|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Novoročná rozprávkaBola raz jedna krajina, ktorá ležala v prekrásnom údolí medzi horami a riekami. Napriek tomu, že krajina nemala kráľa ani kráľovnú, občania sa rozhodli, že si cestou dokumentu nazvaného ústava usporiadajú život v krajine tak, aby sa všetci cítili bezpečne a každý občan mohol byť tvorcom svojho šťastia. Po niekoľkých rokoch od prijatia ústavy sa však v krajine začala šíriť nespokojnosť nad životnou úrovňou. Občania boli tiež nespokojní so ohrozovaním svojej osobnej bezpečnosti a ich majetok ohrozovali nielen zlodeji... Aj keď nie všetci, ale podstatná väčšina obyvateľov v tejto krajine mala zvyk sláviť Vianoce a Nový rok. Mimoriadne sa obyvatelia tešili na oslavu roku 2000 a Vianoc v roku 1999. V skutočnosti nič nespája občanov viac, ako spôsob, akým sa správajú ku kalendáru vo všeobecnosti a k jeho koncoročnej časti v konkrétnosti. Majorita obyvateľov je presvedčená, že sa v prvom roku ich kalendára narodil Ježiško, ich budúci Spasiteľ. Napriek tomu, že ešte pred desiatimi rokmi si občania neboli celkom istí, či vianočné darčeky nosí Dedo Mráz z Moskvy, resp. Čukotky, alebo Ježiško z Nazaretu, teraz sa už jednoznačne väčšina obyvateľstva znovu pripojila k názoru, ktorý presadzuje Ježiška. Nemalú zásluhu na zmene názoru obyvateľstva má aj nová politická sila, ktorá v zmysle ústavy môže v krajine pôsobiť, lebo popularita medzi občanmi jej umožnila zúčastniť sa na vedení štátu. Politická sila, ktorá viac ako 50 rokov presadzovala Deda Mráza z Moskvy, resp. Čukotky sa dnes už neteší veľkej popularite a jej čelní predstavitelia začínajú tvrdiť, že to s Dedom Mrázom nemysleli až tak vážne. Napriek tomu, že občania krajiny v skutočnosti vedia, že si vianočné darčeky musia kúpiť sami, neprestávajú veriť, že by sa to niekedy mohlo zmeniť. Ako prejav tejto viery sa rozhodli, že ich krajina bude vedená tak politikmi, ktorí verili v Deda Mráza, ako aj politikmi, ktorí veria v Ježiška. Prezident krajiny, predseda parlamentu a ministerka financií sú tí, ktorí verili v Deda Mráza, a teraz hľadajú novú vieru. To isté sa dá povedať o premiérovi, ministrovi spravodlivosti a ministrovi kultúry, ktorí síce veria v Ježiška, ale darčeky si tiež kupujú sami. Situácia v krajine na prelome tisícročia nebola veru dobrá. Nespokojní občania a vo viere spochybnené vedenie štátu potrebovali niečo nové. Aj keď nikto jasne nevedel definovať, čo vlastne hľadajú, mohli sa zhodnúť na tom, čo nechcú. Ľudia nechceli byť chudobní a nezdraví a politici nechceli mať prázdnu štátnu pokladnicu, pretože by nemali čo prerozdeľovať. Nepovedal som, že táto krásna krajina nebola na tom až tak zle, aby ľudia nemali televízory alebo autá. Ani štát nebol na tom až ak zle, aby nemohol financovať zdravotníctvo a školstvo, aby svojím politikom nedoprial cesty do iných krajín a účasť na privatizácii štátnych majetkov. Až tak zle nebolo, ale....Tajomstvom bolo, že všetci vedeli, že to môže byť lepšie, pretože to počuli a videli na vlastné oči. Niekoľko krajín v ich blízkosti sa rozhodlo založiť si spolok, ktorý nazvali úniou. Aj keď tento spolok zo začiatku združoval iba tie najbohatšie krajiny sveta, ukázalo sa, že spolok časom prijal nových členov. Výsledkom bol závratný rast životnej úrovne nových členov spolku. Tento úspech bol ako žiara z neba na konci tisícročia. Tak ako pred dvetisíc rokmi traja múdri králi sledovali hviezdu nad Betlehemom, sledovalo vedenie tejto krajiny novú