Integračné (ne)očakávania
Komentuje Peter Farárik
Ak sa integrácia Slovenska do EÚ všeobecne javí ako najvýznamnejšia alternatíva z hľadiska našej budúcnosti, nemá význam spochybňovať účel tejto cesty. Aj keď ideálne riešenie podľa odborníkov neexistuje a nedá sa očakávať, že vstupom do klubu najvyspelejších vyriešime všetky svoje problémy, dôvody na integráciu sú zjavné. Na pohľad by sa zdalo, že najmenej chuti podniknúť tento krok majú poľnohospodári a vysvetľuje sa to aj tým, že práve toto odvetvie ešte dlho nebude schopné konkurovať prevahe lepšie dotovanej ponuky zo zahraničia. Doterajší transformačný proces, ktorý potvrdil jeho schopnosť adaptovať sa, však ukazuje, že obavy tohto druhu sú prehnané. Poľnohospodársko-potravinársky komplex sa v pomerne krátkom čase prispôsobil náročnejším požiadavkám trhu a dokázal to aj za výrazne skromnejších dotačných podmienok. Prirodzene, ďalšia adaptácia si vyžiada ešte veľa zmien vo vlastníckych vzťahoch a vo vnútropodnikovom riadení. Mnohé z nich budú bolieť, ako napríklad ďalší úbytok pracovníkov. Poľnohospodárstvo si jednoducho nebude môcť dovoliť zamestnávať nekvalifikované pracovné sily a udržiavať niektoré služby, ktoré doteraz patrili pod jeho krídla. Za vcelku priaznivé považuje integračné očakávania odvetvie výroby a spracovania mlieka. EÚ predbežne ponúka možnosť vyrábať ročne 1,4 miliardy litrov mlieka, kým v súčasnosti sa produkuje podstatne menej. A to aj preto, že domáci trh dokáže zo známych príčin absorbovať len obmedzené množstvo tejto produkcie. Väčšie možnosti sú však za hranicami, ale len za predpokladu, že mlieko dokážeme vyrobiť a spracovať za požadovaných hygienických podmienok a že domáce výrobky budú konkurencieschopné kvalitou i cenou. Vízia blízkej budúcnosti síce predpokladá bohatšie mliečne pramene ako v súčasnosti, nepôjde to však cestou zvyšovaním stavov dojníc. Naopak, tie ešte klesnú a zvýšiť bude treba dojivosť kráv, čo u poľnohospodárov vyvoláva pochybnosti. V EÚ je však vysoká úžitkovosť zvierat celkom bežná a blížia sa k nej viaceré pridružené krajiny. Zmeny sú nevyhnutné aj v spracovaní, keď podstatnú časť mlieka premenia na hotové výrobky väčšie mliekarne, vybavené na úrovni európskeho štandardu. Jeden z uznávaných odborníkov, generálny riaditeľ Liptovskej mliekarne Ing. Ján Blcháč je toho názoru a možno s ním len súhlasiť, že bez zahraničného kapitálu to zrejme nepôjde a ani bez pričlenenia sa k európskym nadnárodným potravinárskym spoločnostiam. Možno len očakávať, že ich výrobky pôjdu do sveta najmä pod značkou známych a dôveru vzbudzujúcich koncernov. To však neznamená, že malé mliekarne zaniknú v ich tieni. Ich možnosti sa ponúkajú najmä vo výrobe regionálnych špecialít, ktoré by si za určitých podmienok mohli nájsť cestu aj k zahraničným odberateľom. Manažéri súčasných podnikov agrokomplexu si nevyhnutnosť takéhoto vývoja nielen uvedomujú, ale v mnohých prípadoch už dokázali, že cesta na vyspelé trhy nemusí byť až taká neskutočná.
|
|
| Amsterdam | oblačno | 6 |
| Atény | oblačno | 16 |
| Belehrad | oblačno | 8 |
| Berlín | oblačno | 2 |
| Bratislava | oblačno | 2 |
| Brusel | prehánky | 6 |
| Budapešť | oblačno | 3 |
| Bukurešť | oblačno | 2 |
| Frankfurt | oblačno | 5 |
| Helsinki | oblačno | 0 |
| Istanbul | dážď | 14 |
| Kodaň | oblačno | 1 |
| Kyjev | snehové prehánky | 0 |
| Lisabon | dážď | 14 |
| Londýn | oblačno | 7 |
| Madrid | dážď | 13 |
| Moskva | sneženie | -2 |
| Oslo | snehové prehánky | 0 |
| Paríž | oblačno | 6 |
| Praha | oblačno | 2 |
| Rím | prehánky | 15 |
| Sofia | zamračené | 8 |
| Štokholm | zamračené | 0 |
| Varšava | snehové prehánky | 0 |
| Viedeň | oblačno | 2 |
| Záhreb | zamračené | 6 |
| Ženeva | oblačno | 7 |
|
|
|
