|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vidia zisky, nevidia investícieOzdraví finančná injekcia slovenské lesné hospodárstvo? V Správe o lesnom hospodárstve v SR za rok 1999, ktorú prerokovala vláda SR a parlament, je mimoriadne akcentovaná pozornosť východiskám koncepčného riešenia problémov lesného hospodárstva v roku 2000. V tejto súvislosti analyzovali riziká vyplývajúce predovšetkým z celkového poklesu ekonomickej výkonnosti lesného hospodárstva, najmä v súvislosti s rastúcimi nákladmi obhospodarovania lesov a poklesom finančnej podpory lesného hospodárstva. Skutočné potreby Podľa vypracovanej koncepcie finančného zabezpečenia lesného hospodárstva SR Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene a kvantifikácie nákladov a výnosov (v cenovej úrovni roku 1996) je na štandardné obhospodarovanie lesov v SR potrebné vynaložiť 6,75 mil. Sk nákladov, s reálnou možnosťou získania tržieb a výnosov z produkcie výrobných a nevýrobných činností vo výške 5,63 mil. Sk. Náklady výroby podľa toho prevyšujú výnosy o 1,12 mil. Sk, ktoré nie sú lesnému hospodárstvu dostatočne kompenzované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov. Racionalizačnými opatreniami na zhospodárnenie výroby s účinnejším riadením je možné stratu čiastočne znížiť, ale nedostatok finančných prostriedkov na krytie nákladov výroby vo výške 1 mld. Sk zostáva mimoriadne závažným problémom. Problém sa doteraz rieši znížením rozsahu hospodárskych opatrení v pestovateľskej a inej lesnej činnosti a od roku 1995 v kombinácii s vyššou ťažbou dreva, kde ťažby boli vykonávané nad priemerný a bilancovaný etát aj v dôsledku kalamity. Takéto riešenie môžeme akceptovať len prechodne. Nepriaznivú situáciu v tomto smere dokresľuje skutočnosť, keď sa s ohľadom na reprivatizáciu lesov a nedostatok finančných prostriedkov prakticky odstúpilo od zabezpečenia rekonštrukcií máloproduktívnych lesov (neprirastavé lesy, drevinovo nevhodné, preriedené, prestarnuté a výmladkové) od konca osemdesiatych rokov, keď zostala potreba vykonať rekonštrukcie máloproduktívnych porastov asi na výmere 70-tisíc hektárov. Táto skutočnosť bude mať dlhodobý vplyv na reálne možnosti ťažby dreva, ktoré nebudú zodpovedať produkčným možnostiam lesov. V tomto smere je doslova alarmujúca situácia vo vybavení lesného hospodárstva hmotným investičným majetkom. Pred rokom 1990 objemy investičnej výstavby lesného hospodárstva dosahovali ročne až 1,1 mil. Kčs. Po roku 1989 investície do lesného hospodárstva výrazne klesli, čo sa prejavilo v obmedzení budovania dopravných komunikácií (lesných ciest a zvážnic) do neprístupných lesných porastov a v nízkej reprodukcii opotrebovaných strojov a zariadení. V roku 1993 klesli dotácie na 324 mil. Sk (z toho objemy strojov a zariadení predstavovali 98 mil. Sk). Celkové objemy investícií klesli na 25 % spred roku 1990 a od roku 1995 sa neposkytujú lesnému hospodárstvu žiadne investičné dotácie. Nedostatočná miera investícií spôsobuje výrazný pokles technickej úrovne lesnej výroby s dôsledkami na produktivitu práce i výrazným obmedzením riešenia problémov ekologizácie lesného hospodárstva. Ďalším vážnym problémom lesného hospodárstva je financovanie prác verejnoprospešného charakteru z verejných zdrojov. Štát poskytoval do roku 1989 obhospodarovateľom lesa na práce celospoločenského významu (PCV) ročne okolo 180 mil. Kčs. V roku 1995 poskytol Štátny fond zveľaďovania lesa SR, prostredníctvom ktorého štát podporuje lesné hospodárstvo, na PCV už len 70 mil. Sk. Táto situácia spôsobila, že niektoré opatrenia z rámca PCV sa v lesoch už nevykonávajú, aj keď ich potreba vykonávania by sa nemala zanedbávať. V súvislosti s povodňami ide o aktuálnu a naliehavú potrebu vykonávania opatrení riadnej starostlivosti o vodné toky, ktoré sú v správe štátnych podnikov lesného hospodárstva. Ide predovšetkým o výstavbu, opravy a údržbu objektov hradenia bystrín a lesotechnických meliorácií. