Ako to bolo s 10 % akcií VSŽ Košice

V nedávnom období posledných dvoch mesiacov hladinu vody na kapitálovom trhu rozvírila kauza odblokovania vyše 10 % akcií emitenta VSŽ. Jej primárnym dôsledkom bolo moje odvolanie z funkcie generálneho tajomníka BCPB a následnou medializáciou jednostranné označenie mojej osoby za nositeľa jej vzniku. Keďže vývoj situácie medzitým dospel do štádia, keď som nútený burzu opustiť, rozhodol som sa predostrieť pozadie celého prípadu širokej verejnosti aj z druhej strany, aby bolo možné získať hodnovernejší obraz o pravdivosti jednotlivých krokov a tvrdení. Pretože neverím v objektivitu zainteresovaných osôb ani inštitúcií, volím túto formu otvoreného listu Vám, ako najvyššiemu predstaviteľovi vlády. Mojím zámerom je poukázať na nežiaduce praktiky
výsostne politického klientelizmu spojeného s alibizmom, ktorý viedol k diskreditácii mojej osoby ako odborníka, aj ako občana. Moja politická nezávislosť (v súčasnosti tak proklamovaná) bola nakoniec zneužitá v prospech osobných ambícií určitých, z politickej príslušnosti profitujúcich osôb. Prvotným podnetom celého prípadu bola písomná žiadosť spoločnosti Ferrimex, a. s., Košice adresovaná Burze cenných papierov v Bratislave, a. s. (ďalej len BCPB) o odblokovanie akcií emitenta VSŽ, a. s., v objeme 517 141 ks. Spoločnosť Ferrimex, a. s., Košice zdôvodnila svoj postup tým, že BCPB jej rozhodnutím predsedu burzovej komory z 1. 12. 1998 blokuje všetky akcie VSŽ, a. s., čo podľa ich názoru je opatrením nad rámec zákona a spôsobilo uvedenej spoločnosti veľkú škodu, ktorú si bude uplatňovať súdnou cestou. S cieľom zistenia opodstatnenosti existencie citovaného
rozhodnutia predsedu
burzovej komory iniciovala právnička BCPB stretnutie s riaditeľkou právneho úseku Slovenskej sporiteľne, a. s., ktoré sa uskutočnilo na BCPB 16. 9. 1999. Predmetom rokovania bola jednak predmetná žiadosť spoločnosti Ferrimex, a. s., Košice a otázky súvisiace so zabezpečením práv Slovenskej sporiteľne, a. s., k všetkým obchodom s akciami VSŽ, a. s., ktoré boli do obchodného systému burzy nahlásené 26. 11. 1998 a boli predmetom spomínaného rozhodnutia predsedu burzovej komory. Z rokovania, ako aj z podkladov (uznesení Najvyššieho súdu), ktoré právnička BCPB predložila vyplynulo, že práva Slovenskej sporiteľne, a. s., k predmetným akciám sú dostatočne zabezpečené a existencia rozhodnutia predsedu burzovej komory nie je ďalej opodstatnená. Pracovníčka SLSP zároveň našu právničku požiadala, aby predmetné obchody a účty neboli odblokované pred rokovaním valného zhromaždenia VSŽ, a. s., ktoré sa malo konať 22. 9. 1999. Na základe týchto skutočností bol na rokovanie burzovej komory dňa 22. 10. 1999 predložený materiál s názvom „Žiadosť spoločnosti Ferrimex, a. s., Košice o odblokovanie 517 141 ks akcií VSŽ, a. s.“. Materiál vypracovala právnička BCPB, ktorá ho aj burzovej komore predkladala. Vo svojej dôvodovej správe sa opieral o pôvodné rozhodnutie predsedu burzovej komory z 1. 12. 1998, ktorým pozastavil a zablokoval päť obchodov s akciami VSŽ, a. s., o čiastočné vyrovnanie jedného obchodu rozhodnutím predsedu burzovej komory zo dňa 12. 1. 1999 a o žiadosť spoločnosti Ferrimex, a. s., Košice. Záver dôvodovej správy obsahoval návrh zrušiť
