|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pre dobrý pocitČas a práca = výrobky Deti odkázané na náhradnú výchovu, ľudia postihnutí telesne či zmyslovo, týrané, zneužívané a zanedbávané deti, sociálne slabé mnohodetné rodiny, neúplné rodiny, osamelé matky, obyvatelia domovov sociálnych služieb a domovov dôchodcov, starí, chorí, osamelí a opustení ľudia, bezdomovci, utečenci, ľudia závislí od drog, osoby prepustené z výkonu trestu, ľudia postihnutí živelnými pohromami... To je približne výpočet tých, ktorí potrebujú pomoc - aby prekonali ťažké obdobie vo svojom živote, alebo aby dokázali svoj život dôstojne dožiť do konca. Ich problémy sú veľmi rozmanité a rozmanité sú aj formy a spôsoby pomoci. Spoločné majú jedno: S pomocou musí prísť človek k človeku, nemožno ju poskytnúť sprostredkovane. Tam, kde oficiálne štátne inštitúcie nevládzu alebo nestačia, kde ich aktivitu zväzujú predpisy, tam majú neohraničené pole pôsobnosti dobrovoľnícke organizácie. Ak niekto chce niekomu pomôcť, napríklad naučiť ho žiť s ťažkým postihnutím či chorobou, nepotrebuje na to povolenie, nepotrebuje papier od štátneho orgánu. Z nespokojnosti s daným stavom v tej či onej oblasti, obyčajne z iniciatívy jedného či dvoch ľudí, vzniklo na Slovensku po roku 1989 veľa organizácií, ktoré si dali za cieľ pomáhať skupinám ľudí, ktorí to potrebujú. Samozrejme, dobrá vôľa je dôležitá, rovnako ako osobný prístup, ale bez finančnej a materiálnej pomoci to tiež nejde. Ľudia na Slovensku sú veľmi hrdé povahy, mnohí radšej budú v biede, než by mali čosi pýtať, upozorňuje Ivan Sýkora, prezident Slovenskej humanitnej rady (SHR), ktorá združuje a zastupuje vyše 150 dobrovoľníckych organizácií. Ale za druhého dokážu ísť a osloviť štátnu správu, samosprávu alebo podnikateľov, jednoducho tých, ktorí môžu prispieť k účinnej pomoci. Podľa neho boli uplynulé roky obdobím nahlodávania a búrania bariér v nás. Tých bariér hrdosti, ktoré bránili odkázaným priznať, že potrebujú pomoc a aj ju prijať, ale aj bariér ostychu, ktoré tým druhým bránili priblížiť sa k tým, čo pomoc potrebujú. Sú to hlavne mladí ľudia, čo sa zapájajú do dobrovoľníckych aktivít, podotýka Oľga Škorecová, ktorá má v SHR okrem iného na starosti vydávanie časopisu Humanita. Hľadajú v tom nejakú novú dimenziu života, čo je pre nás veľmi povzbudzujúce. Aj tu, kde majú ľudské srdcia k sebe blízko a k tým, ktorí pomoc potrebujú, prichádzajú tisícky dobrovoľníkov, veľa závisí od peňazí. Práca dobrovoľníkov je síce zadarmo, ale potrebná je aj materiálna pomoc. A tú treba zaplatiť. Od roku 1993 do roku 1998 prebehli na Slovensku tri lotérie stierateľných žrebov. Z predaja desaťkorunových žrebov možno získať asi 15 až 20 miliónov Sk. Od roku 1998, keď sa skončila lotéria Loto Duo, sa nám nedarí získať od ministerstva financií súhlas na ďalšiu lotériu, hovorí I. Sýkora. Z predchádzajúcich sme riadne odviedli dane a získavame prostriedky na činnosť aj iným spôsobom. Navyše, v mnohých oblastiach naši dobrovoľníci suplujú štát, či už ide o zdravotnícke, alebo sociálne služby. A my tú korunu obrátime desaťkrát, kým ju vydáme. Podotknem, že na poďakovanie dobrovoľníkom - jedinečný koncert Benefícium s renomovanými umelcami, ktorý sa každoročne koná v reprezentatívnych priestoroch bratislavskej Reduty a vysiela ho aj Slovenská televízia, sú i také názory, že je nad pomery, a takto vynaložené prostriedky by mohli radšej poslúžiť na konkrétnu pomoc. Prezident SHR mi oponuje: Je to koncert venovaný ako poďakovanie ľuďom, ktorí nezištne pracujú pre druhých. Prostriedky, ktoré naň vynaložíme, by sme nemohli venovať na iný účel, pretože darcovia si želajú, aby boli použité práve na tento koncert. Aj keď sa tri štvrtiny podnikateľských subjektov v SR zapájajú do darcovstva na podporu verejnoprospešných a dobročinných aktivít, väčšina z nich považuje za prekážku nevyhovujúcu legislatívu a ďalší uvádzajú, že im prekáža nedostatočná kontrola nad využitím ich príspevku. V Slovenskej humanitnej rade využívame prostriedky v súlade s cieľom, aký určí darca. A považujeme za samozrejmé, že má právo na kontrolu toho, ako s jeho darom nakladáme, hovorí prezident. Zdá sa, že SHR nemá ani také veľké problémy so získavaním materiálnej či finančnej pomoci - občania ochotne pomáhajú najmä obetiam katastrof, napríklad povodní, či obyvateľom krajín postihnutých vojnovými konfliktami, práve tak ako zdravotne postihnutým. Tie nastávajú, keď treba previezť materiálnu pomoc zo skladu SHR na miesto určenia. Jediné malé vozidlo SHR nestačí. Členské organizácie si preto musia zohnať auto a odvážať si materiál sami. Niekedy vypomôže istý súkromník zo stredného Slovenska s kamiónom. Mzdu nežiada, ale náklady a základnú amortizáciu mu uhrádzajú. Ivan Sýkora kvituje aj to, že darcovia, veľké firmy ako napríklad Henkel či Palma Tumys dovezú dary svojimi vozidlami až do skladu. Hovorí sa, že západné firmy si zvyšujú svoje renomé aj tým, že prispievajú na dobročinnosť. Aj naše firmy, ktorým sa darí, spravidla nezabúdajú na tých, čo pomoc potrebujú, financiami alebo výrobkami a službami. Pritom si dovolím tvrdiť, že to obyčajne nerobia pre imidž, ale pre dobrý pocit z toho, že spravili radosť. Zuzana Krútka Snímka archív SHR Text k snímke: Ivan Sýkora |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
