|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sme prevzdelaní, ale aj vzdelaní? Nestačí len chcieť študovaťPri voľbe povolania sa treba pripravovať na to, na čo máme V posledných rokoch na Slovensku pozorujeme veľký úbytok študentov na technických a prírodovedných vysokých školách. Na vysokú školu prichádzajú študenti so slabými znalosťami matematiky a fyziky. Niektorí vysokoškolskí odborníci tvrdia, že je to úroveň len trochu lepšia ako na základných školách. O aktuálnej problematike stredných a vysokých škôl sme sa preto porozprávali s dekanom Fakulty elektrotechniky a informatiky STU prof. Ing. Viktorom Smieškom, PhD. Na gymnáziách môžu mať študenti vynikajúce výsledky, napriek tomu si myslím, že nemôžeme klásť dôraz na maturity. Ich výsledky nám o úrovni príslušnej strednej školy nič nehovoria. Tento stav je daný tým, že na stredných školách chýbajú učitelia matematiky, fyziky, informatiky. Tí sa asi vedia lepšie uplatniť inde, za viac peňazí, ako napríklad učitelia slovenčiny. Príčinou je nedostatok financií na školách. My nechceme odstrašiťabsolventov stredných škôl, ale čo najlepšie ich pripraviť. Posledný rok na strednej škole pripravujeme študentov pomocou dištančných kurzov z matematiky a fyziky. Robíme to korešpondenčne, ale aj cez internet. Takto ich pripravujeme na pohovory. Túto formu prípravy musíme robiť za príplatok, lebo nás to stojí poštovné a oveľa viac pracovného času, uvádza profesor V. Smieško. Aký je odpad študentov v prvom ročníku? - Myslím, že absolventov dokážeme aj teraz pripraviť na takej úrovni, aby boli rovnocenní tým z minulosti. My už vieme, že ak niekto urobí pohovory horšie ako na 50 % z toho, čo požadujeme, a my takého študenta prijmeme, lebo ho prijať musíme preto, aby sme naplnili počty, tak väčšinou vypadávajú. Odpad, napriek prijímacím pohovorom, je v prvom ročníku dosť veľký, je to skoro 50 %. Keby sme sa spoľahli len na maturity a nerobili pohovory, odpad by bol ešte väčší, vyradili by sme nechtiac mnohých schopných z priemysloviek, ale aj gymnázií. Ktoré stredné školy sú lepšie - štátne či súkromné? - Zo súkromných škôl prijímame málo absolventov. Nemôžem to povedať globálne, ale keď si tak premietnem tých, ktorých sme tu za posledné roky mali, tak by som povedal, že absolventi štátnych škôl sú lepší ako zo súkromných. Týka sa to najmä prírodovedných disciplín. Verím, že súkromné budú tiež také dobré, ale keď som si porovnával výsledky, a to, čo dosiahli u nás, je to síce malá vzorka, ale stav je taký, ako som povedal. Nemôžem to však globalizovať. Aká je kompatibilita našich vysokých škôl s inými v Európe? - V Európe je veľký počet systémov vysokoškolského vzdelávania. Keďže sa Európa zjednotila, majú problémy s identifikáciou, čo ktorý absolvent vie. Snažia sa však jednotným spôsobom všetko klasifikovať. Európa sa rozhodla začiatkom 90. rokov - asi 150 európskych univerzít - pre experiment. Hľadajú možnosti, podľa ktorých by sa absolventi dali porovnať, aby napríklad o absolventovi z Portugalska, keď príde robiť do Anglicka, vedeli, čo je v ňom. Na našej fakulte sme prevzali tieto európske trendy, za čo nás neraz kritizovali, že vraj ukracujeme štát o financie a pod. Hlavné pozitívum zatiaľ je v tom, že študenti po štyroch rokoch dostanú titul bakalára a môžu opustiť fakultu, môžu ísť plnohodnotne do praxe, alebo časť môže pokračovať ďalej v štúdiu a získa titul inžinier. Naša fakulta ako jediná na Slovensku a jediná v strednej Európe bola akreditovaná Európskou organizáciou elektrotechnických inžinierov (IEE) so sídlom v Londýne. Dostali sme akreditáciu na odbor informatiky. To znamená, že naše bakalárske tituly platia vo všetkých krajinách Britského spoločenstva, ale aj napríklad v Belgicku, Holandsku a inde. Náš bakalár je aj tam bakalár, náš inžinier je aj tam inžinier. Fakulta hľadá možnosti, aby sme do každého odboru mohli prijať jedného-dvoch študentov na doktorandské štúdium zo zahraničia (bývalá vedecká príprava). Keď sa vám takýto študent prihlási, tak univerzita sa snaží dať štipendium, čo je v našich podmienkach dosť ťažké. Je to obrovské plus pre fakultu, keď prídu takíto študenti z Nemecka, Anglicka a pod. Všeobecne sa hovorí o našej vysokej vzdelanosti. Platí to ešte, aká je skutočnosť? - Každý zo zahraničia nám hovorí - vy veľmi veľa študujete. U nich väčšina populácie vychádza zo škôl skôr. My vlastne vychovávame akoby len tú špičku. Všetko máme inžinierov, doktorov. Teraz sme začali vychovávať magistrov. Aj Biela kniha Európskej únie uvádza, že by sa nemali ľudia prevzdelávať, pretože sa potom neuplatnia. Treba ich pripravovať na to, na čo sú určení, na čo majú predpoklady. Tí, ktorých naše vysoké školy vychovávajú, sú stále veľmi dobrí, len my ich tlačíme do najvyššieho stupňa vysokoškolského vzdelania. Západ má oveľa nižšie vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Za vysokoškolsky vzdelaných ľudí považujú aj takých, ktorí študovali, povedzme len dva roky, ale my nie. Ich uplatnenie v praxi je však lepšie ako u nás. Vladimír Turanský Snímka archív Text pod snímku: Viktor Smieško |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
