|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ešte raz o privatizácii zdravotníctvaKritériá, metódy, prehodnocovanie a postup V pondelok sme uverejnili príspevok o metódach privatizácie v zdravotníctva. Dnes v ňom pokračujeme druhou časťou. Medzi rokmi 1994 a 1997 sa kritériá a metódy privatizácie zdravotníckych zariadení niekoľkokrát zmenili. V máji 1997 vláda schválila do privatizácie obvodné zdravotné strediská, polikliniky, vybrané NsP 1. typu, detské sanatóriá a ozdravovne, vybrané liečebne pre dlhodobo chorých, odborné liečebné ústavy a zdravotnícke servisné podniky. Návrhy na vydanie rozhodnutí o privatizácii zdravotníckych zariadení predajom vopred určenému záujemcovi sa však rozhodnutím vlády z decembra minulého roka vrátili. Vláda súčasne poverila ministra zdravotníctva a ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku v spolupráci s krajskými úradmi prehodnotiť koncepciu privatizácie a aktualizovať zoznam zariadení zahrnutých do privatizácie. V súlade s tým vypracoval návrh ďalšieho postupu a aktualizovali zoznam zdravotníckych zariadení určených do privatizácie. V júni 1999 vláda vzala na vedomie ďalší postup a schválila uvedené dokumenty s rozhodnutím, že sa skončí prevod tých OZS, ktoré pred dvoma rokmi boli navrhnuté na bezodplatný prevod na obec. Súčasne zrušili zoznam zariadení do privatizácie schválený v roku 1997. Privatizácia zdravotníckych zariadení v zmysle ďalšieho postupu je rozdelená do dvoch etáp. Do prvej, prebiehajúcej od roku 1999, zaradili obvodné zdravotné strediská, dva zdravotnícke servisné podniky a dve závodné polikliniky. OZS sa privatizujú bezodplatným prevodom na obec, alebo priamym predajom vopred určenému záujemcovi, závodné polikliniky priamym predajom a servisné podniky verejnou obchodnou súťažou. Pri privatizácii priamym predajom vopred určenému záujemcovi bude výška prvej splátky 10 percent kúpnej ceny a ďalšie splátky sa rozložia na desať rokov. Každý záujemca o privatizáciu zdravotníckeho zariadenia, schváleného vládou na rok 1999, môže predložiť písomný podnet zriaďovateľovi zariadenia alebo priamo MSPNM až do vydania rozhodnutia o privatizácii. Pri výbere nadobúdateľa akceptujú aj podnety z predchádzajúceho obdobia, teda z rokov 1997 a 1998. Zriaďovateľ posudzuje predložené základné privatizačné projekty, vypracúva k nim stanoviská a spolu s podnetmi odstupuje na ďalšie konanie osobitne z hľadiska metódy privatizácie. V stanovisku zriaďovateľa predkladá ministerstvo zdravotníctva podmienky, ktoré žiada uplatniť v kúpnych zmluvách alebo v zmluvách o prevode majetku. Žiada aj zriadiť na nehnuteľnosť vecné bremeno na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez časového obmedzenia. Vecné bremeno možno zrušiť iba so súhlasom ministerstva zdravotníctva. V prípade bezodplatného prevodu je obec povinná uzatvoriť nájomné zmluvy s lekármi, či s inými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí v čase prevodu majetku prevádzkujú v objekte neštátne zdravotnícke zariadenie. Ak obec takýto majetok predá, je povinná odviesť do Štátneho fondu zdravia sumu účtovnej hodnoty zariadenia v čase jeho prevodu. Nesplnenie týchto podmienok je dôvodom pre štát na odstúpenie od zmluvy. Problematickou sa ukázala privatizácia kúpeľných organizácií a podnikov minerálnych žriedel. Vážnym nedostatkom je, že od roku 1995 sa pri privatizácii v tejto oblasti nezohľadňovalo stanovisko Inšpektorátu kúpeľov a žriedel. Nový majiteľ spravidla nerešpektoval záväzné investície. Tak sa stalo, že kúpeľné zariadenia investovali do zvyšovania lôžkovej kapacity a nie do zanedbanej akumulácie, rozvodu a iných zariadení na prípravu média prírodného liečivého zdroja - do balneoterapie, čo je teraz predmetom kontroly. Výsledkom takejto privatizácie je, že prírodné liečebné kúpele nemajú dostatok financií na výraznú rekonštrukciu a modernizáciu zariadení. Stav zapríčinilo aj to, že majoritným vlastníkom sa stali subjekty bez vlastných finančných zdrojov. Nevýhodné úvery splácali z príjmov sprivatizovaných zariadení, ktoré sa nedostali do medzinárodného povedomia, a teda nie sú konkurencieschopné. Okrem kúpeľov v Piešťanoch, Bojniciach a v Trenčianskych Tepliciach nemajú takmer žiadnu zahraničnú klientelu. Ich existencia je založená na pacientoch, ktoré im pošlú poisťovne. Kúpele sa usilujú rozširovať svoje indikačné zameranie, ponúkajú rôzne programy na regeneráciu a oddych zdravých ľudí, organizujú kongresovú turistiku, ale aj obyčajné hotelové pobyty. Preto druhá etapa privatizácie, ktorá by sa mala onedlho začať sa pripraví na základe širšej diskusie zdravotníckych odborníkov. Ivan Mitošinka |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