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že aj po delimitácii malých vodných tokov zostáva v správe štátnych podnikov lesného hospodárstva okolo 20-tisíc kilometrov vodných tokov. Reálna potreba finančných prostriedkov na práce celospoločenského významu je ročne minimálne v sumu 100 mil. Sk. Tieto finančné prostriedky však lesnému hospodárstvu chýbajú a nie sú zdroje na ich prípadné financovanie. Osobitným problémom je finančné krytie opatrení v rámci Programov rozvoja lesníctva. Ich ťažisko je v realizačnom programe na odstraňovanie škôd spôsobených antropogénnou činnosťou, najmä imisiami na lesných ekosystémoch a v Projekte rozvoja lesníctva. Ich realizácia si vyžaduje 12,529 mld. Sk počas desiatich rokov. My a zahraničie S ohľadom na špecifický charakter lesného hospodárstva so závažnými obmedzeniami ťažby dreva a potrebou zvýšených nákladov na práce verejnoprospešného charakteru pri uplatňovaní zásady všeobecného užívania lesov je štát garantom plnenia všetkých integrovaných funkcií lesov. V daných podmienkach, keď efekty z produkčnej funkcie lesov objektívne nepokrývajú najnevyhnutnejšie potreby lesného hospodárstva, štát by mal zabezpečiť finančnú pomoc všetkým užívateľom lesov bez ohľadu na vlastníctvo lesov. Situácia si vyžaduje, aby finančnú pomoc štát poskytol organizáciám, ktoré spravujú lesný majetok štátu do výšky uznaných potrieb obdobne, ako je to v ČR a nie fakultatívne, ako je to doteraz. Takýto vzťah mali štátne podniky a organizácie lesného hospodárstva pred rokom 1989 a taký majú štátne lesné podniky v Nemecku i v Rakúsku. Lesné hospodárstvo i štátne lesné podniky v týchto krajinách majú podobnú hospodársku pozíciu ako v SR. Pre názornosť situácie v Nemecku pripomínam, že podľa Agrárnej správy vlády za rok 1998, v štátnych lesoch Nemecka pri relatívne nízkych tržbách za kubík surového dreva vo výške len 99 DEM a relatívne vysokým nákladom výroby zostáva záporný čistý výnos (strata) 255 DEM na jeden hektár lesnej porastovej pôdy naďalej negatívny. V Agrárnej správe Nemecka sa uvádza, že podniky štátnych lesov na bývalom spolkovom území (bez bývalej NDR) uzatvorili hospodársky rok v roku 1996 so stratou (čistého výnosu) na jeden hektár lesnej pôdy vo výške 144 DEM. Zároveň sa uvádza, že podľa analýzy hodnotenia hospodárskych výsledkov štátnych lesných podnikov v nových krajinách (bývalá NDR) za rok 1996, tieto štátne lesy vykazujú naďalej veľmi vysoké negatívne čisté výnosy (straty) a zreteľne sú pod úrovňou dosiahnutých hospodárskych výsledkov štátnych podnikov bývalého spolkového územia. Príčinou sú podstatne nižšie ťažby dreva na jeden hektár lesnej pôdy a znížené tržby pri speňažení surového dreva. Podľa publikovaných zahraničných údajov o hospodárskych výsledkoch lesného hospodárstva štát podporuje štátne podniky lesného hospodárstva v Rakúsku a Nemecku dotáciami, ktoré v Rakúsku kryjú 19,1 % výrobných nákladov a v Nemecku až 38,2 % nákladov výroby. Dotácie v Nemecku dosiahli v rokoch 1991 až 1993 priemerne ročne 350 - 380 DEM do štátnych lesov, do neštátnych 48 - 60 DEM a do súkromných lesov (vo vlastníctve fyzických osôb) 70 až 99 DEM na jeden hektár lesnej pôdy ročne. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podiel lesov v štátnom vlastníctve v Nemecku predstavuje 41,9 % a je podobný ako v SR, v Rakúsku je menší a dosahuje 17,6 %. Na úpravu terajších vzťahov štátnych podnikov lesného hospodárstva k štátnemu rozpočtu SR mala vplyv nereálna predstava, že ekonomická reforma a liberalizácia trhu vytvoria predpoklady na lepšie podmienky hospodárenia štátnych lesných podnikov. Naopak, ceny vstupov rástli rýchlejšie ako ceny trhovej produkcie a navyše náklady na transformáciu s reprivatizáciou lesov znášajú štátne lesné podniky, pričom podporu z verejných zdrojov môžu dostať na podporované aktivity len v takom rozsahu, ako všetky iné subjekty podnikajúce v lesníctve. Pri ustavičnom tlaku drevospracujúceho priemyslu na znižovanie cien surového dreva, lesné hospodárstvo