Vojna za anarchiu
Zatiaľ čo prevažná časť reformných európskych krajín s väčším alebo menším úspechom vstupuje do NATO, na Balkáne je to inak. Tu Severoatlantická aliancia vstupuje do jednotlivých krajín. S väčším alebo menším pochopením tamojšieho obyvateľstva. Po Bosne tento proces v práve sa končiacom roku nabral na obrátkach v Macedónsku a Albánsku a dramatický bol v Kosove. Marec 1999. Oficiálny Belehrad dostal z Bruselu a Washingtonu ultimátum: Buď podpíšete dokument vypracovaný počas mierovej konferencie v Rambouillet, alebo vás začneme bombardovať Nemáme inú možnosť. Už dlhšie sa nedá pozerať na porušovanie ľudských práv, vysvetľovali svoj krok západní politici. Ľudia okolo juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča však tvrdili, že iná možnosť tu je. V dokumente, ktorý im doručili, odmietali časti, ktoré Kosovu poskytovali všetky prívlastky samostatného štátu, ďalej tie, ktoré pripúšťali referendum o samostatnosti provincie a odmietali príchod jednotiek NATO, hoci o zahraničnej vojenskej prítomnosti boli ochotní rokovať. Neskôr sa navyše ukázalo, že mierová zmluva obsahuje dodatok, ktorý jednotkám NATO povoľuje voľný pohyb po území celej Juhoslávie. Letecké útoky sa začali 24. marca a trvali takmer tri mesiace. Škody spôsobené na vojenských, hospodárskych či civilných objektoch rôzne zdroje odhadujú na 30 až vyše 100 miliárd dolárov. Ekologické dôsledky úniku škodlivých látok do pôdy, vody a vzduchu sa ešte len ukážu. No a potom sú tu najbolestivejšie obete na ľudských životoch. Podľa belehradských štatistík o život prišlo vyše 2000 civilistov a okolo 500 vojakov. Srbské jednotky v odpovedi na letecké útoky začali ofenzívu v Kosove, v dôsledku ktorej z provincie podľa zdrojov humanitárnych organizácií utieklo asi 800-tisíc kosovských Albáncov. Lokálne drámy civilistov spojené s bojmi srbských jednotiek s povstaleckou UCK tak po začiatku bombardovania prerástli v humánnu katastrofu. Vojna sa skončila víťazstvom silnejšieho, no nedá sa povedať, že splnila stanovené ciele. Presadila síce to, čo Belehrad odmietal, čiže vytlačila srbský štát a armádu z Kosova a jednotky NATO vstúpili do provincie. Porušovanie ľudských práv sa však neskončilo. Naopak. Od príchodu jednotiek KFOR a civilnej misie OSN muselo z provincie odísť vyše 200-tisíc Srbov a príslušníkov menšín. Stovky civilistov prišli o život. Vidieť bolo horiace srbské domy a kláštory. V posledných týždňoch albánske ozbrojené bandy dokonca útočili aj na svojich súkmeňovcov. Namiesto sľubovanej slobody prišla anarchia. Nespokojnosť prerazila na povrch aj v susedných krajinách, ekonomiky ktorých výrazne doplatili na bombardovanie Juhoslávie. Medzinárodná pomoc sa totiž v tejto fáze obmedzuje iba na Kosovo a veľkolepý projekt Paktu stability pre celý Balkán je iba projektom. S Kosovom sa balkánske dobrodružstvá nekončia. Medzietnické trenice v Macedónsku, separatistické tendencie v Čiernej Hore a Chorvátsko po Tudjmanovi - to sú len niektoré z piesní, ktoré sa môžu stať hitmi roku 2000. A potom je tu aj evergrín - snaha srbskej opozície o zrušenie Miloševiča. by
|
|
| Amsterdam | oblačno | 6 |
| Atény | oblačno | 16 |
| Belehrad | oblačno | 8 |
| Berlín | oblačno | 2 |
| Bratislava | oblačno | 2 |
| Brusel | prehánky | 6 |
| Budapešť | oblačno | 3 |
| Bukurešť | oblačno | 2 |
| Frankfurt | oblačno | 5 |
| Helsinki | oblačno | 0 |
| Istanbul | dážď | 14 |
| Kodaň | oblačno | 1 |
| Kyjev | snehové prehánky | 0 |
| Lisabon | dážď | 14 |
| Londýn | oblačno | 7 |
| Madrid | dážď | 13 |
| Moskva | sneženie | -2 |
| Oslo | snehové prehánky | 0 |
| Paríž | oblačno | 6 |
| Praha | oblačno | 2 |
| Rím | prehánky | 15 |
| Sofia | zamračené | 8 |
| Štokholm | zamračené | 0 |
| Varšava | snehové prehánky | 0 |
| Viedeň | oblačno | 2 |
| Záhreb | zamračené | 6 |
| Ženeva | oblačno | 7 |
|
|
|
