|
|
||||||||||||||||
| Utorok 28.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zmeny v klíme spájajú vedcovAbsencia zákona o vodách a nevyjasnené vzťahy Bez vody niet potravín, teda ani života, potvrdil známu pravdu RNDr. Štefan Rehák, CSc., (1955) riaditeľ Výskumného ústavu meliorácií a krajinného inžinierstva (VÚMKI) v Bratislave. Tento ústav, ktorý sme donedávna poznali ako Výskumný ústav závlahového hospodárstva, si pripomína 40. výročie svojho založenia. Dnes je jednou z príspevkových organizácií v rámci vedeckovýskumnej základne MP SR, ktorá rieši problematiku vedných odborov v oblasti poľnohospodársko-lesníckych vied. VÚMKI je z hľadiska budúceho rozvoja Slovenska veľmi dôležitou inštitúciou. Takýto typ ústavu existuje v každej vyspelej krajine. Krajinné inžinierstvo Náš ústav pomáha optimalizovať reguláciu vody v poľnohospodárskej krajine, predovšetkým v pôde, čím sa stabilizuje poľnohospodárska produkcia. Priamo v praxi vykonávame aj poradenské služby. Regulácia vody v poľnohospodárskej krajine je tiež rozhodujúcou aktivitou krajinného inžinierstva. Tento pojem je dnes našej verejnosti ešte stále neznámy, podobne ako donedávna problematika genetického inžinierstva. Krajinu, v ktorej sa produkujú potraviny, treba chápať ako organickú súčasť kultúrnej krajiny. Takýto prístup majú vo všetkých vyspelých štátoch, najmä v Japonsku, Holandsku, Rakúsku. Nejde pritom len o estetické hľadisko, dôležitý je najmä strategický význam. Dôsledkom nerozvinutého krajinného inžinierstva vznikajú napríklad i povodne, tvrdí Štefan Rehák. V súčasnosti je na svete odvodnených 170 miliónov hektárov pôdy. Závlahy sa používajú na vyše 270 miliónoch hektároch, čo predstavuje asi 17 percent z celkovej výmeny poľnohospodárskej pôdy na svete. Pod závlahami sa každoročne produkuje skoro polovica poľnohospodárskej výroby. Tento sektor priamo či nepriamo zamestnáva dve miliardy vidieckeho obyvateľstva, prevažne malých farmárov. Na Slovensku sú vybudované hlavné melioračné zariadenia závlah na celkovej výmere 314-tisíc hektárov v cene asi 6,5 mld. Sk. Východoslovenská nížina V súvislosti so záplavami a odvodnením sa u nás roky hovorilo o lepšom využití Východoslovenskej nížiny, od ktorej sa očakávalo, že po jej úprave sa stane intenzívnou poľnohospodárskou oblasťou. Má však extrémne ťažké, nepriepustné pôdy. Na rozdiel od mnohých iných odborníkov sa Š. Rehák domnieva, že od tejto mystifikácie treba upustiť. Východoslovenskú nížinu treba predovšetkým dôkladne zhodnotiť, hovorí. Myslím si, že v budúcnosti bude rozdelená na malé regióny, v ktorých sa budú striedavo uplatňovať rôzne poľnohospodárske výroby. Niekde bude môcť byť intenzívny systém produkcie - táto oblasť má veľmi silnú energetickú bilanciu z hľadiska pretoku slnečného žiarenia - inde je nevyhnutné začať použiť extenzívne modely, iné časti územia bude treba zatrávniť či zalesniť. Výsledkom by mal byť akýsi modifikovaný holandský model, lebo táto nížina je de facto vnútrozemsky suchá polder. Holandsko sa nachádza pod hladinou mora a poldrami rozširuje svoje územie, pričom používajú rôzne technológie a techniky - more ohradzujú, vysušujú, stavajú hrádze, slovom expandujú na úkor mora. Klimatický program Pred šiestimi rokmi podpísala Slovenská republika v New Yorku konvenciu OSN o klimatických zmenách, čím sa zaradila medzi krajiny, ktoré budú rozpracúvať a pripravovať adaptačné opatrenia na klimatické zmeny, ku ktorým na zemeguli dochádza. Čo to bude pre nás znamenať, o tom nám Štefan Rehák povedal: Vody na zemi jednoznačne ubúda. A keď jej nebude, skončí sa akýkoľvek život. Preto rozpracúvame adaptačné opatrenia, ktoré nám pomôžu túto situáciu prežiť. Bude treba posilniť systémy regulácie vody v krajine a urobiť všetko, aby nám voľne neodtekala. Naopak, je nevyhnutné vodu akumulovať vo vodných nádržiach. Poľnohospodári budú musieť prostredníctvom biotechnológií a genetického inžinierstva vyšľachtiť také odrody poľnohospodárskych plodín, ktoré budú odolnejšie proti suchu. Treba vyvinúť aj nové prípravky proti chorobám a škodcom, ktoré sa už následkom týchto zmien objavili. V posledných rokoch dochádza totiž k nárastu ročných teplôt a znižovaniu úhrnných ročných zrážok. Tých je nielen málo, ale sú aj nepriaznivo rozdelené. Najmä v lete padnú rýchlo a v krátkych obdobiach, takže ich nevieme akumulovať. To spôsobuje veľké erózie, straty pôdy, najmä ornej, s ktorou odchádzajú aj živiny. Navyše sa tým zanášajú vodné diela a kanály. Situácii, ktorá vyplýva a aj v budúcnosti bude vyplývať z globálnych klimatických zmien, sa venuje celosvetová pozornosť. Aktivitami s tým súvisiacimi sa zaoberá aj ICID - Medzinárodná komisia na odvodnenie a závlahy -, ktorej prezidentom slovenského výboru je RNDr. Štefan Rehák. Nedávno sa práve v bratislavskom VÚMKI konalo veľké stretnutie zástupcov európskych krajín ICID, na ktorom sa hovorilo o najdôležitejších aktivitách, ktoré sa realizovali v súvislosti s prípravou na klimatické zmeny a situácie, ku ktorým bude dochádzať. Veda a prax VÚMKI sa významnou mierou podieľa aj na problematike, ktorá priamo súvisí s každodennou potrebou v našich poľnohospodárskych podnikoch, pokiaľ ide o podmienky regulovaného vodného režimu. Vlani napríklad boli jeho pracovníci odmenení cenou ministra pôdohospodárstva za automatizovaný systém závlahového monitoringu. Tento rok participovali na vývoji nového typu pásového zavlažovača Novmet, ktorý sa začal vyrábať na Slovensku. Doteraz sa závlahová technika k nám len dovážala z Francúzska, Talianska a Rakúska a do roku 1990 z Českej republiky. VÚMKI sa tiež podieľal na vývoji prihnojovacieho zariadenia k pásovým zavlažovačom Agref. Jeho význam spočíva v tom, že živiny a hnojivá sa aplikujú cez závlahovú vodu, takže rozpustené, vo vysoko prístupnej forme sa dostávajú priamo ku koreňom rastlín. Pre agrokombinát Malčice pripravili v spolupráci s Holanďanmi projekt, ktorý rieši systém čistenia drenážnych sústav spôsobom nízkotlakového preplachovania, čo je zatiaľ u nás raritou. Roľníci bez vody Ako sme už povedali, vody všeobecne ubúda. Ukazuje sa, že aj tohoročná zima bez snehu spôsobí jej deficit. Poľnohospodárom bude na jar vlaha určite chýbať. O tom, ako sa dajú takéto situácie riešiť, Štefan Rehák povedal: Tento stav trvá už päť rokov. Suchom dochádza aj k znižovaniu zásob podzemných vôd, ktoré sú dotované jedine topiacim sa snehom. Nevyhnutne treba začať budovať malé vodné nádrže, ktoré pomôžu kompenzovať straty. Retenčné nádrže budú slúžiť aj v prípade záplav, takže budú zachytávať aj záplavové vody. Bezpodmienečne potrebné je zdokonaliť kanálové sústavy, ktoré sú dnes zarastené burinou a v ktorých netečie voda len preto, že sú zanesené. Za tento stav je síce zodpovedný Slovenský vodohospodársky podnik, ale ten na vykonávanie údržby nemá finančné prostriedky. Toto sú však zásadné veci, lebo kanály sú tepnou krajiny. Treba ich čistiť, budovať a tiež pre ne vypracovať manipulačné a prevádzkové poriadky. Nemôže predsa donekonečna dochádzať k situácii, že poľnohospodárske družstvo nemôže zavlažovať len preto, že v kanáloch nie je voda. Ale to už je signál, že sa začína regionálny a miestny konflikt záujmov o vodu, ktorý sa bude stále prehlbovať. Som dokonca presvedčený, že do desiatich rokov dôjde k rezortnej kolízii záujmov o vodu, lebo poľnohospodárstvo je jeden z najväčších spotrebiteľov vody - vo svete predstavuje až 75 percent spotreby sladkej vody. Žiaľ, do dnešného dňa sme neprijali zákon o vodách, čím sme asi jedinou krajinou v Európe, ktorej takýto zákon chýba. Nie je to zapríčinené ničím iným, len dôsledkom nevyjasnených vzťahov medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva. Marcela Zábojníková Snímka archív (je v redakčnom e-mail) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