nie je z uvedených dôvodov schopné pokryť ani vlastné náklady lesníckej prevádzky, ktoré vznikajú pri zabezpečení bežných úloh obhospodarovania lesov. Vlastné finančné zdroje neumožňujú zabezpečiť ani najnevyhnutnejší technický rozvoj a náročný program ozdravenia lesov. Aby sme sa pohli Mantinely platia Potreba finančnej pomoci od štátu v podmienkach Slovenska a z mimorozpočtových zdrojov predstavuje 3,175 mld. Sk (v cenách roku 1996), z toho na: - bežné obhospodarovanie lesov (pestovateľská činnosť) 1, 120 mil. Sk - investície (strojové a stavebné) vrátane údržieb HIM 600 mil. Sk - práce celospoločenského významu 100 mil. Sk - akcie dlhodobého rozvoja 125 mil. Sk -programy (projekty) rozvoja lesníctva 1 ,230 mil. Sk Nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie najnevyhnutnejších potrieb lesného hospodárstva vyúsťuje nevyhnutne do obmedzovania hospodárskych opatrení alebo ich absencie, čo pri dlhodobom charaktere výroby má nedozerné dôsledky na stav lesov v budúcnosti, ale nedostatočné a málo účinné hospodárske opatrenia v lesnom hospodárstve pri nedostatku finančných prostriedkov majú i časovo bližšie dôsledky, ako je potreba opakovania zalesňovania, teda obnovy lesných porastov a prekračovania zákonom určenej lehoty na zabezpečenie lesných kultúr a nárastov s potrebou zvýšených nákladov i stratou produkcie. V prvom rade treba pripomenúť, že obhospodarovanie lesov je nielen na Slovensku, ale aj v štátoch s vyspelou ekonomikou nerentabilné bez pomoci štátu. Takzvané vyrovnané alebo ziskové hospodárenie sa môže dosiahnuť len na úkor riadneho obhospodarovania lesov, známou exploatáciou lesov a obmedzovaním aj najnevyhnutnejších lesoochranárskych opatrení až do takej miery, že nebude zabezpečená verejná prospešnosť lesov s negatívnym dôsledkom na zachovanie ich produkčných a celospoločenských funkcií (ako sú ťažby tropických dažďových lesov s trvalými následkami na globálnu poveternostnú situáciu). Lesné hospodárstvo je preto v európskych a osobitne v stredoeurópskych štátoch v rozličnej miere podporované štátom buď priamo štátnymi podporami (dotáciami, intervenciami), alebo nepriamo (znižovaním daní a inými výhodami). Štátnemu lesníckemu sektoru je spravidla v plnom rozsahu krytý rozdiel medzi vytvorenými vlastnými finančnými zdrojmi a uznanou potrebou zo štátneho rozpočtu. Neštátny sektor podporuje štát fakultatívne na vybraté aktivity. Znižovanie ekonomickej výkonnosti a rentability hospodárskej činnosti lesného hospodárstva na Slovensku, ale aj štátnych podnikov lesného hospodárstva je objektívne dané predovšetkým: - existujúcim charakterom lesnej výroby, biologickými rastovými procesmi a extrémne dlhou výrobnou lehotou; les pestujú do obdobia rubného času (80 - 120 rokov) tri generácie lesníkov a vlastníkov lesov; - obmedzenými možnosťami zvyšovania objemu ťažby dreva (výroby), ktoré sú limitované rozlohou lesného pôdneho fondu a produkčnými schopnosťami lesných pôd; - nevyhnutnosťou obhospodarovania lesov aj na málo produkčných lesných pôdach v ekonomicky nevýhodných podmienkach, - nerovnomerným zastúpením vekových stupňov porastov, ktoré spôsobili v minulých rokoch rozsiahle lesné kalamity a ťažby dreva nad bilancovaný etát, - zhoršením zdravotného stavu lesov s vysokými náhodnými ťažbami, ktoré predstavujú v posledných rokoch i viac ako 60 % objemu celkovej ťažby dreva, čo sa prejavuje vo zvýšení nákladov spracovania napadnutého dreva a nižšieho podielu cennejších sortimentov dreva, a tým aj nižších tržieb a výnosov, - ekologizáciou lesného hospodárstva, ktorá je spojená s jemnejšími výrobnými technológiami náročnejšími na vklady kapitálu a práce, čo sa prejavuje vo zvýšení celkových výrobných nákladov, - nevyhnutnosťou obmedzovať ťažké, rizikové a fyzicky náročné práce pri ťažbe a transporte dreva i za cenu nižšieho ekonomického efektu v dôsledku humanizácie práce. (Pokračovanie) Igor Mihalik, MP SR |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
