|
|||||||||||||||||
Pondelok 27.Decembra 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pred redukciou školskej sieteZáujem je len o kvalifikovaných robotníkov Podnikatelia a majitelia väčšiny fabrík a výrobných prevádzok si sťažujú, že absolventi stredných odborných učilíšť a škôl neprichádzajú do pracovného pomeru dostatočne pripravení. Krajčírky s výučným listom vraj poriadne nedokážu zošiť ani dva kusy rovnej látky a žiaci zo strojárskych učilíšť nemajú zváračské listy. Ministerstvo školstva SR pripravuje redukciu školskej siete. Na tieto a ďalšie odpovede sme sa prišli spýtať Ing. Márie Príkopskej z ministerstva školstva. Detailne poznáme názor zamestnávateľskej sféry, že naši žiaci nie sú na trhu práce uplatniteľní. Absolventi stredných, najmä odborných škôl tvoria asi sedem percent v celkovej evidencii nezamestnaných. Práve na základe týchto informácií upravujeme sieť SOU i odborných škôl a s tým súvisiacu sústavu učebných, prípadne študijných odborov. Rozhodne nám záleží na tom, aby absolventi boli na trhu práce uplatniteľní a aby školy neprodukovali nezamestnaných." Ako však môže túto situáciu ovplyvniť ministerstvo školstva, keď pod jeho správu dnes nepatrí už žiadne učilište? - Na Slovensku je 307 stredných odborných učilíšť. Zriaďovateľom 129 z nich je ministerstvo hospodárstva, 60 ministerstvo pôdohospodárstva, 11 ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a 22 ministerstvo výstavby a verejných prác. Domnievame sa však, že problém vlastníctva či nevlastníctva je veľmi nadsadený a úroveň odborného vzdelávania nespočíva v tom, kto je zriaďovateľom. MŠ SR má svoje kompetencie dané zákonom a stále zodpovedá za výchovu a vzdelávanie na všetkých školách bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom. Rada by som podotkla, že nikde vo svete nestoja rezorty tak tvrdo na zriaďovateľskej funkcii, ako je to u Odkedy sa datuje táto situácia? - Vznikla novelou školského zákona v roku 1990, keď bolo potrebné vytvoriť nový vzťah k školám, ktoré dovtedy patrili štátnym podnikom, generálnym riaditeľstvám, VHJ. Predtým sme pojem podnikateľská sféra" nepoznali a SOU mali s podnikmi a fabrikami veľmi úzky kontakt. Podniky vtedy veľmi prísne sledovali nielen svoje vlastné plány výkonov, ale aj efekt výstupov zo SOU, lebo do nich investovali zo svojej produktívnej činnosti. Záležalo im teda nielen na počte absolventov, ale aj kvalite tak, aby vyhovovali ich potrebám. Tento proces nám dnes chýba. Preto chceme v budúcom období nielen presnejšie sledovať ďalšie štúdium týchto žiakov, ale hlavne ich uplatňovanie v praxi a či vôbec pôsobia v odbore, v ktorom sa na náklady štátu pripravovali. Dnes sa takejto evidencii nevenuje nikto. Je prinajmenšom podivuhodné, že takéto základné informácie desať rokov nikomu nechýbali. Odkiaľ ich chcete získavať teraz? - Nadviazali sme veľmi úzku spoluprácu s GR NÚP a podklady chceme získavať aj z krajských úradov práce. Ukazuje sa však, že len z tohoto jediného zdroja by neboli dostačujúce. Preto sa spoliehame aj na spoluprácu s Ústavom informácií a prognóz pri MŠ SR. Aký je rozdiel v príprave povolaní kvalifikovaného robotníka vo vyspelých krajinách a u nás? - Tam je predovšetkým uprednostňujú záujem rodiča o prípravu a odborné vzdelávanie, ktoré sa väčšinou uskutočňuje priamo na školách, kde je veľmi silná praktická zložka prípravy. Aby sa situácia u nás zlepšila, chceme zabezpečovať praktické vyučovanie v kontakte s podnikateľskou sférou, ale tak, aby školská legislatíva a vykonávacie predpisy jasne určili povinnosti budúceho potenciálneho zamestnávateľa. Na Západe sú dve cesty odbornej prípravy žiakov. Jedna je tá spomínaná, za ktorú zodpovedá škola. Ide vlastne o obrovské združené školy, kde sa pripravuje často 35000 žiakov pre určitú oblasť, alebo ide o tzv. duálny systém. Touto cestou my ísť nechceme, lebo pri nej vzniká veľká diferenciácia medzi teoretickým a praktickým vzdelávaním, pričom o teoretické sa stará štát - napríklad v Nemecku - a o praktickú časť priamo podniky, ktoré ju aj financujú. Prepojenie medzi oboma zložkami prípravy však neexistuje. V iných krajinách sú školy financované daňovým poplatníkom prostredníctvom rodičov, ktorí prispievajú nielen na financovanie školstva, ale aj ostatných terciárnych sfér. Myslíme si, že práve tento systém je priechodný aj u nás. V poslednom čase sa hovorí o redukcii počtu SOU. Znamená to, že sa bude ich počet znižovať? - Zrejme máte na mysli redukovanie siete, ale táto otázka sa týka všetkých druhov stredných škôl vrátane gymnázií. Všetci vieme, že SOU boli v minulom režime prioritou vo výchovno-vzdelávacom procese. Veď približne 60 percent žiakov sa pripravovalo práve v tomto druhu škôl, kým dnes sa tu pripravuje už len 30- 40 percent populácie. Pretože učilištia boli preferované, výrazne sa donich investovalo. Často sa postavili obrovské, nadkapacitné priestory, ktoré sú dnes z prevádzkového hľadiska nevyužité, a tým ajj neudržateľné. V niektorých internátoch, ktoré majú kapacitu až tisíc lôžok, je napríklad ubytovaných len 26 žiakov, a ostatné priestory sú využívané na podnikateľskú činnosť. To je samozrejme nesprávne. Takže v čom vlastne by mal efekt racionalizácie spočívať? - Súčasné školstvo musí predovšetkým nahradiť tie školy, ktoré v rámci reštitučných nárokov majú patriť oprávneným vlastníkom, fyzickým osobám, cirkvám a pod. S reštitúciami sa podľa zákona treba vyrovnaťdo roku 2001. Do tých budov, ktoré sa takýmto spôsobom uvoľnia, možno presťahovať školy, ktoré podľa reštitučných nárokov stratia svoje budovy. Niektoré internáty SOU sa mohli predelimitovať vysokým školám. Čiže nejde o rušenie SOU, ale o ich racionalizáciu. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |