|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
Záverečný útok na Groznyj?Kremeľ spochybnil ružami vystlanú cestu Putina na prezidenta Tri mesiace po invázii do Čečenska a niekoľko týždňovom obliehaní hlavného mesta Groznyj začali ruské jednotky presne na Vianoce útok na čečenskú metropolu, ktorý však môže podľa ruského ministerstva obrany trvať dva týždne. No už včera sa im podarilo vstúpiť na strategicky dôležité námestie Minutka v centre mesta, kde sa počas prvej rusko-čečenskej vojny v rokoch 1994 - 1996 odohrávali ťažké boje medzi znepriatelenými stranami. Podľa televíznej stanice ORT povstalci nemajú jednotnú obrannú líniu a niektorých štvrtí sa vzdali bez bojov. Rozhodujúci odpor kladú údajne iba na strategicky dôležitých miestach. Pozície federálnych jednotiek v okolí Grozného sa stávajú medzitým terčom útokov čečenských povstalcov - podľa Issu Munajeva, jedného z čečenských veliteľov, sa jeho útvarom podarilo zničiť približne 20 obrnených vozidiel a zabiť niekoľkých vojakov. Ruská strana tieto informácie nepotvrdila. Podľa odhadov mesto bráni asi 2000 povstalcov. Okrem toho je v Groznom v súčasnosti údajne okolo 40 000 civilistov. Vodca promoskovských polovojenských jednotiek Bislan Gantamirov zas včera uviedol, že jeho jednotky sa už nachádzajú v centre čečenskej metropoly Groznyj, kde bojujú s obkľúčenými čečenskými jednotkami. Gantamirove jednotky, ktoré operujú v rôznych častiach Grozného v počte 800 vojakov, dosiahli Dom Pečati, bývalé sídlo miestnych novín v centre mesta. V sobotu večer rokoval ruský minister pre mimoriadne situácie Sergej Šojgu s čečenským prezidentom Aslanom Maschadovom o možnostiach záchrany civilistov, nachádzajúcich sa v Groznom. Stretnutie prebiehalo v susednom Ingušsku. Rokovania nepriniesli žiadne výsledky. Tŕnistý pochod Kremeľ prostredníctvom prvého námestníka riaditeľa prezidentskej administratívy Igora Šabdurasulova prekvapivo spochybnil ľahkú cestu populárneho premiéra Vladimira Putina k získaniu kresla hlavy štátu vo voľbách v júni budúceho roka. V interview televíznej spoločnosti RenTV kremeľský predstaviteľ vyhlásil, že on osobne neverí, že cesta k postu prezidenta bude pre 47-ročného Putina jasná, priama a vystlaná ružami. V skutočnosti to bude mimoriadne zložitá a tŕnistá cesta a Vladimir Putin bude ešte musieť vynaložiť obrovské úsilie, aby ju zvládol a zvíťazil, uviedol Igor Šabdurasulov. Najnovšie vyhlásenie druhého najvyššie postaveného predstaviteľa kremeľskej administratívy je o to prekvapivejšie, že nasleduje len týždeň po parlamentných voľbách, ktorých výsledky označila väčšina pozorovateľov za jednoznačný úspech premiérom podporovaného bloku Jednota (Medveď). Vladimirovi Putinovi vzápätí na to k veľkému víťazstvu zablahoželal aj sám prezident Boris Jeľcin, ktorý ho ešte v auguste pri vymenovaní do funkcie predsedu vlády verejne nazval svojím nástupcom. Premiérova popularita je dnes podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky až trojnásobne vyššia než popularita oboch jeho potenciálne najnebezpečnejších prezidentských konkurentov - jedného z jeho predchodcov Jevgenija Primakova a vodcu komunistov Gennadija Ziuganova. Mnohí analytici však upozorňujú, že svojmu raketovému nástupu na vrchol mocenskej pyramídy v Rusku vďačí takmer výlučne iba vojne v Čečensku, kde federálna armáda nezaznamenala zatiaľ nijaké vážnejšie neúspechy. Ak sa však tamojšia situácia zmení v neprospech Moskvy, môže to mať podľa pozorovateľov pre premiérove prezidentské ambície citeľné následky. Na ďalšie z rizík pre Vladimira Putina medzitým vo svojom sobotňajšom čísle upozorňuje aj denník Nezavisimaja gazeta. Podľa komentátora novín je ním už tradičná prezidentova nepredvídateľnosť a jeho tradícia nedodržiavať vlastné sľuby. Veľmi ľahko si možno predstaviť, že zajtra sa Borisovi Jeľcinovi zazdá, že politické ambície terajšieho následníka začínajú predstavovať hrozbu pre neho samého, teda konkrétne pre jeľcinovskú vôľu k moci, a odvolanie (premiéra Putina) bude neodvratné, píše Nezavisimaja gazeta. Koľko vojakov? Do bojov proti čečenským ozbrojencom je vraj nasadených 100-tisíc príslušníkov ruskej armády a ďalších 50-tisíc vojakov ministerstva vnútra. Informovala o tom agentúra Kavkaz-centr kontrolovaná povstalcami. Podľa nej ide údajne o oficiálne údaje, kým v skutočnosti vraj počet ruských ozbrojených síl podieľajúcich sa na operácii proti čečenským formáciám dosahuje až vyše štvrť milióna. Vojenskí experti považujú však tieto informácie za nanajvýš sporné. Absencia objektívnych správ z jednej aj druhej strany je podľa nezávislých pozorovateľov citeľná aj v informáciách o bojoch v Groznom, kde federálne jednotky začali tzv. špeciálnu operáciu. Na internetovej stránke čečenských povstalcov sa napríklad uvádza, že iba počas piatka a soboty stratili ruské vojská v zrážkach o Groznyj najmenej 300 mužov, čomu však určite neveria ani sami poľní velitelia. Rovnakú nedôveru novinárov vyvoláva pritom aj zamlčovanie akýchkoľvek strát zo strany oficiálnych predstaviteľov federálnych síl. Najvyšší čečenský duchovný vodca Achmet-Hadži Kadyrov medzitým vyzval k čo najrýchlejšiemu začatiu politických rokovaní medzi predstaviteľmi ruského vedenia a všetkými reálnymi silami v Čečensku s cieľom zastaviť bojové akcie. Predmetom rozhovorov by však nemala byť otázka nezávislosti tejto severokaukazskej islamskej republiky, keďže za ňu sa už podľa neho prelialo príliš veľa krvi. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |