Dôstojne prežiť svoj život

Dôchodkový vek významne ovplyvňuje (niekedy limituje) skladbu činností, ktorým sa jednotlivec venuje. Už nie sú dominantné ekonomické aktivity jednotlivca, skôr dominujú činnosti mimo pracovných aktivít. S vekom veľmi úzko súvisí zdravotný stav jednotlivca, ako aj schopnosť postarať sa sám o seba v bežných životných situáciách. Dostupnosť zdravotníckych zariadení s praktickým lekárom je v tomto štádiu života vysoko aktuálna. Súčasná situácia nie je najhoršia, keď asi 84 % dôchodcov nemá problémy s dostupnosťou zariadenia tohto typu. Aj samu návštevu lekára zvládajú staršie osoby v rozhodujúcej miere bez pomoci inej osoby (83 % žien - 87 % dvojíc dôchodcov), asi 13 - 14 % dôchodcov potrebuje pomoc druhej osoby a zhodne 0,7 % mužov a dvojíc potrebuje starostlivosť lekára v domácom prostredí a žien 3 %. Aj v ostatných životných situáciách sa dokážu starší ľudia o seba postarať. Pomoc nepotrebuje 55 % žien, 60 % mužov a takmer 70 % dvojíc dôchodcov. Starší ľudia často potrebujú pri niektorých činnostiach pomoc. Aktuálnu pomoc od svojich detí dostáva asi 33 % mužov, 40 % žien a 28 % dvojíc dôchodcov. Očakávanie najvýraznejšej pomoci zo strany detí a najbližšej rodiny je v našich podmienkach bežné. Naopak, všeobecne nízke sú očakávania pomoci zo strany charitatívnych organizácií a platených sociálnych služieb. Predstavy starších osôb - dôchodcov o potrebe dostupných sociálnych služieb vypovedajú o tom, že najväčší záujem je o služby a zariadenia, ktoré sú schopné komplexne zabezpečiť potreby starších osôb, teda ústavy zdravotnej starostlivosti a domovy dôchodcov. Z čiastkových služieb sú najžiadanejšie možnosti stravovania v jedálňach pre dôchodcov a návšteva zdravotníkov v domácom prostredí. Vymenované služby preferujú v rovnakej miere dôchodcovia jednotlivci aj dvojice a výška preferencií sa pohybuje v rozpätí 83 - 95 %. Ani potreba ostatných služieb pre starších občanov nie je nízka, keď aj „najmenej“ žiadanú službu napríklad pomoc pri osobnej hygiene označuje ako potrebnú asi 60 % starších občanov. Vysoká potreba uvedených služieb je pravdepodobne odrazom ich nedostatočnej siete v Princíp sebarealizácie
Model života starších ľudí podľa výsledkov prieskumu nemožno považovať za jednotvárny a stereotypný. Ich predstavy o sebarealizácii sa napĺňajú širokou paletou činností. Je pravdou, že frekvencia kultúrnych činností je podmienená dostupnosťou príslušných zariadení a ekonomickými možnosťami, ale naďalej zostáva táto oblasť aktivít skôr doménou vzdelaných ľudí vo väčších sídlach, ktoré pre tento záujem vytvárajú lepšie podmienky. Starší ľudia sa v dôchodkovom veku s veľkou obľubou venujú svojim koníčkom (až 60 % mužov pravidelne majstruje, u žien zase prevládajú ručné práce). Rekreačné aktivity sú u starších ľudí limitované predovšetkým finančnou náročnosťou a dostupnosťou príslušných zariadení, preto sa venujú najmä prechádzkam. Starší ľudia i v tomto veku majú svoje životné plány a ciele, ktoré ich v prípade uskutočnenia napĺňajú pocitom sebarealizácie a spokojnosti. Možno hovoriť o veľmi skromných a ľudských dimenziách týchto cieľov. Koncentrujú sa predovšetkým na bezprostrednú budúcnosť najbližšej rodiny, v ktorej vidia záruku svojho pokojného prežitia staroby. Spokojný život starších ľudí je bez ohľadu na pohlavie, vzdelanie a predchádzajúce zamestnanie založený na preferencii takých hodnôt, ako je zdravie, možnosť starať sa sám o seba čo najdlhšie, byť sebestačný a nebyť osamelý. Vysokú hodnotu pripisujú aj dobrým medzigeneračným vzťahom a mimoriadne citlivo vnímajú celkovú spoločenskú klímu. Na týchto hodnotách je založená ich životná spokojnosť, ktorá vyvoláva u starších ľudí aj pocity sebarealizácie. Princíp dôstojnosti
Pre starších ľudí je dôležité, aby svoju starobu prežívali dôstojne, v podmienkach reálne prejavovaných vzťahoch medzigeneračnej solidarity, generačnej kontinuity, a aby sa s nimi slušne zaobchádzalo. Na základe výsledkov empirického prieskumu možno konštatovať, že pomerne nezanedbateľný počet starších ľudí (až jedna tretina respondentov) vo svojom okolí vidí, ako sa ubližuje ich starším spoluobčanom zo strany ich najbližších. Pritom sa domnievajú, že je to najmä z dôvodu egoizmu mladej generácie (starí ľudia im prekážajú) a pre rýchlejšie získanie majetku od starších ľudí. Vzhľadom na mimoriadnu citlivosť tohto problému starší ľudia zlé zaobchádzanie vo svojej vlastnej rodine nepriznávajú. Reflexia medzigeneračných vzťahov z hľadiska dôchodcov smerom k mladej generácii, teda k deťom a ich rodinám, vyznieva podľa prieskumu skôr v prospech dobrých vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Veľmi dobré vzťahy s deťmi deklaruje 62 % žien, 47 % mužov a takmer 68 % dvojíc dôchodcov, pričom ďalších 28 % deklaruje, že len občas sa vyskytne malé nedorozumenie. Neúctu a ľahostajnosť voči sebe starší ľudia pociťujú najmä zo strany pracovníkov úradov a zdravotníckych zariadení a zo strany mladej generácie. Pri návrhoch programov starostlivosti o starších ľudí treba využívať aj skúsenosti krajín EÚ. V Dánsku uplatňujú organizácie starších občanov a miestne rady starších svoj vplyv v rámci formálnych i neformálnych štruktúr. V rámci obecnej (municipalitnej) politiky zástupcovia starších občanov vedú aktívny dialóg s politikmi o rozhodujúcich aspektoch podmienok svojho života. Vo Francúzsku vyskúšali fungovanie osobitne občanmi zvoleného Výboru starších občanov na úrovni mesta (Blois), kde využívajú skúsenosti členov tohto výboru (cez neho musia prejsť návrhy mestskej rady). V Írsku funguje celonárodný riadne zvolený Parlament starších, ako fórum a hlas starších ľudí a organizácií, ktoré ich reprezentujú. V Holandsku funguje široko rozvetvená sieť súkromných poradenských a podporných centier pre seniorov. S. Valná, K. Kopecká
J. Filipová, R. Bednárik