Rok, ktorý nešetril rizikami globalizácie

"Gobbleizácia" je nepokojný let - pripútajte sa a nefajčite! Planéta, na ktorej traja najbohatší muži Spojených štátov nazhŕňali podľa Svetovej banky viac bohatstva ako predstavuje spoločné HDP 48 najchudobnejších krajín sveta s tromi štvrtinami miliardy obyvateľov, má za sebou ďalšie globalizačné koleso na mrazivom štadióne slnečnej sústavy. Zatiaľ čo ekonomická globalizácia priniesla USA už deväť rokov nepretržitej expanzie hospodárstva a skromnejší, hoci tiež vytrvalý rast krajín Európskej únie, Ázia vrátane Japonska, Latinská Amerika, Rusko a pravdaže tradične aj Afrika zápasili o elimináciu jej tragických dôsledkov z predchádzajúcich dvoch rokov. Tento výrazne nerovnomerný rozvoj svetovej ekonomiky na základe amerických liberalizačných pravidiel označil v časopise Newsweek Iqbal Z. Quadir, jeden z „Globálnych lídrov zajtrajška“ – čo je panel mudrcov Svetového ekonomického fóra – za „gobbleizáciu“, v preklade pažravosť, s ktorou veľkí prehltávajú malých, a to v planetárnom rozmere. Tento bangladéšsky podnikateľ vie, o čom hovorí. V uplynulom roku práve rozvojové krajiny sa postavili nekompromisne proti „gobbleizácii“, čo sa premietlo do oveľa viditeľného krachu liberalizačnej konferencie Svetovej obchodnej organizácie v Seattli. Súčasťou globalizačnej kruciády sa tohto roku stali doteraz nevídané megafúzie nadnárodných firiem v bankovníctve, poisťovníctve, telekomunikáciách, automobilovom i chemickom priemysle, ktoré vyrábajú ďalšie stotisíce nezamestnaných. Vlastne bez povšimnutia protimonopolných ustanovizní. Na sociálne necitlivý neoliberálny kurz prechádzajú aj viaceré sociálnodemokratické vlády v Európe, ktoré to nazvali svojou programovou modernizáciou – ako ukázalo Nemecko, bez pochopenia voličov. Po Seattli už nebude ekonomická globalizácia, to, čo z nej urobili v deväťdesiatych rokoch silné industriálne krajiny s cieľom zobrať plody a vyhnúť sa nákladom, hovorí ďalší z „Globálnych lídrov zajtrajška“ WEF, mexický finančník Jacques Rogozinski. Pravda, s výnimkou značnej časti východnej Európy, ktorá sa vo svojej intelektuálnej nevinnosti už nemôže dočkať, až sa v doterajšom modeli rozplynie. V poučenejšom svete sa čoraz hlasnejšie v uplynulom roku ozvalo, že globalizácia nesmie byť len stráviteľnejším termínom pre amerikanizáciu či westernizáciu, ale musí sa postaviť na bázu homogenizácie, vzájomnej integrácie rôznych ekonomických a sociálnych predností. Rok, ktorý je za nami, nás aj poučil, že ekonomika nie je jedinou sférou globalizačného procesu. Vojna proti Juhoslávii o Kosovo, washingtonské zasadanie NATO, príprava profesionálnych intervenčných jednotiek Európskej únie, ale, napodiv, aj vojna v Čečensku umožnili pochopiť, že ekonomika je len odrazový mostík pre hlbšie zjednotenie sveta v mene formálnej, mediálne manipulovanej, virtuálnej demokracie a praktickej plutokracie supranacionálov. Posledný rok tisícročia s jednotkou na začiatku sa stal akoby posledným rokom éry národných štátov, ktoré sa vynorili zo stredoveku Westfálskym mierom roku 1648 na záver Tridsaťročnej vojny. Právo na vojnu proti komukoľvek, kto má inú predstavu o ľudských právach, ako je predstava neoliberálna, zbavená sociálneho rozmeru, alebo proti ohniskám, ktoré sme schopní aj sami rozdúchať, znie hrozivo – je to až príliš ťarchavé mocenskými vojnami. Príklad „humanitárneho bombardovania“ Juhoslávie zobral najmä vo východnej Európe väčšine ľudí ilúzie o kolektívnej bezpečnosti v náručí NATO. Najmä, ak je čoraz zreteľnejšie, že práve sa končiaci rok sa postaral o slušnú resuscitáciu aj vojny studenej. Merané mocenskými faktormi majú dnes USA všetky rozhodujúce predpoklady na svetovú hegemóniu. Amerických osem biliónov dolárov HDP je približne toľko, koľko predstavuje kumulované HDP Európskej únie, kde však z toho musí žiť o sto miliónov ľudí viac. Japonci disponujú tromi biliónmi dolárov HDP, Čína jedným biliónom. Americká technika je lídrom. Pentagón utráca ročne toľko prostriedkov ako ministerstvá obrany nasledujúcich piatich veľkých krajín dokopy. Na zbrojný výskum vydávajú USA rovnaký balík dolárov, ako všetky ostatné krajiny sveta. V tejto situácii považujú sebavedomé kruhy v americkom Kongrese ideu mocenskej multipolarity za nevhodný nápad. Svoju výlučnosť chcú potvrdiť ohradením potenciálnych protivníkov integrovaným protiraketovým systémom, k čomu smeruje aj ich tohtoročná požiadavka revízie Zmluvy o protiraketovej obrane z roku 1972 a snaha pokračovať v jadrových pokusoch. Globalizácia či gobbleizácia je nepokojný let do budúcnosti: Pripútajte sa a nefajčite!