Účtovanie kurzových rozdielov

Vediem jednoduché účtovníctvo. Prosím o vysvetlenie účtovania kurzových rozdielov v tomto konkrétnom prípade: Vystavil som faktúru v cudzej mene zahraničnému odberateľovi, ktorý ju uhradil prevodom na bankový účet. Príjem na bankový účet v Sk bol nižší, ako som predpokladal. Môžem si tento rozdiel uplatniť ako kurzovú stratu v uzávierkových účtovných operáciách? - Problematika kurzových rozdielov nie je všeobecne záväznými právnymi predpismi pre sústavu jednoduchého účtovníctva jednoznačne upravená. Nesporná je platnosť ustanovenia 24 ods. 2 zákona č. 563/1992 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítajú na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a v účtovnej závierke platným ku dňu jej zostavenia.

Pri účtovaní v sústave podvojného účtovníctva je účtovanie o stavoch a pohyboch majetku a záväzkov vyjadrených v cudzích menách upravené príslušnými postupmi účtovania, vydanými ako všeobecne záväzný právny predpis Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva si treba uvedomiť jeho daňovú orientáciu, ktorá vyplýva z definície hospodárskeho výsledku v čl. V ods. 4 Postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (PJÚ) ako rozdielu medzi príjmami a výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane z príjmov. Kurzové rozdiely sú uvedené medzi uzávierkovými účtovnými operáciami, ktorými sa upravuje hospodársky výsledok bez toho, že by v PJÚ alebo inde jestvoval metodicky návod na ich vyčíslenie.

Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, a preto v zásade (okrem vymedzených výnimiek) hospodársky výsledok ovplyvňujú len finančné operácie, pohyby peňažných prostriedkov a nie zmeny stavu a ocenenia majetku a záväzkov. Tomu zodpovedá aj ustanovenie čl. V bodu 4 jednoduchého účtovníctva, podľa ktorého sa hospodársky výsledok zisťuje v peňažnom denníku. O vyčísľovaní kurzových rozdielov v jednoduchom účtovníctve jestvujú len niektoré názory, ktoré sa snažia nájsť metódu, ktorá by maximálne zodpovedala platným predpisom. Jeden z týchto názorov bol publikovaný v Hospodárskom denníku 22. - 24. februára tohto roka. Vychádza z princípu, že v jednoduchom účtovníctve vznikajú kurzové rozdiely v prípadoch, keď príjem i výdavok určitých peňažných prostriedkov v cudzej mene bol ocenený v súlade so zákonom o účtovníctve kurzom Národnej banky Slovenska v deň uskutočnenia účtovného prípadu a medzi uskutočnenými finančnými operáciami došlo k zmene kurzu.

V konkrétnom prípade nejde o kurzový rozdiel v uvedenom zmysle. Pri vystavení faktúry podnikateľ zapísal pohľadávku voči zahraničnému odberateľovi v knihe pohľadávok a záväzkov a zrejme ju správne ocenil kurzom Národnej banky Slovenska v deň vystavenia faktúry. Vznik pohľadávky v jednoduchom účtovníctve neovplyvňuje hospodársky výsledok. Podnikateľ pravdepodobne nemá založený devízový účet, a preto úhradu zo zahraničia pripísal peňažný ústav na jeho bežný účet v domácej mene. Pritom prepočítal peňažné prostriedky v cudzej mene kurzom nákup. Tento kurz vychádza z denného kurzu Národnej banky Slovenska a je pravidelne nižší ako tento kurz (podobne, ako je kurz predaj vyšší). Rozdiely medzi kurzom Národnej banky Slovenska a kurzami nákup a predaj, ktorý si individuálne stanovujú jednotlivé peňažné ústavy, možno chápať ako určitú odmenu banke za manipuláciu s cudzou menou.

V konkrétnom prípade nemusí podnikateľ účtovať o peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Úhrada prijatá na bankový účet je jeho skutočným príjmom v domácej mene z konkrétnej obchodnej transakcie, ktorý ovplyvňuje základ dane z príjmov. Ak v knihe pohľadávok a záväzkov účtuje podnikateľ v cudzej mene i v slovenských korunách, potom - ak poukázaná suma v cudzej mene je rovnaká ako bola fakturovaná - nemôže urobiť nič iné, ako zapísať, že pohľadávka v cudzej mene bola vyrovnaná a zahraničný odberateľ mu nič nie je dlžný. Prípadný rozdiel v ocenení kurzom Národnej banky Slovenska v deň vystavenia faktúry a v deň úhrady sa v knihe pohľadávok a záväzkov uvedie len evidenčne, v žiadnom prípade neovplyvní hospodársky výsledok. Podnikateľ má v obchodnom majetku nehnuteľnosť, v ktorej sám podniká a časť nehnuteľnosti prenajíma ako nebytové priestory. Bude prijaté nájomné zdaňovať ako príjem podľa § 7 alebo ako príjem podľa § 9? Aké záznamy je povinný viesť?

- Uvedenú problematiku upravuje zákon č. 286/1992 Zb., konkrétne jeho novela č. 173/1998 Z. z. S účinnosťou od 1. 1. 1999 bol § 7 citovaného zákona doplnený o nové znenie ods. 3. Stanovuje, že príjmom z podnikateľskej a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem, ktorý plynie z akéhokoľvek nakladania s majetkom evidovaným ako majetok využívaný na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť. V dôsledku toho prijaté nájomné sa v konkrétnom prípade účtuje ako príjem z podnikania v účtovníctve podnikateľa a zatrieďuje sa do položky druhového členenia „ostatné príjmy, ktoré ovplyvňujú základ dane príjmov. Ing. Tatjana Pecháčová