|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Je ekológia šľahačkou na torte?Projekty sú, pripravili sme si ich, teraz sa pripravme na ich využitie Štátny rozpočet na budúci rok presviedča, že životné prostredie sa stále chápe len ako šľahačka na torte. To znamená, že až keď budú mať z čoho žiť ostatné rezorty, potom sa dá aj na ekológiu. Takýto postup je však v rozpore s myšlienkami trvalo udržateľného rozvoja, ku ktorému speje svetové spoločenstvo, ako aj s integračným úsilím SR. Veď ak sa má naša environmentálna legislatíva priblížiť k legislatíve EÚ, je jasné, že na uplatňovanie prísnejších limitov v praxi bude treba vytvoriť podmienky. To znamená, že či už samosprávy, ale najmä podniky, budú musieť v prvom rade z vlastného vrecka riešiť zlepšovanie kvality ovzdušia, vody, odpadové hospodárstvo a podobne. O tom, či im štát pomôže, ako aj o tom, kedy začne fungovať obrátkový fond životného prostredia, hovoríme so štátnou tajomníčkou Ministerstva životného prostredia SR Zdenkou Tóthovou. Rozpočet kapitoly životného prostredia na budúci rok je najnižší v ponovembrovej histórii. Budete rezignovať na takýto trend? Pýtam sa najmä preto, lebo je verejným tajomstvom, že pracovníci rezortu, ale aj odborov životného prostredia v rámci všeobecnej štátnej správy majú najnižšie platy a patria medzi prvých, ktorých v rámci jej zoštíhľovania prepúšťajú. - Nerezignujeme. Pri schvaľovaní rozpočtu sme presadili uznesenie, že vláda dá urobiť audit štátnej správy. To znamená, že sa vypracuje analýza, či rozpočtové kapitoly zodpovedajú kompetenciám a úlohám rezortov. Verím, že po tomto audite sa situácia v rezorte životného prostredia zlepší. Tiež s postupom procesu európskej integrácie je stále jasnejšie, že rezort životného prostredia je jedným z kľúčových a plnenie podmienok vstupu do EÚ si bude vyžadovať aj zvýšenie výdavkov v tejto oblasti. To je jeden z dôvodov, prečo v spolupráci s ministerstvom financií vypracujeme do 31. júla 2000 novú koncepciu financovania opatrení, ktoré súvisia so životným prostredím, v našom aj v iných rezortoch. Rozpočet na rok 2001 už musí byť postavený na nových princípoch. Za najväčšiu prehru rezortu životného prostredia v predchádzajúcom volebnom období sa považuje zrušenie osobitnej štátnej správy. Jej začlenením pod všeobecnú sa vlastne dosiahol podobný stav ako v minulosti, keď ten, kto staval, budoval, si dával aj potrebné povolenia. V programovom vyhlásení terajšej vlády sa hovorí o posilnení štátnej správy v oblasti životného prostredia. Kedy sa tento sľub naplní? - V súčasnosti pripravujeme návrh zákona, ktorým by sa mala obnoviť špecializovaná štátna správa pre životné prostredie. Návrh zákona predložíme do vlády na budúci rok, lebo obnovenie environmentálnej štátnej správy je treba koordinovať s procesom decentralizácie štátnej správy. Po nástupe terajšieho vedenia MŽP SR sa v tomto roku neuskutočnilo prvé a druhé kolo prideľovania dotácii zo Štátneho fondu životného prostredia SR. Majú záujemcovia šancu na budúci rok? - Z dotačnej časti fondu musíme vyplatiť približne 300 mil. Sk, ktoré boli pridelené rozhodnutím bývalého ministra ešte v roku 1998. Aj keď do fondu plynú poplatky a pokuty za znečisťovanie, pretrvávajú problémy s jeho napĺňaním. Dôvod je ten, že veľa firiem je insolventných a zrušením špecializovanej štátnej správy, ako aj redukciou pracovníkov sa znížila schopnosť vymáhať poplatky. Preto určité východisko predstavujú len splátkové kalendáre. Na budúci rok očakávame príjem do fondu približne vo výške 500 mil. Sk. Nové kolo prideľovania dotácií sa uskutoční v druhom polroku 2000. Už minulý rok na jar parlament schválil novelu zákona o Štátnom fonde životného prostredia. Podľa jej znenia sa vytvára aj tzv. obrátková časť fondu, z ktorej sa majú poskytovať tzv. mäkké úvery na investície do životného prostredia. No litera zákona sa dosiaľ nenaplnila, čiže obrátkový fond nefunguje. Kedy začne fungovať a z čoho sa doň vytvoria zdroje? - Obrátková časť štátneho fondu sa spustí po prijatí vyhlášky, ktorá je už na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Dosiaľ sme pre obrátkový fond zabezpečili 100 mil. Sk zo štátneho rozpočtu na rok 1999 a 20 mil. Sk z výnosov z privatizácie. Z pridelenej dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2000 chceme