Aj rybám sa tam dobre darí

Aj bez mobilu
Tento sympatický, elegantný vysoký Fín nás čakal v mraze, ľahko odetý v saku, zvyknutý na zimu. Venoval sa nám sedem hodín a dovolil fotografovať v celom areáli elektrárne. Čo bolo však osobitne zaujímavé (aj vzhľadom na spomínané mobily), za celý čas, ktorý s nami strávil, ho nikto z elektrárne nevyrušil, ani on nikomu netelefonoval, nič nezariaďoval. Pre nás dosť ťažko pochopiteľný fenomén, ktorý zrejme súvisí s organizáciou práce vo významnom podniku. Navyše, všetky „gombíčky a páčky“ pri prechode jednotlivými starostlivo chránenými zónami elektrárne, a to aj pri vstupe do reaktorovej sály cez tlakovú komoru, dokonale ovládal. Dokázal, že dôverne pozná a ovláda ako riaditeľ aj prácu svojich podriadených. Dokonca aj v úložisku rádioaktívnych odpadov sto metrov v žulových hlbinách nás sprevádzal sám, boli sme v jeho rukách. Spoločnosť Fortum je na 75 percent v rukách štátu a so zvyškom akcií sa bežne obchoduje na burze. Fínska vláda má v pláne predať až 50 % akcií tejto spoločnosti. Dozvedeli sme sa, že Fortum vlastní akcie mnohých elektrární aj vo Švédsku a inde vo svete. Nedávno kúpila elektráreň v Nemecku. Vlastní ich v Európe, ale aj Číne, Malajzii, v Maďarsku má servisnú spoločnosť, chce kúpiť elektráreň v Budapešti. Na Slovensko sa však vstúpiť nechystá. Fortum je piatou až šiestou najväčšou spoločnosťou vo Fínsku s ročným obratom 10 mld. USD. Podobnosť elektrární
Elektráreň Loviisa, pre ktorú nemalo Fínsko problémy so vstupom do EÚ, je medzinárodným projektom. Hlavné komponenty, ako je napríklad tlaková nádoba, pochádzajú ešte zo ZSSR, pričom asi tretina častí elektrárne je z tejto krajiny. Väčšina elektrických súčastí je fínska, prístrojové vybavenie pochádza od Siemensu, počítače sú z Veľkej Británie, dieselagregáty z Francúzska. Elektráreň je technologicky podobná našim v Jaslovských Bohuniciach, hoci na prvý pohľad sa značne líši. Každoročne robia na nej desiatky úprav (podobne ako my na Slovensku), pričom tridsaťnásobne znížili pravdepodobnosť poškodenia aktívnej zóny. V súčasnosti má elektráreň licenciu na ďalších desať rokov prevádzkovania (po rekonštrukcii V-1 aj náš Úrad jadrového dozoru vydá rozhodnutie na prevádzkovanie elektrárne V-1 na celý čas jej projektovanej životnosti, ktorá je dlhšia ako predpokladané roky odstavenia - 2006 až 2008). Ročne Fíni vynaložia na zlepšenie bezpečnostných opatrení elektrárne Loviisa okolo 100 mil. FIM (v prepočte 700 až 750 mil. Sk). V roku 1995 fínsky parlament rozhodol, že vyhoreté jadrové palivo nie je možné vyvážať (od nás sa palivo z havarovanej elektrárne A-1 expedovalo späť do Ruska, vyhoreté palivo z ostatných elektrární už budeme musieť skladovať doma). Toto konštatovanie riaditeľa nás zaujalo, pretože každý štát sa rád zbavuje odpadov a neraz aj na úkor iných. Čo je za tým, akou filozofiou sa riadia severania? Nevedeli sme v prvom momente pochopiť motiváciu takéhoto rozhodnutia. Dozvedeli sme sa, že fínsky parlament takto rozhodol na základe verejnej mienky. A tá je - každý sa má postarať o svoj odpad, ktorý vyprodukuje. Či je to fyzická osoba, firma alebo štát. A tak sa Fínsko pripravuje na vybudovanie trvalého úložiska vysoko rádioktívneho odpadu v hlbinách okolo 500 metrov. (Aj na Slovensku sa uvažuje o niečom podobnom, hľadajú sa vhodné lokality.) Je v tom politika
Spýtal som sa generálneho riaditeľa, či ich krajina nemala vzhľadom na jadrové elektrárne a pri použití ruských komponentov problémy pri vstupe do EÚ. „Keď sme sa stávali členmi EÚ, nebola diskusia o týchto otázkach. Ľahko sme mohli zdokumentovať, že sa brali do úvahy všetky požiadavky na bezpečnosť.“ A. Vuorenmaa pripomenul, že fínska spoločnosť je rozdelená v názore na využívanie jadrových elektrární. Tretina Fínov je za, tretina proti a tretine je to jedno. Rozpoltená je v tejto otázke aj väčšina politických strán vrátane najväčšej - sociálnodemokratickej strany. Tá preto nemá oficiálne stanovisko na túto otázku. Ďalšia moja otázka smerovala na situáciu, ktorú vyvolalo Rakúsko vo vzťahu k našej elektrárni V-1. Poviem vám svoj názor, začal generálny riaditeľ. Poznáme históriu Rakúska. Považujem to za politickú otázku a nie bezpečnostnú. Je ľahko pochopiteľné, že keby sa im podarilo ovplyvniť v tejto záležitosti niektoré krajiny, radi by zatvorili všetky jadrové elektrárne, uviedol tento nezávislý pozorovateľ rakúskych atakov voči našej V-1. text pod snímky:
Foto 1 - Pozdrav z Loviisi - pohľadnica znázorňujúca elektráreň. Foto 2 - A. Vuorenmaa nám vysvetľuje systém chladenia elektrárne morskou vodou. Foto 3 - Akvárium vo vstupnej miestnosti do elektrárne.
Foto 4 - Reaktorová sála, vľavo (červené) časť krytu reaktora. Reaktorová sála bola v čase svojho vzniku najväčšou „tlakovou nádobou“ na svete. Foto 5 - Vianočná atmosféra v centre Helsínk. Foto 6 - Strojovňa elektrárne so štyrmi turbínami.
Vladimír Turanský
Bratislava / Loviisa
Snímky autor