|
|
||||||||||||||||
| Utorok 28.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stratovosť a nedostatočná výkonnosťPoľnohospodárstvo v zrkadle troch štvrťrokov 1999 Plne si uvedomujeme náročnosť transformačného procesu pre producentov poľnohospodárskych surovín a potravín. Pomerne v krátkom čase sa museli adaptovať na nové dimenzie dopytu v procese privatizácie, došlo k cenovej liberalizácii, výrazne sa znížilo dotovanie a rozsah rozdeľovacích procesov, objavila sa konkurencia zahraničných výrobcov. Transformačný proces otvoril viaceré, predovšetkým finančné problémy v poľnohospodárstve. Pretrvávajúca stratovosť a nedostatočná výkonnosť značnej časti poľnohospodárskych podnikov sa prejavuje zhoršenými možnosťami financovania výroby a rozvoja podnikov, sťaženým prístupom k rozvojovým zdrojom, rastúcou zadlženosťou, znižovaním hodnoty majetku podnikov a spomaľovaním finančného obehu. Aký efekt dosiahlo podnikanie v poľnohospodárstve za 1. - 3. štvrťrok 1999, rozoberieme v nasledujúcej analýze vývoja ekonomiky poľnohospodárskej prvovýroby na základe oficiálnych údajov ŠÚ SR. Podľa predbežného odhadu hrubý domáci produkt (HDP) SR za 1. - 3. štvrťrok 1999 dosiahol objem 579,2 mld. Sk (v bežných cenách). V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 vzrástol v stálych cenách o 1,8 % (v bežných cenách o 8,2 %). V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 cítiť náznaky spomalenia jeho rastu (tempo rastu bolo o štyri body pomalšie). Hlavným faktorom jeho rastu v porovnateľných cenách bol zahraničný dopyt. V odvetví pôdohospodárstva sa za 1. - 3. štvrťrok 1999 podľa uvedeného odhadu vytvoril HDP v objeme 26145 (v mil. Sk za bežné ceny). V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 vzrástol o 4,2 %. V poľnohospodárstve sa za 1. - 3. štvrťrok 1999 vytvoril HDP v objeme 23 368 (v mil. Sk b. c.) a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 vzrástol o 1,8 %. Zlepšila sa skladba HDP, ktorú naša ekonomika produkuje v posledných mesiacoch. Spomeňme aspoň zahraničný obchod, ktorý je a bude významný pre výkonnosť nášho hospodárstva. Vo vývoji salda zahraničného obchodu pozorujeme priaznivejší vývoj v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998. Pasívne saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb dosiahlo 28,5 mld. Sk a bolo o 29,4 mld. Sk nižšie ako v rovnakom období roku 1998. Domnievame sa, že saldo zahraničného obchodu sa zlepšilo aj dôsledkom nižšieho dovozu investičných celkov v rámci odvetví národného hospodárstva. Zamestnanosť v celej ekonomike bola o 3,6 % nižšia ako v rovnakom období minulého roku. V odvetví ekonomickej činnosti poľnohospodárstvo, poľovníctvo sme zaznamenali ďalší úbytok pracovníkov o 12,8 %. Priemerná mesačná mzda v tomto odvetví dosiahla úroveň 8158 Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 vzrástla o 7,2 %. Napriek tomu však v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve (10 302 Sk) jej úroveň bola o 20,8 % nižšia. To znamená, že požiadavka dosiahnuť 90-percentnú úroveň miezd v poľnohospodárstve v porovnaní s priemerom národohospodárskych odvetví nedosahujeme. Nízke mzdy v poľnohospodárstve nie sú len dôsledkom nízkej dôchodkovosti tohto odvetvia, ale vyplývajú aj z nízkej technickej úrovne výroby. Riešenie parity dôchodkov je zložitý sociálno-ekonomický problém, ktorý treba riešiť v rámci celkovej reštrukturalizácie národného hospodárstva. Pre perspektívnu a trvalú racionalizáciu agropotravinárskej výroby je dôležitou podmienkou presun časti hospodárskych činností z primárnej a sekundárnej sféry do terciálnej oblasti. Výrobou tovarov a poskytovaním služieb vytvorili pridanú hodnotu v objeme 9,6 mld. Sk, pričom jej celkový objem poklesol o 13,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998. Za predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov poľnohospodári získali rovnaké tržby ako v roku 1998. V rastlinnej výrobe dosiahli o 8,5 % vyššie tržby, v živočíšnej výrobe boli tržby o 3,2 % nižšie. V rastlinnej výrobe najvyšší nárast sme zaznamenali pri olejninách o 102,2 %, naopak najväčší pokles bol pri zemiakoch o 11,8 %. V živočíšnej výrobe objemovo sa zvýšil predaj jatočnej hydiny o 11,7 %, pri poklese mlieka o 2,3 % a konzumných vajec o 6,5 %. Výnosy tvorili objem 41,1 mld. Sk (v bežných cenách). V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 sa znížili o 6,2 %. Podľa ŠÚ SR právne subjekty za národné hospodárstvo celkom zamerané na tvorbu zisku vyprodukovali zisk o 32,4 % vyšší ako za rovnaké obdobie roku 1998 a dosiahol výšku 54,8 mld. Sk (v bežných cenách). V odvetví ekonomickej činnosti poľnohospodárstvo a poľovníctvo dosiahla strata - 433 mil. Sk (v bežných cenách). Až 520 nestratových podnikateľských subjektov dosiahlo za uvedené obdobie zisk 1866 (v mil. Sk, bežné ceny), 646 stratových subjektov vyprodukovalo stratu 2299 mil. Sk (v bežných cenách). Jedným z negatívnych vplyvov na stratovosť poľnohospodárskych subjektov bola aj cenová disparita medzi vývojom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov a cien rozhodujúcich vstupov. Realitou je fakt, že v priemere za 1. - 3. štvrťrok 1999 sa ceny poľnohospodárskych výrobkov v porovnaní s porovnateľným obdobím roku 1998 znížili o 2,6 bodu, ceny rastlinných výrobkov, vrátane zeleniny a ovocia, klesli o 4,9 bodu a ceny živočíšnych výrobkov poklesli o 1,6 bodu. Naproti tomu ceny priemyselných výrobkov, stavebných prác, stavebného materiálu sa zvýšili o 2,7, 10,8 a 1,6 bodu. V súčasnosti najťaživejší je problém financovania poľnohospodárstva. Problematika jeho financovania je veľmi aktuálna nielen u nás, ale takmer vo všetkých krajinách sveta. Názory odborníkov na mieru financovania hlavne agropotravinárstva z verejných zdrojov sa značne líšia a pohybujú sa od odmietania akýchkoľvek špecifík tohto odvetvia, a teda i odmietania subvencovania, až po zvýrazňovanie špecifík a obhajobu nevyhnutnosti prísunu verejných zdrojov na zabezpečenie reprodukčnej činnosti. Treba zdôrazniť, že dôležitým zdrojom financovania poľnohospodárstva je štát, čo možno dokumentovať skutočnosťou, že najväčší objem dotácií podľa odvetvového členenia štátneho rozpočtu smeroval do agrokomplexu. Napriek uvedenému treba konštatovať, že slovenskí poľnohospodári dostávajú nižšie dotácie ako poľnohospodári v EÚ a okolitých reformovaných štátoch, čo do určitej miery znižuje ich schopnosť konkurovať na svetových trhoch. Aj keď zámerom dotačnej politiky v poľnohospodárstve v analyzovanom období bolo kombinovať objem finančných prostriedkov a štruktúru účelového zamerania tak, aby sa zvyšovala úroveň dôchodkotvorného efektu podnikateľských subjektov a na druhej strane podporoval rozvoj vidieka, neraz sme boli svedkami určitej zotrvačnosti v uplatňovaní dotačnej politiky, najmä pokiaľ ide o využívanie dotačných zdrojov a ich diferencovanej podpory. Účinnosť dotácií nebola v plnej miere adekvátna ich rozsahu, preto je potrebné, aby aj podnikateľské subjekty efektívnejšie pristupovali k vlastným problémom, a tým prispeli k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti tohto ekonomického nástroja. Z pohľadu strednodobého horizontu sa javí ako veľmi dôležitý vývoj vývozno-dovoznej bilancie SR. Ak sa totiž v nasledujúcich rokoch ukáže, že možno počítať s vývozným prebytkom iných odvetví, ten by potom mohol pokrývať čistý dovoz agrorezortu. Ak by sa zdroje na dovoz potravín nezískali z prebytku vývozu iných odvetví, táto skutočnosť by potom pravdepodobne mohla viesť k zmene prístupu k rozvoju domácej výroby poľnohospodárstva a k ochrane domáceho trhu (hlavne vytvorením podmienok pre obmedzenie dovozu tých agrokomodít, ktoré sme schopní vyrobiť doma). Ukazuje sa, že účasť štátu pri riešení problémov poľnohospodárstva bude ešte dlhší čas nezastupiteľná. Hlavná ťarcha pri uzatváraní cenových nožníc bude však spočívať na poľnohospodárskych subjektoch, keď sa upravia deformácie spôsobené v začiatkoch agrárnej reformy (keď poľnohospodárstvu nebolo umožnené uskutočniť tzv. predliberalizačnú cenovú nápravu a premietnuť do svojich cien dôsledky zmien kurzu koruny, pričom možnosť plného využitia rastu nákladov využil spracovateľský priemysel, ale najmä monopolizovaný obchod). Aj v tomto odvetví je čo racionalizovať tak v štruktúre výroby a jej alokácii, ako aj v podnikovej štruktúre a v riadení poľnohospodárskych podnikateľských subjektov. Milan Mičulík Pavol Krnáč |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
