|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozčerená gabčíkovská vodaDobroprajní susedia nás tlačia k petrolejkam Boli by sme najradšej, keby sa téma gabčíkovskej vody mohla spomínať iba ako zaujímavosť, spoľahlivá splavnosť a urýchlenie plavby proti prúdu, množstvá elektrickej energie, počty preplavených lodí a množstvo prepraveného nákladu. No nie je to tak dávno, čo maďarská strana opäť dala najavo, že vec nepovažuje za rozsúdenú. Nemá záujem o elektrickú energiu z Gabčíkova, trvá na vrátení vôd do starého koryta a v nijakom prípade nepostaví priehradu v Nagymarosi. Nebola to jediná príčina, ktorá ma zaviedla k riaditeľovi závodu Gabčíkovo, štátneho podniku Povodie Dunaja. Toto decembrové obdobie sa vždy vyznačuje nízkymi vodostavmi, povinnosťou skontrolovať hrádze, pripraviť sa na príchod zimy a rátať aj s tým najhorším - hrubou vrstvou ľadu na rieke a z tohto vyplývajúcimi komplikáciami pre hydroelektráreň a plavebné komory. Ing. Ján Blahuta je na čele kolektívu pracovníkov zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorí sa starajú o najzaujímavejšiu časť (z pohľadu laika) povodia Dunaja na našom území. Splavnosť nášho úseku Dunaja, ochrana pred nepriaznivými účinkami vôd, ochrana prírodného prostredia, ale i dodávky úžitkovej vody aj do vzdialených miest a obcí sú dobre vyriešeným technickým problémom. Každý rok na jeseň sa však musíme venovať s osobitnou pozornosťou príprave na zimný režim, na prepúšťanie ľadov a vytyčovaniu plavebnej dráhy pri nízkych Maďarská strana opäť trochu zamiešala karty svojimi vyhláseniami o používaní dunajskej vody a ľahkosti udržania plavebnej dráhy v prevádzkyschopnom stave... Udržanie plavebnej dráhy je síce technicky vyriešené, veď prehlbovanie dna a odstraňovanie nánosov sa robí už takmer sto rokov. Plavebná dráha musela byť udržiavaná bagrovaním brodov a ovplyvňovaná stavbami - prietokmi. Predstavte si, že prvý z korčekových bagrov na parný pohon vyrobili v Budapešti už v roku 1914. Niesol meno Kriváň a jeho výkon 300 kubických metrov štrku za hodinu bol na to obdobie výkon skutočne obdivuhodný. Nie je problém štrk vybagrovať, treba s ním aj niečo urobiť. Podstatne klesol záujem o štrk v dôsledku útlmu stavebníctva, to musia vedieť aj na maďarskej strane. Ako som vyčítal z historických dokumentov, v minulosti za nepriaznivé účinky vôd boli považované iba povodne. Najstarším historickým dokumentom je otvorený príkaz, ktorý vydal Žigmund Luxemburský na ochranu Žitného ostrova v roku 1462. Historicky doloženou najväčšou povodňou bola povodeň z augusta 1501, ale nasledovali v roku 1652 a ďalších päť za storočné obdobie od 1800 do 1899. Vývoj priečneho profilu riečneho koryta ukazuje snahu človeka zabrániť povodniam, ustavične zvyšovali hrádze. Nánosmi štrku sa však zvyšovalo aj dno rieky. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je najkritickejším miestom z celého splavného toku od ústia až po Regensburg. Veď kapitáni lodí veľmi starostlivo sledujú denné hlásenia o brodoch. Údaje obsahujú presné označenie, napríklad 1711. kilometer a 300. meter, dĺžka brodu 400 metrov, šírka brodu 110 metrov, ale keď treba, tak aj hĺbku brodu v decimetroch. Plavbu po Dunaji vždy ovplyvňovali vodné stavy - prietoky. Nedobudovanie Nagymarosu však celkovú situáciu ešte zhoršilo pod kilometrom 1811. Splavnosť v úseku od 1811. km po 1708. km je však udržiavaná len s vynaložením značných nákladov, a aj to len pri obmedzených parametroch plavebnej dráhy. Pracovníci závodu Gabčíkovo majú vo svojej starostlivosti vodné dielo, odpadový kanál v dĺžke osem kilometrov, staré koryto Dunaja od 1810. kilometra hore až po vodné dielo Čunovo na kilometri 1853 (riečne kilometre sa rátajú proti prúdu rieky, od ústia do mora). Medzi starým korytom Dunaja a prívodným kanálom je ramenná