O bytoch našich každodenných

Ako možno z hľadiska stavbárov hodnotiť situáciu vo výstavbe bytov? Ing. M. Blanárik: - Podmienky na výstavbu bytov sa radikálne zhoršili. Napriek tomu, že súčasná vláda deklarovala, že za bývanie je zodpovedný občan, neumožňuje mu obstarať si byt. To je základný problém, nech sa už pozeráme na výstavbu bytov z ktoréhokoľvek hľadiska. Ďalšie problémy sú v cenách materiálov, prác a pozemkov.

Ľudia tvrdia, že vaše ministerstvo neurobilo veľa na podporu výstavby bytov. Ing. L. Čuda: - Možno to navonok tak vyzerá, ale nie je to pravda. Sústreďujeme sa predovšetkým na legislatívne záležitosti, a to už občan cíti. Napríklad novelou zákona o bankovníctve, ktorá približuje občanom hypotekárne úvery. Možno nás občan registruje okamžite, ale dobre sa rozbehlo napríklad aj stavebné sporenie, takže sú tu možnosti - ako si postaviť dom, či kúpiť si byt.

Pán riaditeľ Paštrnák, ako vy, praktik, hodnotíte výstavbu bytov u nás? Ing. M. Paštrnák: Výstavba bytov klesla o tretinu, čo je alarmujúce. Jednoducho, hovorme si čo chceme, s výstavbou bytov to ide dolu vodou. Nedá sa niečo urobiť bez peňazí, bez zdrojov. Pokiaľ vláda nevytvorí podmienky, bude to s výstavbou bytov ešte horšie. Aká je situácia s výstavbou bytov v okolí Nitry?
Ing. Š. Mikulášik:
- Na sídlisku Klokočina máme pripravenú bytovku s 56 bytmi. Boli sme nútení projektovať nielen dom, ale aj občiansku vybavenosť, parkovacie miesta a dokonca športové ihrisko. To sú pre nás náklady 9 - 10 miliónov, ktoré nikdy nedostaneme. Občan to jednoducho nedokáže zaplatiť. Preto nemáme zatiaľ predaný ani jeden byt. Navštívilo nás vyše 250 záujemcov, ale zostalo iba 10, ktorí ešte stále meditujú, čo majú urobiť, či budú mať na splácanie pôžičky. ZIPP Bratislava nie je investorom, ale partnerom pri výstavbe. Ako hodnotí celý proces výstavby bytov? Ing. J. Hirner: V tomto roku sa postaví viac bytov ako v roku 1998. Je to však iba dokončovanie z minulého roka. Aj my sme toho názoru, že sa začína stavať málo bytov a domov. Veľmi nepriaznivo tu pôsobí veľa vecí, napríklad aj zmena DPH zo sadzby 6 % na 10 %. Navyše buďme úprimní, solventní ľudia si už byty zaobstarali a menej solventní prakticky nemajú šancu. Musíme však hľadať spôsob ako im pomôcť k bytu. Sú základný problém výstavby bytov - financie?
Ing. M. Paštrnák: V prvom rade treba zohnať nejaký pozemok. Dnes ho kúpite väčšinou iba od súkromníka, a to, samozrejme, za trhovú cenu, ktorá sa dosť výrazne prejaví aj v cene bytu. Ďalej musíme zabezpečiť projektovú dokumentáciu a zaplatiť ju. Nadväzne na to prichádza inžiniering. Čiže hneď na úvod výstavby vám naskočia náklady vo výške 5 - 6 miliónov, ktoré máte nejaký čas umŕtvené. Potom prichádza fáza získavania klientely, ktorá by tieto byty kúpila. Momentálne aj my máme nepredané byty, pretože občania nemajú peniaze, a ani čím ručiť. Treba to legislatívne doriešiť. Ďalším problémom sú inžinierske siete (kanalizácia, plyn, elektrina, voda). Tie, samozrejme, zaplatia občania a my ich potom bezplatne odstúpime príslušným organizáciám. Napríklad parkoviská nad 5 automobilov musia mať lapače olejov. Na to všetko treba peniaze. Prečo to však musí platiť občan? Pred rokom 1989 to bolo spravodlivejšie, pretože na inžinierske siete boli dotácie. Ľudia sa pýtajú, prečo sú byty také drahé. Štvorcový meter 25- až 30-tisíc korún spolu s DPH. - Ing. Š. Mikulášik: Nám v Nitre vychádza 1 m2 na sumu približne 17 000 korún, avšak bez inžinierskych sietí. Spolu s nimi je to asi 20 000 Sk. Ľudia nie sú schopní takúto sumu zaplatiť. Pokiaľ fungoval Štátny fond rozvoja bývania, ešte to išlo. Dnes sa všetko zastavilo. Čo pre zlepšenie situácie robia stavebné sporiteľne?
JUDr. I. Wimmerová: Stavebné sporiteľne sú špecializované peňažné ústavy založené na účely podpory výstavby bytov. Nie je a nemôže to byť jediná forma financovania. Myslím si, že sme zameraní na strednú vrstvu obyvateľstva, nie na sociálne najslabších. Podobne je to aj s hypotekárnym úverom. Aj tu sa musia splniť určité podmienky. Novela zákona o stavebnom sporení pootvorila dvierka vstupu právnických osôb do tohto systému. Čo ponúka občanom VÚB?
Ing. P. Lukáč: - VÚB ako prvá začala s poskytovaním hypotekárnych úverov. Chápeme všetky výhrady k tejto forme, ale aj my sa musíme správať ako podnikateľský subjekt a poučili sme sa zo zahraničných skúseností. Čiže klient musí byť solventný a po druhé, ak prestal byť, tak vtedy nastupuje ručenie nehnuteľnosťou. Pritom ručitelia môžu byť aj tzv. tretie osoby, napr. rodičia či starí rodičia. V praxi hypotekárne úvery veľký zázrak zatiaľ neurobili.
Ing. M. Paštrnák: Určite nie, ba dokonca takmer nič, pretože ak nemáte starú mamu, čo má veľkú vilu, tak nemáte šancu. Štát by mal vyriešiť možnosť garantovať samým bytom, ktorý sa začína stavať vrátane pozemku. To by občanom veľmi pomohlo. Veď ak by niekto nemohol pokračovať vo výstavbe, nahradil by ho iný záujemca. S hypotekárnymi úvermi je to podvod, pretože banky chcú dokonca vyše 1,5-násobok ceny bytu ako garanciu.