rozhodnutie predsedu burzovej komory zo dňa 1. 12. 1998, následkom čoho dôjde k odblokovaniu časti emisie VSŽ, a. s., ktorá sa týkala predmetných obchodov a ich vyrovnania. V tomto smere bol jednoznačne koncipovaný aj návrh uznesenia. Pri ústnom uvádzaní materiálu právnička BCPB výslovne upozornila členov burzovej komory, že nejde len o obchod spoločnosti Ferrimex, a. s., Košice, ale o všetky obchody s akciami VSŽ, a. s., ktoré boli do obchodného systému BCPB zadané dňa 26. 11. 1998. Tento podkladový materiál spolu s ostatnými bodmi programu rokovania mali členovia burzovej komory k dispozícii od 15. 10. 1999, teda týždeň dopredu. Na samom zasadnutí burzovej komory k návrhu uznesenia nebola vznesená žiadna otázka ani pripomienka a burzová komora ho jednomyseľne schválila v takej podobe, ako bol predložený. Z hľadiska informovania štandardným postupom je, že BCPB zverejňuje prostredníctvom médií aj všetky uznesenia z rokovania burzovej komory, ktoré sú pre investorskú verejnosť relevantné. To znamená, že okolo 16.00 hod. daného dňa (22. 10. 1999) boli závery z rokovania burzovej komory vrátane predmetného uznesenia k dispozícii všetkým médiám a agentúram, ktoré zmluvne od BCPB informácie preberajú. Tieto informácie dostáva aj Úrad štátneho dozoru

nad kapitálovým trhom. V spravodajstve SITA si to teda mohol prostredníctvom počítača každý prečítať už v ten deň. Prvá písomná zmienka o rozhodnutí burzovej komory bola publikovaná nasledujúci deň v sobotu v denníku SME, ostatné médiá túto informáciu priniesli v pondelkovom vydaní. V pondelok 25. 10. 1999 krátko po obede sa so mnou telefonicky spojil najprv generálny riaditeľ sekcie finančného trhu MF SR Ing. Michal Horváth, CSc., a potom aj predseda burzovej komory Ing. Michal Krajčovič, CSc. Na ich otázku, ako to vlastne s odblokovaním akcií VSŽ, a. s., je, som obom vysvetlil podstatu problému i následné kroky, ktoré z uznesenia vyplývajú a burza ich zrealizuje ešte v ten deň. Ing. Horváth sa predovšetkým zaujímal, či vyrovnanie obchodov bude nejakým spôsobom súvisieť so spoločnosťou ARDS, o. c. p., a. s. Ubezpečil som ho, že s touto spoločnosťou to nemá nič do činenia, konečným klientom je iná, (ne)menovaná spoločnosť,

na čo reagoval, že keď na inú, tak potom je to v poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu toho dňa BCPB nikto nič zásadné neavizoval, a treba otvorene povedať, že priestor na zvrátenie stavu veci tu bol, BCPB v popoludňajších hodinách vo vymedzenom čase pre komunikáciu so Strediskom cenných papierov SR pristúpila k naplneniu uznesenia, t. j. odblokovala predmetné obchody a zároveň dala príkaz na ich vyrovnanie v súlade s pokynmi, ktoré boli do obchodného systému zadané dňa 26. 11. 1998. Z týchto obchodov však Strediskom cenných papierov SR prešiel iba jediný. Na druhý deň (26. 10. 1999) bol tento obchod na RM-Systéme Slovakia prevedený na tri ďalšie spoločnosti. Čo sa teda vlastne stalo? V pondelok zmenilo na BCPB majiteľa vyše 10 % akcií VSŽ, o ktoré podľa mediálnych informácií bola ukrátená Slovenská sporiteľňa, a. s. a poškodené záujmy štátu, čo spustilo lavínu hľadania vinníka. Iniciátorom bolo MF SR samou ministerkou financií, ale predovšetkým Ing. Horváthom, podľa ktorého, ako uvádza Národná obroda 28. 10. 1999, burzová komora nerozhodla o odblokovaní obchodu, ktorý prešiel, pričom uvoľnenie uskutočnil manažment burzy bez vedomia burzovej komory. Zároveň avizoval, že na piatkovom mimoriadnom zasadnutí burzovej komory budú vyvodené tvrdé opatrenia.
