|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chýba nám organizačný skeletPodmienkou je spoluúčasť, nedá sa len čakať Regionálna politika využívajúca všetky možnosti získať peniaze na rozvoj regiónov z podporných fondov EÚ sa môže stať účinnejším nástrojom reštrukturalizácie našej ekonomiky, ako povedzme strednodobá hospodárska politika presadzovaná ministerstvami. Prečo sme však dvanásť mesiacov potrebovali po voľbách na to, aby sme založili centrálnu rozhodovaciu právomoc v regionálnej politike až na ministerskú úroveň, to nevie nikto. Pritom odborníkom je známe, že ak predložíme rozumné rozvojové projekty a finančne aj my na ne obetujeme, potom významne prispeje EÚ. O problémoch regionálnej politiky sme sa porozprávali s profesorom Milanom Bučekom, DrSc., vedúcim katedry regionálneho rozvoja a geografie Ekonomickej univerzity v Bratislave. - Veľkou škodou pre slovenskú regionálnu politiku je, že sme od roku 1989 šesťkrát reorganizovali ústredný orgán regionálnej politiky, to znamená, rok a pol životnosti centrálneho orgánu. V regionálnej politike má vládna politika obrovský význam, a preto je dôležité, či tam je kontinuita a stabilita. Aj teraz trvalo vyše roka od volieb, kým sa konštituoval nový orgán pre regionálnu politiku na Slovensku - ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré vzniklo kompetenčným zákonom od 1. decembra 1999. Za ním ma nasledovať vznik Agentúry pre regionálny rozvoj na úrovni Slovenska a ďalších regionálnych agentúr. Tým by sme vybudovali organizačný skelet regionálnej politiky. Druhou otázkou je, ako bude tento regionálny skelet zvládať úlohy, ktoré súvisia s predvstupovou stratégiou Slovenska. Platí to najmä v regionálnej politike, ktorá je jednou z najviac dotovaných politík EÚ, asi jedna tretina rozpočtu ide na regionálnu politiku. Na konferencii štátnikov v Berlíne rozhodli, že zaostávajúce a štrukturálne slabé oblasti by mali dostať v rokoch 2000 až 2004 vyše 3 mld. EUR. Teraz, keď máme pozvánku, už je aktuálne hovoriť o tom, čo na našej pripravenosti kritizuje Európska únia... - Slovensko dávalo doteraz na takzvanú priamu regionálnu pomoc veľmi malý objem prostriedkov, podľa mojich prepočtov je to iba 0,02 percenta hrubého domáceho produktu. Princíp EÚ o spolufinancovaní rôznych fondov prinúti aj našu vládu, aby sme sa na spolufinancovaní týchto aktivít viac podieľali. To bude znamenať oveľa väčší objem prostriedkov na regionálnu podporu, ako bol doterajší rámec. Viacerí experti sú toho názoru, že s financovaním regionálneho rozvoja nebude mať problém EÚ, ale skôr my, vzhľadom na rozpočtové napätie. - EÚ kriticky hodnotí predovšetkým nedostatky v právnej úprave regionálnych noriem SR. Niektoré krajiny už schválili zákony o regionálnom rozvoji, čím koordinujú aktérov, úlohy inštitúcií, plány a programy. U nás sa to zatiaľ väčšinou riešilo nejakými vládnymi materiálmi, ako napríklad koncepcia regionálneho rozvoja. Druhý hlavný kritický bod je tvorba inštitúcií. Tam sme už dlhší čas predmetom kritiky EÚ, pretože nemajú u nás stabilných partnerov, s ktorými môžu predvstupovú pomoc koordinovať, s kým rokovať. Ďalším kritickým bodom je koordinácia medzi inštitúciami, teda, že sa stretáva veľa aktérov, nielen tí, ktorí majú na starosti regionálnu politiku, ale aj poľnohospodárstvo, životné prostredie, dopravu. Na Slovensku musíme zlepšiť koordinačnú politiku na území tak, aby nedochádzalo ku konfliktom, kolíziám záujmov politík, ktoré sa navzájom vylučujú, ale spolu súvisia. Aké je rozdelenie našich regiónov, ako ich hodnotí štatistika, veď budú potrebné objektívne kritériá aj v medzinárodnom meradle? - Regionálne problémy krajín, ktoré prešli