Prečo nemôže pristupovať k úverom na výstavbu takto aj VÚB? Ing. P. Lukáč: VÚB nie je na trhu s bytmi nováčikom. Máme bohaté skúsenosti aj s ručením za rôzne stavby. Preto sme obozretní a musíme sa aj my správať ako podnikatelia. Čo ak skrachuje firma aj občan! Tento problém sa už rieši.
JUDr. I. Wimmerová- Áno, je možné, aby predmetom záložného práva bola aj rozostavaná stavba. Musím však súhlasiť s kolegom, že takéto úvery a ručenia sú veľmi rizikové, lebo my nevieme posúdiť, či sa ten dom dostavia, alebo nie, či sa nám tam neumŕtvia prostriedky. Ďalším problémom je cena stavebných materiálov. Skutočne sú to veľké peniaze. Občania protestujú, vraj prečo firmy používajú zahraničné materiály. Je to otázka kvality alebo provízie do vrecka? Ing. M. Paštrnák- My sa sústreďujeme väčšinou na domáce materiály. Niektoré kupujeme aj zo zahraničia, ale my nerozhodujeme, čo je v obchodoch. Čo potrebujeme, to musíme kúpiť. Ing. Š. Mikulášik: Aj my kupujeme len to, čo je na trhu. Snažíme sa kupovať slovenské výrobky alebo aspoň tie, ktoré sa tu vyrábajú na báze licencie. Ing. M. Blanárik - Nemôžem súhlasiť s tým, že my stavbári zvyšujeme cenu bytu používaním zahraničných materiálov. Stavebníctvo pri výstavbe bytov potrebuje približne iba 5 % materiálov z dovozu. A to nie je rozhodujúce. Ing. J. Hirner: - Byty skutočne nepotrebujú veľa materiálov zo zahraničia. Tie potrebujeme napríklad pri výstavbe bánk a iných exkluzívnych budov. Tam je to až 60-percentný podiel, čo je z dovozu. Druhou vecou, prečo kupujeme zahraničné výrobky, je skutočnosť, že slovenské sú neraz nekvalitné. Takže pozerajme sa na vec Hľadajme spolu východiská. Ako je možné zabezpečiť si byt?
Ing. L. Čuda: Jedným z východísk je Štátny fond rozvoja bývania, ktorý je zameraný v podstate na nájomné bývanie. Opäť je však rozhodujúce, či je klient solventný, alebo nie. Ing. M. Blanárk: Aby sa oživila bytová výstavba treba prekonať dve bariéry. Jedna je výška nájomného, ktoré môžeme inkasovať za postavenie bytu a druhou je ochrana nájomníka. Ak neplatí, musí ísť z bytu preč, žiaľ. Lenže hľadajme východiská - treba skutočne nájsť systém, ako garantovať za občana, aby si mohol začať byt stavať, alebo aby si ho objednal. Štát by išiel do určitého času do rizika, ale aj preto je štát. Ten byt neodletí do zahraničia, aj keď pôvodný majiteľ prestal byť solventný. Kúpi si ho ďalší záujemca. Čiže riziko je nulové.