V rovnakom duchu o personálnych postihoch a trestnom oznámení pre podozrenie zo spáchania podvodu informovala v televíznych spravodajstvách a novinových článkoch aj ministerka financií, ktorá zo zlyhania obvinila vedenie BCPB, ktoré rozhodovalo bez vedomia burzovej komory. Mašinéria nepodložených tvrdení, nepravdivých vyhlásení, ale predovšetkým tvrdého alibizmu sa tak dala do pohybu. Čo znamenajú kódy?
MF SR dňa 27. 10. 1999 (deň po ...) rozhodlo o pozastavení obchodovania s verejne obchodovateľnými cennými papiermi emitenta VSŽ, a. s., až do odvolania, najdlhšie však po obdobie šiestich mesiacov. Dôvodom tohto kroku boli prevody akcií VSŽ, a. s., zrealizované v predchádzajúcich dvoch dňoch, ktoré podľa MF SR zakladajú opodstatnené podozrenie z neoprávneného nakladania s predmetnými akciami. V ten istý deň predseda burzovej komory Ing. Krajčovič zvolal v popoludňajších hodinách pracovné stretnutie, na ktorom sa zúčastnili: štátny tajomník Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR Vladimír Drozda, za Slovenskú sporiteľňu, a. s., Ing. Krutil, za MF SR Ing. Horváth, za FNM SR Ing. Anna Bubeníková, za Dozornú radu BCPB Ing. Šolta, za BCPB Ing. Sásik a Mgr. Turčanová. Nosnou témou tohto stretnutia bolo špecifikovať alternatívy postupov, ktoré by mohli zabrániť ďalšiemu nakladaniu s akciami VSŽ, a. s. Pozoruhodné však bolo, že predseda burzovej komory Ing. Krajčovič sa Mgr. Turčanovej opýtal okrem iného aj to, čo vlastne tie číselné kódy v predloženom návrhu uznesenia znamenajú. Poznamenávam, že to sa udialo 5 dní po schválení predmetného uznesenia, resp. 12 dní po tom, čo predseda burzovej komory materiál dostal. Mimoriadne zasadnutie burzovej komory ma dňa 29. 10. 1999 v súlade so stanovami BCPB odvolalo z funkcie generálneho tajomníka s okamžitou platnosťou. Vo vyhlásení pre médiá predseda burzovej komory Ing. Krajčovič uviedol, že informácie, ktoré burzovej komore boli predložené, boli zavádzajúce a že pri rozhodovaní o uznesení k predmetnému materiálu bola uvedená do hrubého omylu. Aká je pravda?
Dovolím si tvrdiť, že do hrubého omylu bola uvedená predovšetkým široká verejnosť vzhľadom na to, kto takéto vyhlásenie verejnosti predkladal ako jediné správne a argumentačne vecne podložené! Pozadie skutočnej reality je však oveľa komplikovanejšie: 1. V zmysle zákona o Burze cenných papierov i stanov spoločnosti je burzová komora štatutárnym orgánom oprávneným konať v mene spoločnosti, riadi spoločnosť a rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú právnymi predpismi a stanovami vyhradené do pôsobnosti iných orgánov burzy. Rozhodnutie o prijatí či neprijatí predmetného návrhu uznesenia bolo jednoznačne v kompetencii burzovej komory. Burzovú komoru zvoláva a jej činnosť riadi predseda, ktorý podpisuje aj jej uznesenia. Až na prvé dve zasadnutia burzovej komory v tomto roku (po vymenovaní jej nových členov) predseda burzovej komory Ing. Krajčovič nemal záujem konzultovať, resp. rozdiskutovať s manažmentom burzy prípravu stanovísk, resp. návrhov výkonného aparátu burzy k prerokúvaným bodom programu zasadnutí burzovej komory pred ich konaním s odôvodnením, že mu stačí si to len prečítať. 2. Jednou zo základných povinností burzovej komory je dbať na to, aby sa pri činnosti burzy dodržiavali právne predpisy,

burzový poriadok, burzové pravidlá a zabezpečovala ochrana záujmov účastníkov finančného trhu. Člen burzovej komory je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou. Možno v tomto prípade jednoznačne povedať, že návrh uznesenia si členovia burzovej komory preštudovali a následne odsúhlasili s náležitou odbornou starostlivosťou? Veď podľa vyjadrenia predsedu burzovej komory Ing. Krajčoviča v Pravde dňa 30. 10. 1999 „nikto z prítomných členov nevedel o tom, že rozhoduje o väčšom objeme akcií a už vôbec nie, že tieto akcie patrili Všeobecnej akciovej spoločnosti“, pričom nevedel vysvetliť, ako sa obchody tejto spoločnosti do uznesenia dostali. 3. Najmenej polovica členov burzovej komory sa volí z radov akcionárov burzy, ďalší členovia burzovej komory sú volení z radov odborníkov, finančných investorov a z iných osôb. Mali by teda prezentovať najvyššiu úroveň a kompetentnosť
