Hospodársky denník
USD42,459 Sk
EUR42,996 Sk
CHF26,79 Sk
CZK1,189 Sk
  Streda  29.Decembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vojna za anarchiu


Zatiaľ čo prevažná časť reformných európskych krajín s väčším alebo menším úspechom vstupuje do NATO, na Balkáne je to inak. Tu Severoatlantická aliancia vstupuje do jednotlivých krajín. S väčším alebo menším pochopením tamojšieho obyvateľstva. Po Bosne tento proces v práve sa končiacom roku nabral na obrátkach v Macedónsku a Albánsku a dramatický bol v Kosove. Marec 1999. Oficiálny Belehrad dostal z Bruselu a Washingtonu ultimátum: Buď podpíšete dokument vypracovaný počas mierovej konferencie v Rambouillet, alebo vás začneme bombardovať „Nemáme inú možnosť. Už dlhšie sa nedá pozerať na porušovanie ľudských práv,“ vysvetľovali svoj krok západní politici. Ľudia okolo juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča však tvrdili, že iná možnosť tu je. V dokumente, ktorý im doručili, odmietali časti, ktoré Kosovu poskytovali všetky prívlastky samostatného štátu, ďalej tie, ktoré pripúšťali referendum o samostatnosti provincie a odmietali príchod jednotiek NATO, hoci o zahraničnej vojenskej prítomnosti boli ochotní rokovať. Neskôr sa navyše ukázalo, že mierová zmluva obsahuje dodatok, ktorý jednotkám NATO povoľuje voľný pohyb po území celej Juhoslávie. Letecké útoky sa začali 24. marca a trvali takmer tri mesiace. Škody spôsobené na vojenských, hospodárskych či civilných objektoch rôzne zdroje odhadujú na 30 až vyše 100 miliárd dolárov. Ekologické dôsledky úniku škodlivých látok do pôdy, vody a vzduchu sa ešte len ukážu. No a potom sú tu najbolestivejšie – obete na ľudských životoch. Podľa belehradských štatistík o život prišlo vyše 2000 civilistov a okolo 500 vojakov. Srbské jednotky v odpovedi na letecké útoky začali ofenzívu v Kosove, v dôsledku ktorej z provincie podľa zdrojov humanitárnych organizácií utieklo asi 800-tisíc kosovských Albáncov. Lokálne drámy civilistov spojené s bojmi srbských jednotiek s povstaleckou UCK tak po začiatku bombardovania prerástli v humánnu katastrofu. Vojna sa skončila víťazstvom silnejšieho, no nedá sa povedať, že splnila stanovené ciele. Presadila síce to, čo Belehrad odmietal, čiže vytlačila srbský štát a armádu z Kosova a jednotky NATO vstúpili do provincie. Porušovanie ľudských práv sa však neskončilo. Naopak. Od príchodu jednotiek KFOR a civilnej misie OSN muselo z provincie odísť vyše 200-tisíc Srbov a príslušníkov menšín. Stovky civilistov prišli o život. Vidieť bolo horiace srbské domy a kláštory. V posledných týždňoch albánske ozbrojené bandy dokonca útočili aj na svojich súkmeňovcov. Namiesto sľubovanej slobody prišla anarchia. Nespokojnosť prerazila na povrch aj v susedných krajinách, ekonomiky ktorých výrazne doplatili na bombardovanie Juhoslávie. Medzinárodná pomoc sa totiž v tejto fáze obmedzuje iba na Kosovo a veľkolepý projekt Paktu stability pre celý Balkán je iba projektom. S Kosovom sa balkánske dobrodružstvá nekončia. Medzietnické trenice v Macedónsku, separatistické tendencie v Čiernej Hore a Chorvátsko po Tudjmanovi - to sú len niektoré z piesní, ktoré sa môžu stať hitmi roku 2000. A potom je tu aj evergrín - snaha srbskej opozície o zrušenie Miloševiča. by

Amsterdamoblačno6
Atényoblačno16
Belehradoblačno8
Berlínoblačno2
Bratislavaoblačno2
Bruselprehánky6
Budapešťoblačno3
Bukurešťoblačno2
Frankfurtoblačno5
Helsinkioblačno0
Istanbuldážď14
Kodaňoblačno1
Kyjevsnehové prehánky0
Lisabondážď14
Londýnoblačno7
Madriddážď13
Moskvasneženie-2
Oslo snehové prehánky0
Paríž oblačno6
Prahaoblačno2
Rímprehánky15
Sofiazamračené8
Štokholmzamračené0
Varšavasnehové prehánky0
Viedeňoblačno2
Záhrebzamračené6
Ženevaoblačno7

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.