|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 23.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Začarovaný kruh problémov sa ďalej zväčšíDotácie posúvali šetrenie s teplom na vedľajšiu koľaj Hoci vládny kabinet avizoval nové zvýšenie cien za elektrinu, plyn, nájomné, teplo, poštové služby už od 1. januára 2000, napokon od svojho zámeru čiastočne ustúpil. Vzhľadom na postoj odborárov, minulý týždeň schválil len zvýšenie cien za nájomné a teplo. Konkrétne maximálna cena pre obyvateľov za dodané teplo mala vzrásť na sumu 350 Sk/GJ. Po následnom rokovaní tripartity, ale podľa našich informácií, boli predstavitelia vlády ochotní cúvnuť ešte viac. To znamená, hovoriť o zvýšení maximálnej ceny za teplo len na 320 Sk/GJ. Preto na definitívny verdikt treba ešte počkať. Pripomeňme, že v rámci tzv. balíčka opatrení sa už k 1. júlu 1999 zvýšili maximálne ceny za teplo pri centrálnom vykurovaní približne o 40 %, teda z 200 Sk/GJ na 290 Sk/GJ. Tým sa k sebe výrazne priblížili dve štátom regulované ceny - cena pre obyvateľov a cena pre výrobcov tepla. Hoci sa náklady na výrobu tepla podľa odborníkov priemerne pohybujú okolo 300 Sk /GJ, veľa prípadov je takých, že sa teplo vyrába aj za 400 až 600 Sk/GJ. Dobre si žili Dosiaľ sa rozdiel kompenzoval zo štátnych dotácií. Tie sa však v predchádzajúcich rokoch začali znižovať, lebo spôsobovali nezdravý stav v tejto oblasti. Prečo? Mnohí výrobcovia na dotáciách dobre prosperovali. Jednoducho, snažili sa vyrobiť čo najviac tepla, a tak šetrenie energiou zostávalo na vedľajšej koľaji. Kým ešte na začiatku vládnutia bývalej vládnej garnitúry predstavovali štátne dotácie na teplo a teplú úžitkovú vodu ročne takmer 4 mld. Sk, tento rok to už bolo iba 1,6 mld. Sk. Štátny rozpočet na budúci rok uvažuje o dotácií len vo výške 200 mil. Sk. Z nich by sa mal hradiť rozdiel medzi maximálnou cenou pre obyvateľov a cenou pre výrobcov, najmä z dôvodu investícií do rekonštrukcie a modernizácie zdrojov na výrobu tepla. No už dnes niektorí tvrdia, že aj pri cene 350 Sk/GJ budú nároky na dotácie až 600 mil. Sk. Ak by teda vláda pristúpila na kompromis - spomínaných 320 Sk/GJ, požiadavky na štátny rozpočet by boli ešte vyššie. Nové sklamanie Aj keď štatistiky potvrdzujú, že do sumy 300 Sk/GJ je dnes schopných vtesnať sa až 80 % výrobcov tepla, predsa len v predchádzajúcich rokoch ich bolo podstatne menej. Nožnice medzi maximálnymi cenami pre obyvateľov a výrobcov sa začali náhle roztvárať, keď sa stanovovanie maximálnych cien pre výrobcov presunulo z MF SR na okresné úrady. Zodpovední pracovníci sa v problematike nevyznali, a tak výrobcom uznali náklady, aké predložili. Vzniknutý rozdiel však nemal kto platiť, lebo sa začali výrazne znižovať štátne dotácie. Vznikol tak nárast nedoplatkov, ktoré v súčasnosti predstavujú časovanú bombu. Ak sa táto otázka v blízkom čase nevyrieši, hrozí, že sa mnohé bytové družstvá dostanú do vážnych ekonomických ťažkostí a niektoré obce a mestá zostanú bez tepla. K rozseknutiu doslova gordického uzla problémov by prispelo, keby sa kompetentní jasne vyjadrili nielen k termínom úhrady nedoplatkov, ale keby odpovedali aj na otázky, prečo stanovovanie maximálnych cien zostáva - napriek neutíchajúcej kritike - stále na okresných úradoch. Hoci na rokovaní tripartity zaznel od predstaviteľov vlády súhlas s návrhom, aby v cenových komisiách na okresoch boli aj zástupcovia odberateľov, je to len plátanie dier namiesto systémového kroku. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