pre obrátkovú časť fondu vyčleniť ďalších 100 mil. Sk. Navyše, fond zaradili medzi prioritné programy, ktoré budú financované z výnosov z privatizácie. Z tohto zdroja očakávame v budúcom roku 400 mil. Sk. V neposlednom rade ministerstvo životného prostredia hľadá vhodné zdroje aj medzi domácimi a zahraničnými finančnými inštitúciami. Zahraničné finančné inštitúcie však požadujú, aby na prostriedky, ktoré sú nám ochotné poskytnúť, dala vláda SR štátne záruky. - Pri štátnom rozpočte na rok 2000 sa dostala obrátková časť nášho štátneho fondu medzi úvery, na ktoré sa poskytne štátna záruka. Hoci ešte nie je stanovené na akú sumu, počítame s 2 - 3 mld. Sk. Musíme si však uvedomiť, že na získanie zahraničných zdrojov nestačí iba štátna záruka. Naša šanca bude vyššia, ak zabezpečíme nezávislé a transparentné rozhodovanie o použití prostriedkov fondu a kvalitný manažment. V každom prípade s obrátkovým fondom začneme hneď, ako sa schváli spomínaná vyhláška. Nebudeme teda čakať na zdroje zo zahraničia, ale začneme s prideľovaním prostriedkov, ktoré sú už v obrátkovom fonde zabezpečené. Z ktorých programov pomoci EÚ je možné získať prostriedky na životné prostredie? - EÚ má tri programy predvstupovej finančnej pomoci, ktoré je možné využiť aj na životné prostredie. V prvom rade je to fond ISPA, určený na investície do infraštruktúry v environmentálnom a dopravnom sektore. Ďalej je to program PHARE vrátane programu pre cezhraničnú spoluprácu. No a do tretice je to program Sapard. Z fondu ISPA by Slovensko malo získať približne 50 mil. EUR ročne. Z tejto sumy pôjde polovica na ochranu a tvorbu životného prostredia. Prostriedky ISPA sa môžu použiť iba na projekty zamerané na implementáciu investične náročných smerníc určených EK. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o veľké projekty, preto minimálnu hranicu výšky investičných nákladov stanovili na 5 mil. EUR. To určite nepoteší menšie obce, mestá, ktoré už roky nemajú na vodovod, kanalizáciu, na výstavbu skládok odpadu atď. Nie je teda možnosť presadiť podporu menším projektom? - Ministri životného prostredia kandidátskych krajín upozornili EK na tento problém. Je pravdepodobné, že napokon bude možné z fondu ISPA podporovať aj menšie projekty, ak sa zoskupia do väčších projektov s regionálnym dosahom. Napríklad, ak sa vo vodohospodársky citlivej oblasti vybuduje kanalizácia pre viacero obcí. V žiadnom prípade sa však z tohto programu nebudú financovať malé projekty tým, že sa umelo predražia, aby dosiahli požadované náklady 200 mil. Sk. Navyše, z fondu ISPA je možné financovať investície len do výšky 75 % celkových nákladov. Zvyšok, 25%, musí uchádzač o prostriedky z ISPA zabezpečiť z domácich zdrojov. Z tohto fondu sa budú financovať projekty vo verejnom sektore, napríklad projekty miest a obcí. Iba výnimočne sa podporia súkromné projekty, ktoré spĺňajú stanovené kritériá. Pokiaľ ide o podporu malých projektov, po splatení terajšieho dlhu sa budú naďalej poskytovať prostriedky z dotačnej časti Štátneho fondu životného prostredia. Ak pri programe ISPA má byť tiež štvrtina prostriedkov hradená z domácich zdrojov, je jasné, že si to žiadna obec ani mesto nebudú môcť dovoliť. Zostáva iba pomoc štátu. Je na to pripravený? - V štátnom rozpočte na rok 2000 sa nám podarilo presadiť 100 mil. Sk na financovanie projektov ISPA. Máme prísľub, že ak sa rozbehnú ešte tento rok, poskytnú sa aj dodatočné prostriedky z príjmov z privatizácie. Doterajšie skúseností ukazujú, že v minulosti sme doslova prišli o značný balík pomoci z EÚ, lebo sme nevedeli projekty spracovať, vyplniť žiadosti... Uvažuje sa vôbec o tom, že by sa vytvorilo nejaké poradenské centrum, ktoré by - možno za poplatok - pomohlo záujemcom so žiadosťami? - Základné informácie im poskytnú kompetentní pracovníci na našom ministerstve. Len čo budú projekty schválené Európskou komisiou, k dispozícii budú aj prostriedky na dopracovanie projektov. Tie majú slúžiť na to, aby spracovanie projektov bolo kvalitné, aby sa dali uviesť do života a zabezpečila kontrola využitia prostriedkov. V minulosti sa totiž stávalo, že sa pomoc z EÚ využívala neefektívne. Financie boli doslova vyhodené von oknom. Zdena Rabayová Text pod obrázok: Zdenka Tóthová Snímka archív |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
