|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vypočítaná tvorivosťEšte v lete 1968 usporiadal londýnsky Inštitút súčasného umenia výstavu pod názvom Kybernetické dary Šťasteny, ktorej témou bol vzťah počítača k umeniu. S neskrývaným záujmom vtedy diváci sledovali výkony mysliacich strojov, ktoré napríklad lyrické verše vyjadrovali formou grafických obrazcov alebo ľubovoľne zapískaný akord rozohrali do melódií á la Mozart, Beethoven alebo Bach podľa toho, ktorý gombíček na klávesnici ste stlačili. Ale zábavy bol koniec, len čo na londýnskej výstave mali začať elektronické počítače účinkovať aj v úlohe umelcov. Na niečo viac ako iba na napodobnenie predlohy sa vtedy prosto nezmohli. Vtedajšie pionierske počiny budili síce uznanie, rozhodne však nie nádej a skepsa trvala roky aj keď sa objavili také novinky ako video a holografia. Veď tvorcovia z oblasti videa išli až na výnimky v stopách filmu a holografia reprodukovala každodennú realitu, hoci trojrozmerne. Väčšina kritikov si zachovala rezervovanosť, o to tvrdošijnejšie však hŕstka serióznych znalcov a prevádzkovateľov elektronického umenia predpovedala tomuto smeru budúcnosť a dokonca v ňom videla novú renesanciu. Za pravdu im dávalo prinajmenšom to, že veci sa skutočne dávali do pohybu. Umeleckých výstav s technickými výrazovými prostriedkami pribúdalo a záujem o ne rástol. Výstavu umeleckých hologramov a svetelných objektov s názvom Viac svetla navštívilo v roku 1989 v hamburskej výstavnej hale vyše 70-tisíc návštevníkov. O rok neskôr videlo putovnú výstavu holografie a nových vizuálnych prostriedkov, ktorú usporiadal majiteľ súkromného múzea s rovnakou tematikou v Pulheime pri Kolíne nad Rýnom Matthias Lauk viac ako 300-tisíc návštevníkov. Kto sa vtedy v Londýne čudoval, musí sa dnes fascinovane prizerať. Prvé diela počítačovej grafiky, to boli v pravom slova zmysle majstrovské kúsky s neistým výsledkom. Až keď sa po niekoľkotýždňovom programovaní pripojilo k počítaču kresliace zariadenie, objavil sa v čiernobielom prevedení výsledok. Dnes počítačoví čarodejníci pracujú s farbou a v reálnom čase. Kto napríklad vlastní kombinovanú aparatúru Paint-box (maliarska skrinka), má v jej pamäti uložené množstvo farebných tónov, celé série obrazov a pravidlá perspektívy. To všetko stroj hravo prenesie na obrazovky, obmieňa celok alebo jednotlivé prvky, zväčšuje, zmenšuje, nahrádza jednu farbou druhou, prevracia a premiestňuje, dokonca uvádza svoje obrazy do pohybu. Je faktom, že počítač, ktorý dnes kreslí stavebné plány, navrhuje karosérie a simuluje vznik vesmíru, nemôžeme zavrhnúť ani ako nástroj tvorivých umelcov. (mb) Snímky archív text pod snímky: 1/ Dokonalú ilúziu trojrozmeru vytvoril Melvin L. Prueitt obrazom Výjazd zo zákruty. 2/ Počítačové experimenty Herberta W. Frankeho s portrétom skladateľa A. Brucknera. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