Čo pripravuje na zlepšenie súčasného stavu Prvá stavebná sporiteľňa? JUDr. I. Wimmerová: Pokračujeme v tom, čo sme doteraz poskytovali, čiže stavebné úvery a medziúvery. Predpokladáme, že v roku 2000 budeme investovať do bytovej výstavby približne 18 mld. korún. Samozrejme, všetko nejde na nové byty. Približne 30 % prostriedkov ide na nové byty a zvyšok je určený na kúpu starších bytov a na modernizáciu bytov. Čo pripravujú stavbári pre výstavbu bytov?
-Ing. M. Paštrnák: My máme všetko pripravené, ale zrejme sa už nebudeme venovať výstavbe bytov, pretože nie je o ne „finančný“ záujem. Pritom desaťtisíce ľudí byty potrebujú. Ing. J. Hirner: My sa budeme venovať výstavbe bytov. Avšak zrejme nie bytovkám, ale radovej zástavbe. Čiže začneme stavať na jednej strane ulice a budeme zároveň aj fakturovať. Čiže postavíme, zinkasujeme a budeme pokračovať v dostavbe ďalších bytov. Občania šomrú, že Štátny fond rozvoja bývania nemá peniaze. Lenže peniaze nemajú ani občania, a aj keď dostanú príspevok z fondu, vracajú ho naspäť. Ako teda rozhýbať výstavbu bytov? Ing. L. Čuda: V prvom rade treba rozhýbať našu ekonomiku, lebo to je aj garancia rozvoja výstavby bytov. Štát nemôže poskytovať všetko. Napríklad na rok 2000 je naša požiadavka 6,3 mld. korún v kapitole ministerstva výstavby a 3 mld. korún by mali byť z výťažku privatizácie. Uvidíme, koľko dostaneme. Podľa toho budeme podporovať výstavbu domov a bytov. Vo volebných sľuboch sa hovorilo o 56 000 bytoch, radi by sme to Perspektíva na rok 2000 teda nie je veľmi pozitívna.
Ing. M. Blanárik: Pán Čuda povedal, že ak sa rozhýbe ekonomika, budú sa stavať aj byty. Poznáme matematiku, ktorá tvrdí, že jeden stavbár spotrebuje produkciu, ktorú vytvoria 2 - 3 pracovníci v priemysle. Čiže Slovensku treba rozvojové programy a tie prinesú peniaze so sebou, aj prosperitu. Nielen firmám, ale aj štátu a ten bude môcť oveľa efektívnejšie pomáhať pri výstavbe bytov a domov. Pripravil: Jozef Kunik