na kapitálovom trhu, pretože burza je jedinečnou inštitúciou v republike. Do burzovej komory boli na mimoriadnom valnom zhromaždení BCPB vo februári 1999 po prvý raz od jej vzniku v roku 1991 zvolení aj zástupcovia MF SR v osobe štátneho tajomníka Viliama Vaškoviča a Ing. Horvátha. Ich účasť v štatutárnom orgáne organizátora trhu s cennými papiermi z hľadiska vtedy platného zákona o cenných papieroch bola protiprávna. Až novelizáciou predmetného zákona s účinnosťou od 1. 7. 1999 sa ich pôsobenie v burzovej komore zlegalizovalo, napriek tomu Ing. Horváth odmeny za členstvo poberal od začiatku (Vaškovič sa odmeňovania vzdal na celý výkon svojej pôsobnosti v burzovej komore). Argumentáciou ich nominácie, s ktorou listom súhlasila aj ministerka financií, bolo užšie prehĺbenie vzájomnej spolupráce a informovanosti medzi ministerstvom a burzou v smere oživenia rozvoja slovenského kapitálového trhu. Na spomínanom zasadnutí burzovej komory z hľadiska bytostného záujmu subjektov o akcie VSŽ, a. s. a s tým súvisiaci výkon akcionárskych práv mal zastúpenie štát
v osobe generálneho riaditeľa sekcie finančného trhu MF SR Ing. Horvátha, Slovenská sporiteľňa, a. s. i Fnm sr . Je preto nanajvýš zaujímavé, že z hľadiska zabezpečenia ochrany záujmov účastníkov finančného trhu všetci konali v dobrej viere, že pod číselnými označeniami sú len obchody Ferrimexu, a. s., Košice a že nevedeli, že hlasujú aj o odblokovaní akcií, ktoré vlastnila Všeobecná akciová spoločnosť, čím boli uvedení do omylu. Stačí na takýto prístup len dobrá viera? Stačila len dobrá viera aj predsedovi Výboru pre obchodovanie Ing. Lazovému (v súčasnosti novovymenovanému generálnemu tajomníkovi BCPB), ktorý bol členom aj predchádzajúcej burzovej komory, a teda mal by detailne poznať ako odborník pôvodné rozhodnutie predsedu burzovej komory z 1. 12. 1998? Stačila len dobrá viera aj burzovému komisárovi, ktorý predstavuje štátny dozor a zúčastňuje sa na zasadnutiach burzovej komory síce bez hlasovacích práv, ale s právom pozastaviť výkon jej rozhodnutia, pokiaľ odporuje právnym predpisom, burzovému poriadku alebo burzovým pravidlám? Stačila len dobrá viera aj predsedovi burzovej komory, ktorý riadi činnosť burzovej komory a podpisuje jej uznesenia? Burzová komora rozhoduje na základe svojprávnosti, a teda každý člen by si mal byť vedomý, čo má plniť a ako má hájiť záujmy organizácie, ktorá ho vymenovala a nie schovávať sa len za dobrú vieru. 4. Za absolútne neprofesionálne, vecne nepodložené a prinajmenšom neetické považujem mediálne vyhlásenia,

v rámci ktorých mi bolo vyčítané, že:
a) až dodatočne, na mimoriadnom zasadnutí burzovej komory dňa 29. 10. 1999 som priznal, že som materiál predkladal s vedomím, že dôjde k odblokovaniu všetkých obchodov s akciami VSŽ, a. s.; b) BCPB odmietla Slovenskej sporiteľni, a. s., z technických príčin zriadiť blokačné práva na tieto akcie, pričom podľa poznatkov MF SR žiadne technické problémy, ktoré by tomu bránili, neexistovali; c) na mimoriadnom zasadnutí burzovej komory som potvrdil vedomosti o predbežnom opatrení súdu vo veci blokácie týchto akcií, ktoré nebolo Stredisku cenných papierov SR doručené; d) aj keď burzová komora síce uvedením do omylu zrušila pozastavenie predmetných burzových obchodov, na druhej strane však nedala príkaz na ich vyrovnanie; e) burza je povinná zrušiť všetky obchody, o ktorých vie, že sa nimi porušuje zákon, pričom sporné predaje akcií toto ustanovenie napĺňali, o čom burza vedela už od minulého roka, no nekonala. Odpovede na otázky