sústava, ktorá má iba 30 štvorcových kilometrov a je tam aj ochranná hrádza, ktorú spravuje Povodie Dunaja. Plavebnú dráhu na Dunaji vytyčujú striedavo spolu s maďarskou stranou striedavo. Tohto roku je náš úsek od kilometra 1790 od dedinky Sap až po kilometer 1873, teda až po Devín. Dva roky vytyčuje jeden úsek (povedzme po dedinku Sap) maďarská strana a slovenská strana až po Devín a po dvoch rokoch sa to vymení. Terajšia jesenná nízka hladina zvykne trvať do Vianoc a vtedy môžu ísť dve turbíny. V takejto situácii sa vytvára veľa brodov, mali sme až 15 brodov, keď je viac brodov, máme - a takisto maďarskí kolegovia - viac starostí. Otvoril sa kanál Rýn - Mohan - Dunaj a prichádzajú na našu rieku nezvyknutí námorníci z tejto oblasti, oni nám každú chvíľu sadli na nejaký brod. Vody Dunaja svojím prúdením ustavične menia koryto rieky a pracovníci povodia na našej aj maďarskej strane ho musia stále sledovať a často aj dopredu predpokladať. Vypúšťanie Oravskej priehrady v presnú hodinu spraví radosť aj športovcom - vodákom, podobne vypustenie určitého množstva vody na Dunaji v presný čas umožní napríklad vyplávanie niektorých lodí povedzme z komárňanských lodeníc. Medzinárodná plavba po Dunaji vyžaduje mať presné výškopisné informácie o reliéfe dna, o blízkom okolí hrádzí. Používajú sa aj letecké snímky. Povodie Dunaja na zameranie tvaru, reliéfu dna pod hladinou používa špeciálne plavidlo s meracím systémom. Krupp-Atlas Polartrack Toto plavidlo v činnosti sledované pobrežným laserovým zameriavačom sníma dno pomocou dvojkanálového sonaru (je to prístroj, ktorý z odrazeného ultrazvuku vytvára obraz na obrazovke). Je to celé napojené na počítač a výsledkom okrem iného je aj to, že sa dajú predvídať procesy v koryte. Vzájomné porovnávanie časovo nasledujúcich meraní umožňuje sledovať pohyb materiálov dna v čase a priestore. Pomáha to aj pri optimalizácii plavebnej dráhy. Napriek tomu, že aj v maďarských odborných kruhoch silnie názor o skutočnom pozitívnom vplyve priehrady a systému zavlažovania okolitých lesov, znova a znova sa nájde politik, ktorý vytiahne gabčíkovskú kartu a nereálne interpretuje rozhodnutie Haagskeho súdneho dvora. Vláda Slovenskej republiky sa dohodla s vládou Maďarskej republiky na tom, že staré koryto rieky bude dostávať v priemere 600 kubických metrov vody za sekundu. Keď je na jeseň veľmi málo vody - ako aj túto jeseň - staré koryto dostáva 200 - 250 kubických metrov, keď je veľa vody, tak aj tritisíc. Ozvali sa aj nejaké hlasy, že by sme mali dávať maďarskej strane, teda do starého koryta až sedemdesiat percent vody a maďarská strana nebude chcieť ani jednu kilowatthodinu elektrickej energie. Každý odborník sa nad takouto úvahou môže len usmiať. To by sme mohli gabčíkovskú elektráreň rovno zavrieť. Zimná prevádzka vyžaduje od nás, aj od maďarských kolegov osobitnú starostlivosť. Predchádza jej každý rok spoločná kontrola hrádzí, to znamená, že naši pracovníci sa zúčastňujú na kontrole na maďarskej strane a maďarskí kolegovia na našej strane. Kontroluje sa niveleta hrádzí, strážne domčeky, pohotovostné sklady pre prípad povodne. So zimnou prevádzkou súvisia aj ľady v koryte rieky. Vlani sme napríklad nemali zamrznutý kanál, ale rátame vždy s tým, že zima bude prudká, tvrdí J. Blahuta. Predvlani a predtým sme mali zamrznutý kanál jeden mesiac. Vtedy stojí lodná doprava. My sa v podstate prispôsobujeme rakúskej strane. Keď zastaví plavbu rakúska strana, zastavíme ju aj my. Na jar sa môže stať, že rakúska strana lode už pustí a my tu máme ešte ľad. To môže trvať tri - štyri dni, vtedy my lode zadržíme v Bratislavskom prístave a pod ním. Ľady prepúšťame starým korytom a k slovu sa dostáva ľadoborec. Ivan Klačanský Text pod snímku: Ján Blahuta Snímka autor |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
