|
|
||||||||||||||||
| Utorok 28.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Iba dotácie pomôžuNeekvivalentná intenzifikácia Ekonomiku poľnohospodárskej výroby ovplyvňuje množstvo vonkajších makroekonomických činiteľov, napríklad ceny vstupných výrobných faktorov, výrobnej produkcie, systém dotačnej a daňovej politiky, ale aj vnútorných podnikových, ako je organizácia a riadenie práce. Na túto komparáciu nadväzujú aj medziodvetvové vzťahy medzi živočíšnou a rastlinnou výrobou a ostatnými odvetviami poľnohospodárskej výroby. V oblasti rastlinnej výroby sa najsľubnejšie vyvíja ekonomika obilnín, najmä pšenice. To je ovplyvnené najmä priaznivým rastom cien. Jej rentabilita napriek diferencovanej intenzifikácii v kukuričnej výrobnej oblasti dosiahla s dotáciami viac ako 55 % a v horskej výrobnej oblasti 50 %. V prípade jačmeňa je rozdiel v rentabilite výraznejší a v horších prírodných podmienkach klesá do mínusových hodnôt. Pri kukurici pozorujeme zlepšovanie hektárových úrod napriek tomu, že jej výroba je sprevádzaná nižšími prírastkami intenzity ako pri hustosiatych obilninách. Problém zemiakarskej výroby je predovšetkým v tom, že intenzifikačné faktory sú neekvivalentné s dosahovanými parametrami úrodnosti. Jediným svetlým rokom zemiakarov bol rok 1995, keď sme zaznamenali veľký posun v cenovom vývoji tejto komodity. Rentabilita výroby cukrovej repy sa vplyvom pohybov cien menila a v súčasnosti sa pohybuje mierne nad 5-percentnou hranicou. Rozširovanie osevných plôch repky olejnej je podmieňované nízkym indexom rastu vstupných nákladov a relatívne stálou rentabilitou v oboch typoch prírodných podmienok, napriek nízkej stabilite úrod. V živočíšnej výrobe, ktorá zostáva stále stratová, je mlieko jediným odvetvím, ktoré dosahuje s dotáciami od roku 1995 ziskovosť výroby. Bez dotácií by produkcia, napriek zvyšujúcej sa cene mlieka i regulačným opatreniam, zostala nerentabilná. Problém výroby hovädzieho mäsa vyvrcholil v roku 1993, keď každý kilogram živej hmotnosti dosahoval 15 Sk straty a v súčasnosti napriek poskytovaných dotáciám sa stále pohybuje v červených číslach. Strata vo výrobe hovädzieho mäsa je nielen v dôsledku stagnácie cenového vývoja, v zníženom dopyte na spotrebiteľskom trhu, ale najmä vo vývoji úžitkovosti. Podobná situácia je vo výkrme ošípaných a výrobe bravčového mäsa. Až v roku 1997 sa jej úžitkovosť dostala na úroveň roku 1990. Napriek tomu rentabilita spolu s dotáciami nedosahuje 5-percentnú hranicu. Ekonomika výkrmu kurčiat je výrazne ovlyvnená spotrebiteľským dopytom a dosahuje hodnoty rentability nad 14 %. Rastlinná výroba v porovnaní s živočíšnou sa adaptovala na trhové podmienky oveľa skôr s lepšími výsledkami. Nemožno však zabúdať na výhody tohto odvetvia poľnohospodárskej výroby. Napriek pôsobeniu klimatických vplyvov, rastlinná výroba ako celok je zisková. Vysokú mieru rentability si udržujú niektoré druhy hustosiatych obilnín, kukurica a cukrová repa. Na všetky odvetvia rastlinnej výroby má však vplyv dotačná politika. Bez dotácií by boli poľnohospodárske plodiny najmä v horších prírodných podmienkach stratové. Výnimkou je vari pšenica a repka olejná. Živočíšna výroba si nesie svoje bremeno minulosti, ktoré znásobuje súčasný stav dopytu na trhu a ekonomické podmienky. Dotácie len pomáhajú zmierniť tieto dôsledky, ale stále toto odvetvie poľnohospodárskej výroby, vynímajúc výrobu mlieka a hydiny, sa pohybuje v kalných vodách hlbokej hospodárskej straty. Ľubica Černá |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