Na margo uvedených mediálnych tvrdení uvádzam nasledujúce stanovisko: Ad a) Otázka priznania sa je v tomto prípade absolútne irelevantná, pretože odblokovanie všetkých obchodov s akciami VSŽ, a. s., bolo obsiahnuté už v predloženom návrhu uznesenia, ktoré sa viazalo na pôvodné rozhodnutie predsedu burzovej komory z 1. 12. 1998, dokladované zápismi z rokovaní burzovej komory zo dňa 27. 11. 1998 a 18. 12. 1998. Neexistoval teda žiadny dôvod, aby som sa k niečomu priznával, keď to bolo v materiáli uvedené. Ad b) Na písomnú žiadosť Slovenskej sporiteľne, a. s., vo veci zriadenia blokačných práv na predmetné akcie BCPB obratom poslala výsledky služieb, v ktorých informovala Slovenskú sporiteľňu, a. s., že v prípade Všeobecnej akciovej spoločnosti neprešla ani jedna služba, pričom príčinou neúspešnosti bola blokácia majiteľom účtu, ktorá prevyšovala burzou zadávané služby. Ad c) O existencii predbežného
opatrenia súdu

vo veci blokácie akcií som sa dočítal z novinových článkov publikovaných dňa 28. 10. 1999 v SME, Pravde a Národnej obrode, na základe čoho som na mimoriadnom zasadnutí burzovej komory dňa 29. 10. 1999 poznamenal, že ak by predbežné opatrenie bolo Stredisku cenných papierov SR doručené, nemuselo k problému vôbec dôjsť. Dodnes som toto predbežné opatrenie súdu nemal v ruke. Ad d) Jednou z úloh generálneho tajomníka BCPB v súlade so Štatútom burzovej komory je zabezpečovať výkony jej uznesení. Zrušením pozastavenia predmetných burzových obchodov automaticky musí dôjsť k ich vyrovnaniu. Burzové obchody v súlade s Pravidlami zúčtovania a vyrovnania sú vyrovnané na tretí pracovný deň, ktorý nasleduje po dni uzavretia obchodu, t. j. v termíne T+3. Predmetné burzové obchody boli do systému nahlásené 26. 11. 1998 a rozhodnutie predsedu burzovej komory je datované 1. 12. 1998 (tzn. na tretí pracovný deň). Zrušením uvedeného rozhodnutia bola teda naplnená podmienka ich vyrovnania. Navyše, dôvodová správa v predloženom materiáli v samom závere jednoznačne uvádza, že následkom zrušenia rozhodnutia predsedu burzovej komory z 1. 12. 1998 bude odblokovanie časti emisie VSŽ, a. s., ktorá sa týka predmetných obchodov a vyrovnanie zablokovaných obchodov. Ad e) Je pravdou, že burza môže uzavretý
obchod zrušiť,

avšak iba na základe taxatívne vymedzených dôvodov stanovených v Pravidlách obchodovania, z ktorých v danom prípade ani jeden nebol naplnený. O tom, či predmetné obchody z 26. 11. 1998 a následné opatrenia zo strany predsedu burzovej komory boli alebo neboli nad rámec zákona, sa viedli nekonečné diskusie, v ktorých jasné stanovisko nemalo a dodnes nemá ani MF SR. Na riešenie sporov z právoplatne uzavretých obchodov sú kompetentné súdy alebo burzový rozhodcovský súd, ale v žiadnom prípade by túto úlohu nemala zohrávať burza. Práve z toho dôvodu bol aj podnet Ferrimexu, a. s., Košice vhodnou príležitosťou dať veci do súladu a ochrániť tak burzu proti prípadným žalobám. 5. Zaujímavou je aj informácia ministerky financií v prepise diskusnej relácie televízie Markíza Na telo, ktorú uverejnila Národná obroda 8. 11. 1999. Pani ministerka tvrdí, že: „Je evidentné, že došlo zrejme k pokusu podvodu