hviezdu únie o dvetisíc rokov neskoršie. Jedni v nádeji spásu duše a druhí v nádeji že spasia vlastnú i štátnu pokladnicu. Práve pred dvetisíc rokmi a zhodou okolností práve vtedy, keď tí, čo veria v narodenie Ježiška, vydal cisár Augustus, ako hlava vtedajšej únie, ktorá bola oveľa väčšia a oveľa mocnejšia ako tá, ktorej hviezda začína žiariť o dvetisíc rokov neskoršie, nariadenie o daňovej reforme. Pomocou tohto nariadenia vyriešil cisár na stovky rokov problémy štátnej pokladnice. Politici v Ríme mohli kedykoľvek prerozdeľovať prostriedky daňových poplatníkov v celej únii, čo vtedy znamenalo Európu, Áziu aj Afriku. V rozprávke sa však nepatrí rozoberať otázku, či narodenie Ježiška alebo zavedenie daňového systému bolo väčšou udalosťou, alebo či náš kalendár nedajbože neznamená začiatok daňového roku 2000. V každom prípade je kresťanský kalendár prácou knihovníka pápeža Johannesa I., ktorý niesol meno Dionysius Exiguus. Tento mních a vedec mal objednávku na nový kalendár od pápeža a nemohol inak, ako začať narodením Ježiška. Na pomoc mal kalendár Rímskej ríše, ktorý sa pre zaujímavosť tiež začínal predpokladaným založením Ríma, AB URBE CONDITA (a. u. c.). Dionysius zvolil rímsky rok 754 a. u. c. ako prvý rok života Ježiška. Tak ľudia našej krásnej krajiny, ako aj ich ministerka financií o tom nič nevedia, a o čom nevedia, to ich netrápi. Magickosť roku 2000 je pre nich určite väčšou magickosťou čísla, ako udalostí s ním spojených. Pozorujúc trblietavú hviezdu novej únie si zrazu vedenie našej krajiny uvedomilo, že na to majú. Spasení myšlienkou a nadšení cieľom oznámili obyvateľom krajiny, že krajina ide do únie. Aj minister spravodlivosti, ktorý vždy tvrdil, že krajina je bezpečným a právnym štátom, si uvedomil, že budúcnosť je ešte bezpečnejšia a právnejšia. Určite dúfa, že sa mu pomocou nejakého predpisu únie podarí vymeniť niekoľko neposlušných sudcov v Žiline. Premiér krajiny skoro na každom vystúpení ukazuje obrázky, ktoré majú presvedčiť obyvateľstvo o návale investícií po vstupe do únie. Minister pôdohospodárstva začal novú kampaň, ktorej cieľom je presvedčiť poslednú hŕstku zúfalcov na vidieku o tom, že treba ešte vydržať niekoľko rokov. Potom vraj prídu peniaze z únie. Jedinou tichou, a nie vždy nad novou hviezdou jasajúcou členkou štátneho vedenia je ministerka financií. Ticho sa trápi nad otázkou budúcich poplatkov do únie. Vedenie štátu ešte zatiaľ neprejavilo záujem informovať obyvateľov krajiny o tom, že ich sen nie je zadarmo. V trhovom hospodárstve, ktoré naša krajina má zakotvené v ústave, sa aj politika stala kalkulovaným rizikom. Prečo takto cez sviatky znepokojovať ľudí a kaziť im radovánky. Všetko má svoj čas. Naša krásna krajina má aj jednu múdru inštitúciu, ktorá sa stará o to, aby jazyk obyvateľstva bol číry a zrozumiteľný. Pred vstupom do únie bude treba vyriešiť otázku pomenovania nového nosiča vianočných darčekov. Dedo Mráz a Ježiško dostanú konkurenta, ktorého meno nie je zatiaľ známe, ale ktorého úloha je už spečatená. Nad našou krajinou konečne zavládol pokoj. Tak ako všetci obyvatelia veria tomu, že sa nedá vyhnúť roku 2000, tak veria aj politici tomu, že sa nedá vyhnúť ani úspechu po vstupe do únie. Posilnení novou vierou a schváleným štátnym rozpočtom vystúpili politici pred obyvateľov, a títo v masovom vytržení pochopili, že čaro Vianoc a novoročné radovánky sa zase navrátili. Šťastný nový rok! Alexander F. Zvrškovec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
