow na celkových výnosoch, ktorý ani raz za sledované obdobie nedosiahol požadovanú hranicu 10 % a väčšinou sa pohybuje v pásme okolo 5 %. Prevádzkové výnosy firmy sa v roku 1998 pohybovali na hranici 829 mil. Sk a za prvý polrok roku 1999 dosiahli výšku 438 mil. Sk, pričom je možné ku koncu roku 1999 očakávať atakovanie hranice 900 mil. Sk. Celkový zisk firmy odhadujeme za rok 1999 na hranici 30 mil. Sk, pričom v nasledujúcom roku očakávame ďalšie mierne posilnenie ziskovosti v spoločnosti aj vzhľadom na mierny pokles úrokov v tuzemských bankách a v dôsledku ďalšieho zvyšovania celkových výnosov spoločnosti. Ing. Jaroslav Kukučka

finančný analytik