na BCPB a že verejnosť ešte nebola informovaná o rozhodnutí burzovej komory a už sa vlastne tieto transakcie realizovali, to znamená, že evidentne zvnútra burzovej komory niekto musel týmto spoločnostiam poskytnúť informácie a okamžite dochádzalo vlastne k prevodu akcií.“ V tomto smere si buď pani ministerka „mýli“ burzovú komoru s vedením burzy, na ktoré poukazovala pred mimoriadnym zasadnutím burzovej komory, alebo veľmi dobre vie, o čom hovorí. Okrem členov burzovej komory a úzkeho vedenia BCPB však prístup k informáciám určitého druhu mali napr. aj predstavitelia Slovenskej sporiteľne, a. s., najmä riaditeľka právneho úseku (pozri článok uverejnený v SME 10. 10. 1999 pod názvom „Štát mohol zabrániť prevodu 11 % akcií VSŽ do zahraničia“, kde sa jej meno spomína a hovorí sa o tom, čo Slovenská sporiteľňa, a. s., v spore so Všeobecnou akciovou spoločnosťou chcela urobiť, ale neurobila). V tej istej relácii pani ministerka na margo zástupcu jej rezortu v burzovej komore (Ing. Horvátha) tvrdí, že „on osobne sa niekoľkokrát opýtal, či ide iba o prevod akcií, ktoré sú spojené s firmou Ferrimex. Bol ubezpečený, že žiadne iné akcie tam zahrnuté nie sú. Ak pochybil aj on, tak nepochybne by sme vyvodili v tomto smere určité dôsledky.“ Naozaj? Ja tvrdím, že zo strany Ing. Horvárha išlo primárne o neodbornosť a následne o čistý alibizmus,
čo dokumentuje aj citovaný telefonát zo dňa 25. 10. 1999.
6. V článku „MF interpretuje prevod akcií VSŽ na BCPB“ uverejneného v Hospodárskych novinách 10. 11. 1999, v ktorom sa píše o zisteniach získaných v rámci výkonu štátneho dozoru (MF SR) sa uvádza, že „dňa 22. 10. 1999, necelé tri hodiny po skončení zasadnutia burzovej komory, dostal príslušný obchodník s cennými papiermi pokyny na predaj predmetných akcií VSŽ do zahraničia. V čase zadávania pokynov neboli informácie o výsledkoch rokovania burzovej komory ešte vôbec zverejnené“. O štandardnom spôsobe informovania zo strany BCPB som sa zmienil už v predchádzajúcich častiach. Pre toho, kto si to prečítal, je celkom logické, že už v piatok (v deň konania zasadnutia burzovej komory) bolo možné začať koncipovať úvahy o prípadných prevodoch. K ich faktickému naplneniu však došlo až v utorok 26. 10. 1999. V citovanom článku sa ďalej uvádza, že: „Podľa platného regulatívu rozhodovacích právomocí na BCPB a § 2(1) Pravidiel obchodovania je generálny tajomník oprávnený v prípade zistenia, že bude porušený zákon,
burzový obchod zrušiť. Napriek tomu, že informácie o možnom porušení zákona boli dostupné, bol zo strany BCPB daný pokyn na registráciu prevodu predmetných akcií.“ Tieto informácie možno malo MF SR, možno ich dnes má štátny dozor, mne a ani nikomu z vedenia BCPB však takýto vážny podnet nik hodnoverne nepredložil. Je počudovaniahodné, že štátny dozor pri týchto zisteniach nepoukázal aj na zákonnú možnosť predsedu burzovej komory prijať v neodkladných prípadoch opatrenia podľa § 8 ods. 1 zákona o burze cenných papierov, ktorých účelom je zabrániť ohrozeniu činnosti burzy alebo záujmov účastníkov finančného trhu. Napriek tomu, že nemám celý materiál o šetrení k dispozícii, z toho, čo je v tomto článku uvedené, je zrejmé, že ide o účelovú kamufláž s cieľom odstrániť riziko pochybnosti o konaní niektorých osôb s následným zdiskreditovaním mojej osoby. Kde však zostala profesionalita pracovníkov štátneho dozoru v období medzi 22. - 25. 10. 1999, keď na základe burzou zverejnených informácií nevykonali nič, čo by mohlo stav veci zvrátiť? Poznamenávam, že informácie, ktoré BCPB poskytuje médiám vrátane záverov zo zasadnutí burzovej komory, dostáva rovnakou cestou aj Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom, tzn., že 22. 10. 1999 boli pracovníkom štátneho dozoru k dispozícii. Konali tiež len v dobrej viere, alebo obchodníci s cennými papiermi sú oveľa fundovanejší, keď sa v priebehu 2 - 3 dní dokázali pripraviť na ďalšie kroky a MF SR nie? Rozhodnutie mimoriadneho zasadnutia burzovej komory o mojom odvolaní z funkcie generálneho tajomníka BCPB som musel akceptovať, rovnako ako všetky predchádzajúce uznesenia, no napriek tomu som dodnes presvedčený, že to bolo rozhodnutie vynútené najmä tlakom z MF SR.
