Novodobé ópium
Z histórie vieme, že vládol vždy ten, kto sedel na tróne alebo velil vojsku. Dnes tvrdia znalci, že vládne ten, komu sa podarilo ovládnuť televíziu. Žiadny z prostriedkov, ktoré majú ovplyvňovať verejnosť, nebol doteraz taký účinný ako práve televízia. Ľudia trávia pred obrazovkou niekoľko hodín denne. A tak nie náhodou psychológovia nazývajú televíziu novým ópiom ľudstva. Je známe, že za dnešného rýchleho vedecko-technického pokroku sa môžu ľudia rozvíjať iba pre intenzívne vzdelávanie. Prečo teda dovoľujeme stálu degradáciu našich oznamovacích prostriedkov? Rozhlas napr. vysiela v čase najvhodnejšej pre poslucháčov tie najpriemernejšie pesničky a televízia tie najbanálnejšie zábavné programy. Podobne je to aj v iných národných rozhlasoch a televíziách. Podľa jedného z prieskumov v rokoch 1977 - 1997 sa znížil vysielací čas spravodajských relácií a zásadných publicistických programov z 35,8 na 27,1 percenta a informácie sú väčšinou skresľované už povrchnou formou spracovania. Médiá zaobchádzajú s ľuďmi tak, ako by neboli schopní sami uvažovať a hodnotiť. Snažia sa poslucháčom zabrániť v samostatnom myslení a navyše im vštepujú mnoho podmienených reflexov. Dennými hosťami na televíznych obrazovkách takmer všade vo svete sú filmy a správy popisujúce zločiny, samovraždy, atentáty, lúpeže a obchod s narkotikami. Ľudia si tak postupne na násilie zvykajú a prestávajú sa rozhorčovať. Keď sa potom násilie objaví v ich skutočnom živote, už to nie je tragédia, nespravodlivosť alebo nešťastie ale je to udalosť z televíznej obrazovky. Niektorí psychológovia upozorňujú aj na snahu rozvrátiť emociálny svet divákov zneužitím snov o svete lepšom, krajšom a šťastnejšom. Sú to nebezpečné sny. Televízne príbehy tu majú rovnaké poslanie ako rozprávky: upokojujú, vytvárajú zdanie zmyslu života a bránia ľuďom uvažovať. Masovokomunikačné prostriedky sa dnes stávajú - tak ako kedysi náboženstvo - ópiom ľudstva. (buj)
|
