Dôstojne prežiť svoj život

Aktuálna príjmová situácia sa prejavuje aj v subjektívnom hodnotení ekonomickej situácie dôchodcov vo vzťahu k životnému minimu. Viac ako dve tretiny z nich uvádza, že uspokojovanie životných potrieb je na hranici životného minima, pričom pre ženy, mužov, ako aj dôchodcov žijúcich vo dvojici sa táto hranica spája s rozdielnym príjmom (ženy - 4400 Sk, muži - 4700 Sk a dvojice dôchodcov s príjmom 4300 Sk na osobu mesačne). Uspokojovanie potrieb pod hranicou životného minima predstavuje pre všetkých dôchodcov (13 % žien a dvojíc dôchodcov a 11,0 % mužov) príjem o 400 Sk na osobu mesačne nižší. Nad hranicu životného minima umiestnila uspokojovanie svojich potrieb každá piata žena a dôchodcovia žijúci vo dvojici, pričom zhodne pre nich túto úroveň predstavoval príjem 4500 Sk na osobu mesačne. Pre mužov, asi každého šiesteho, najvyššiu úroveň uspokojovania potrieb predstavoval v priemere príjem 5300 Sk. Pocit chudoby
Príjmová situácia najviac ovplyvňuje starších ľudí pokiaľ ide o pociťovanie chudoby. Takmer vždy sa cíti byť chudobný každý desiaty dôchodca žijúci vo dvojici, každá šiesta osamelo žijúca žena a každý siedmy muž. V určitých situáciách pociťuje chudobu 60 % všetkých starších ľudí. Muži najčastejšie v prípadoch, keď sa z finančných dôvodov nemôžu venovať svojim záľubám, ženy a osoby žijúce vo dvojici v prípade, že porovnávajú svoj štandard so štandardom svojich priateľov a známych. Starší ľudia reagujú na svoju ekonomickú situáciu rôznym spôsobom. Niektorí využívajú možnosti zamestnať sa - 15 %. Sú to najmä tí, ktorí našli vhodnú prácu, zdravotne sa cítia dobre a práca im okrem finančného prilepšenia prináša aj pocit uspokojenia a užitočnosti. Finančnú nevyhnutnosť zamestnať sa popri dôchodku pociťovali najmä osamelo žijúce ženy. Väčšina dôchodcov však nepracuje a snažia sa udržať si finančnú nezávislosť a hospodáriť s príjmami, ktoré majú k dispozícii z dôchodkového zabezpečenia (viac ako 80 %). Hlavným dôvodom skončenia pracovnej činnosti pre nich bola potreba konečne si oddýchnuť (jedna tretina), pre zdravotné ťažkosti (40 %) a pre nedostatok vhodnej práce (10 %). Na rovnakej úrovni dôležitosti ako pocit finančnej nezávislosti je v živote starších ľudí aj pocit istoty, že majú dostatok pohodlia, súkromia a pokoja pokiaľ ide o bývanie. V prieskume sa ukázala relatívne vysoká miera samostatnosti v bývaní starších ľudí. Takmer dve tretiny z nich bývalo v rodinných domoch. U dôchodcov, ktorí bývali spoločne s rodinami svojich detí, prevažovali ponosy na nedostatok súkromia a pokoja. Väčšina dôchodcov neuvažuje so zmenami v spôsobe bývania (85%). Súčasný spôsob bývania im vyhovuje (50 - 60 %), alebo sú ochotní nedostatky prehliadať, pretože si v prostredí už zvykli (23 - 30 %), alebo v záujme udržania bytu pre vlastné deti a vnúčatá sa nechcú sťahovať(15 %). Relatívne vysoká je aj kvalita ich bytov. Na najhoršie
Pocit istoty a nezávislosti zvyšuje starším ľuďom vedomie, že okrem bežných príjmov majú k dispozícii aj určité zdroje, ktoré by bolo možné použiť v prípade, „keby bolo najhoršie“, ako možnosť získať finančné prostriedky, alebo ako dar tomu, kto by bol ochotný pomôcť. Takýmito poistnými zdrojmi sú pre starších ľudí ich rodinné domy (vlastní ich asi 60 % dôchodcov), byty (25 % v osobnom vlastníctve a družstevné), záhradky (65 - 75 %), vklady v peňažných ústavoch (45 - 60 %), osobné automobily (jedna pätina mužov, jedna tretina dvojíc dôchodcov), určité cennosti (15 %). Za dôležitý faktor ovplyvňujúci mieru ekonomickej nezávislosti v staršom veku možno považovať i účasť na vzdelávaní. V roku 1999 sa viac než dve tretiny starších ľudí (najpočetnejšie sú zastúpení vo veku 70 - 75 rokov života) venovalo samovzdelávaniu, štúdiu, čítaniu kníh a časopisov, prípadne navštevovalo univerzity tretieho veku. Tento záujem prejavovali starší ľudia bez ohľadu na to, či bývajú v malých alebo vo veľkých mestách, predovšetkým s vyššou úrovňou vzdelania (so stredoškolským vzdelaním 70 % skúmanej populácie, s vysokoškolským vzdelaním takmer 80 % starších ľudí). V SR je pre vzdelávanie v treťom veku vytvorená pomerne slušná sieť univerzít tretieho veku, takmer pri každej univerzite, ale aj v menších mestách majú tieto inštitúcie svoje pracoviská (v 10 mestách, s 15 fakultami ). Odhaduje sa, že v roku 1999 v týchto zariadeniach študuje asi 2000 študentov - seniorov, ktorí majú možnosť vzdelávať sa v oblasti ekonomickej, právnej, filozofických vied, lekárstva, poľnohospodárstva, ako aj v oblasti technických vied. Princíp zúčastnenosti
Pri riešení sociálnych problémov starších ľudí je dôležitá ich osobná angažovanosť. Zúčastnenosť na sociálnom živote v bezprostrednom okolí, kde starší ľudia žijú, im napomáha prekonávať osamelosť, súčasne im umožňuje tiež pomáhať iným, ktorí to najviac potrebujú. V SR je klubový život starších ľudí organizovaný predovšetkým prostredníctvom občianskeho združenia Jednoty dôchodcov. Sociálny život starších ľudí je oveľa pestrejší, ako by sa zdalo z ich organizovanosti. Podľa prieskumu v teréne, na klubovej činnosti sa aktívne zúčastňuje viac než 22 % starších ľudí. Významnú úlohu v tomto smere zohráva úroveň vzdelania. Až 40 % mužov s vysokoškolským vzdelaním vo veku nad 75 rokov považuje klubovú činnosť za významnú súčasť svojho života. Možno predpokladať, že sociálne kontakty v tomto prostredí v mnohých prípadoch napomáhajú prekonávať pocit osamelosti. O sociálnom živote starších ľudí svedčí aj ich dobrovoľnícka činnosť v rôznych ďalších združeniach, ale aj mimo nich. Ich aktivita je zameraná na pomoc tým ľuďom v bezprostrednom okolí, ktorí sú na túto pomoc odkázaní. Podľa prieskumu sa tejto činnosti venuje viac mužov ako žien (46 % mužov, 38 % žien). (Pokračovanie)
S. Valná, K. Kopecká, J. Filipová, R. Bednárik