Dôvodová správa podkladového materiálu sa predovšetkým opierala o rozhodnutie predsedu burzovej komory z 1. 12. 1998 a návrh uznesenia jednoznačne zahŕňal jeho zrušenie. Predložený návrh uznesenia schválila burzová komora bez diskusie. Až následný vývoj situácie predostrel akútnu požiadavku ospravedlniť tento krok burzovej komory nájdením vinníka, ktorý nie je politicky s nikým prepojený. Jej dvaja „hovorcovia“, ktorí prehovorili aj v médiách – predseda burzovej komory Ing. Krajčovič a generálny riaditeľ sekcie finančného trhu MF SR Ing. Horváth – neváhali použiť na obranu ani najťažšie kalibre trestnoprávnej zodpovednosti za uvedenie do hrubého omylu, ktoré boli mediálne spojené s mojím menom. Nemôžem sa ubrániť presvedčeniu, že tento krok bol zámerne orientovaný na zdiskreditovanie mojej osoby len preto, aby zahmlili svoje neprofesionálne konanie, a tým si uchránili svoje vlastné posty, resp. posty ďalších zainteresovaných. Tento postup je názornou ukážkou neodbornosti a následne politického lobizmu a klientelizmu v praxi, teda javu, o ktorom dnešná vládna garnitúra tvrdí, že proti nemu je potrebné účinne bojovať. Vážený pán premiér,
nemálo úsilia som vynaložil pri budovaní základov a rozvíjaní nosných princípov fungovania slovenského kapitálového trhu. Na BCPB som pracoval od jej vzniku v roku 1991, z toho 6 rokov som pôsobil vo funkcii jej generálneho tajomníka. Som presvedčený, že výsledky, ktoré burza za toto obdobie v rámci domácej investorskej verejnosti, ale aj širokého medzinárodného povedomia dosiahla, sú jednoznačným dôkazom toho, že moja práca v súčinnosti s ostatným manažmentom burzy bola maximálne zodpovedná a profesionálna, a to bez ohľadu na to, kto v štáte vládol. Počas môjho pôsobenia BCPB dosiahla primeranú nezávislosť od politických špičiek a napriek viacerým tlakom v minulosti aj zo strany MF SR si svoje miesto vždy obhájila, aj za cenu politických rizík. Mrzí ma, že práve za tejto garnitúry sa kauza zvrhla na neprofesionálnych tvrdeniach nominovaných odborníkov. V súčasnosti, keď som podľa zápisu zo zasadnutia burzovej komory obvinený z porušenia pracovnej disciplíny pre nedostatky v riadiacej práci, ktoré majú závažné dôsledky na činnosť spoločnosti, a teda persónou non grata, sa neskromne pýtam: Máme na slovenskom kapitálovom trhu naozaj toľko naslovovzatých odborníkov, že si môžeme dovoliť jedného z jeho zakladateľov vyhodiť doslova na ulicu? Diskreditačnou a dodnes vecne nepodloženou medializáciou celej kauzy utrpela tak BCPB, ako aj moja osobná, občianska a profesionálna česť. Čo mi ostalo? Vari spomínaná dobrá viera v to, že si tento list, vážený pán premiér, aspoň prečítate? Ing. Marián Sásik, PhD.