transformáciou, sú veľmi podobné. Zatiaľ za regióny pre štatistiku považujeme správne jednotky na úrovni krajov. Viaceré štúdie, ktoré boli urobené o tomto transformačnom priestore v medzinárodnom meradle, hovoria, že v týchto je obrovská úloha hlavných miest. Hlavné mestá v reformných krajinách majú nadmernú úlohu čo sa týka tvorby HDP na obyvateľa, ako aj v príleve zahraničného kapitálu. Podiel zahraničných investícií do hlavných miest týchto krajín sa pohybuje medzi 50 - 70 percent. Druhou spoločnou črtou nášho regiónu je tzv. západo-východná kaskáda v rozvoji ekonomiky. Rozvinuté sú západné regióny a zaostalé sú východné. V Maďarsku pohraničie s Rakúskom, v Poľsku tzv. bývalé nemecké územia dominujú v rozvoji. Na Slovensku úroveň rozvoja sa tým viac komplikuje, čím viac ideme na východ. Tým, že máme spoločnú minulosť, máme aj dosť podobné problémy. Hlavný ukazovateľ pre zaradenie na pomoc EÚ regiónom je tvorba HDP na obyvateľa regiónu, keď tvorí menej ako 75 percent priemeru EÚ, tak už je región objektom pomoci. SR dosahuje 46 percent z tvorby HDP na obyvateľa, ale Bratislavský kraj až 105 percent, viac dosahuje iba Praha 120 percent priemeru regiónov EÚ. Tento optimistický pohľad sa však stráca, ak postupujeme smerom na východ. Košický kraj je zatiaľ výnimkou, ale Prešovský kraj je v SR na poslednom mieste a dosahuje iba 29 percent z priemeru tvorby HDP na obyvateľa. To, že naše kraje vychádzajú v porovnaní s regiónmi iných kandidátskych krajín veľmi dobre, je dôvodom na radosť, dosiahneme však rýchlejšie úroveň tvorby HDP na obyvateľa? - To, že v iných krajinách sú veľmi dramatické rozdiely, neznamená pre nás žiadnu predbežnú výhodu. Musíme výrazne zlepšiť úsilie robiť doma kvalitné rozvojové programy a plány, lebo tie sú podmienkou toho, aby finančné prostriedky z EÚ mohli k nám prísť. Robiť kvalitné plány zasa znamená, že musíme stiahnuť do tvorby týchto plánov regionálne a územné orgány, ktoré najlepšie poznajú problémy a budú aj nositeľmi úloh. V regionálnej politike platí, že sa ich musí chopiť masa nadšených ľudí. Ďalšie, čo si treba uvedomiť, je, že regionálna politika je politika dlhodobá, ona tvorí skôr prostredie pre malých a stredných podnikateľov, vytvára infraštruktúrne, telekomunikačné a kvalifikačné podmienky pre rozvoj regiónov. Tvorba tohto prostredia je veľmi odlišná a zdĺhavá. Obrazne povedané, kým vytvoríme podobné podmienky v Rimavskej Sobote, ako sú v Bratislave, uplynie veľa času. Regionálny rozvoj sa nedá robiť tým priamym rozvojom, ako sa robil v plánovacom systéme - je tam nezamestnanosť, vložím tam fabriku. Musíme stvoriť prostredie, ktoré tých podnikateľov tvorí, a teda musíme splniť množstvo podmienok. Najnovší výskum z EÚ hovorí, že treba k tomu v regióne podnikateľskú kultúru, networking - sieťovanie, právne rámce. Aby to nevyzeralo veľmi teoreticky, mohli by ste uviesť nejaký konkrétny príklad, ktorý už vošiel do histórie regionálneho rozvoja? - Nesmieme podľahnúť ilúzii, že keď vytvoríme dobrý program a prispejeme na to my, aj EÚ, tak sa situácia v zaostávajúcich regiónoch razom zmení. Aj hospodársky silné krajiny ako napríklad Holandsko, sa venovalo Limburgu (územie pri Maase asi 2200 štvorcových kilometrov) a jeho rozvoju skoro štvrť storočia, kým z bývalej baníckej oblasti spravili moderný región. Tu vznikol ten Success Story - teda príbeh úspechu, kde podobne ako na Ostravsku došlo k útlmu výroby i ťažby. Teraz je tam výroba počítačov, Volvo tam má fabriku, je tam univerzita, výskumné ústavy. Ale začať treba pri kvalitných rozvojových programoch. Ivan Klačanský Snímka autor Text pod obrázok: Milan Buček |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
