|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
Môžeme si pomôcťPeter Kasalovský Premnohí politici sú na pohľad nadšení vývojom spoločnosti, z ktorého je v rozpakoch nemenej ako sedem z desiatich občanov. Desať až pätnásť percent občanov je spokojných so svojou životnou realitou a vôbec s perspektívou. Avšak ostatní, podľa prieskumov verejnej mienky takmer 70 percent obyvateľov, sú na tom dosť mizerne. Či už z hľadiska možnosti pracovať, všestranne sa realizovať a celkovo ľudských potrieb. Tretina je v beznádeji, ďalšia chce prežiť, a potáca sa bez reptania od mesiaca k mesiacu. Posledná tretina je nespokojná a pred výbuchom. Zvyšok lepšie neprežil, a teda má svoje kritériá na to, čo je prijateľný život. Desať až pätnásť percent občanov vyhlasuje, že sme na tej ceste, na ktorej sme chceli byť. Neopomínajú dodať, že ich veľmi mrzí, čo všetko musia ostatní zniesť, kým bude lepšie. Vyžadujú trpezlivosť od tých, ktorí sú bez práce nie preto, že by nemali vôľu pracovať. Nebola to revolučná zmena spred desiatich rokov, ktorá v dôsledku splodila súčasných 512-tisíc odsúdených na nezamestnanosť. Bola to neschopnosť radikálne zmeniť spoločnosť a jej hospodárstvo podľa dostupných dejinných poučení a príkladov. Najviac škôd však spáchala chamtivosť, majetníctvo a potlačenie spätných väzieb, najmä kontroly. Parlamentné strany pokračujú vo svojich sľuboch. Majú spoločného menovateľa, že po ďalšom roku to bude inak, pokiaľ budú mať dôveru a podporu občanov. Sú však takí politici, ktorí vnímajú možnosť rozpadu sociálneho zmieru zo súčasných reštrikcií, ale aj z priepastných sociálnych rozdielov. Majú na pamäti, že rozvrstvenie spoločnosti podľa majetku a za jediné desaťročie sa vo väčšine prípadov neriadilo princípom zásluhovosti. Aj preto volajú po morálnej zodpovednosti majetnejších bez ohľadu na stranícke sympatie, a v neposlednom rade po ich väčšom vplyve na celkový vývoj spoločnosti. Centralizácia moci prostredníctvom štátneho rozpočtu, v ktorom je nadmieru čiernych dier, je našou spiatočkou. Len teoretici a politici bez ambícií ho môžu považovať za udržateľný. Bez stálych priesakov demokracie z centrálnej úrovne dole, a najmä bez finančnej a daňovej nezávislosti miest a obcí na bratislavskom centrizme budeme schnúť. Prapríčina našej viacročnej stagnácie je už pomaly persona non grata a v rétorike politikov tabuizovanou. Menej a menej síl, ale aj menej vôle je tiež v tých dole, ktorí stále majú na to, aby sa postarali o oživovanie spoločenského a hospodárskeho organizmu štátu po jednotlivých častiach. Víťaziť budú medzi občanmi tí politici, ktorí rezolútne odmietnu dobrovoľne sa dusiť, keď je možnosť prijať dýchanie z úst do úst... |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |