Tragické stretnutia vládkyň
Koncom minulého týždňa, presne po tridsiatich rokoch, sa na javisko našej prvej scény v Bratislave vrátil jeden z velikánov nemeckej, ale i svetovej literatúry Friedrich Schiller. A (našťastie) vrátil sa skutočne úspešne, pretože naštudovanie jeho tragédie Mária Stuartová bude určite patriť k stáliciam repertoáru činohry SND. Režisérovi Vladimírovi Strniskovi sa totiž podarilo to, čo je pri hrách podobného typu vždy vzácne. Zostať verný pôvodnému textu s jeho myšlienkovým a stále platným bohatstvom - no popritom v ňom hľadať a nájsť témy, problémy aktuálne práve pre nás, súčasných divákov. Lebo Mária Stuartová nie je u neho iba obrazom nevyhnutne tragického stretnutia škótskej a anglickej kráľovnej, z ktorých každá osobnostne reaguje na tú istú situáciu celkom inak. Pre Vladimíra Strniska každá z nich zároveň stelesňuje i celkom odlišný spôsob reagovania na svet a vlastné miesto v ňom. Na svet, v ktorom sa vtedy, tak ako dnes svári koncepcia triezveho racionálneho severu rešpektujúceho reálne fakty, so spontánnym juhom dávajúcim prednosť emócii, ktorá sa stáva hodnotou samou osebe. Bez ohľadu na následky, ktoré to môže mať. On sám pritom vopred neurčuje, ktorý postoj je správnejší, lepší - len ich detailne a doslova zo všetkých strán skúma - a súd, rozhodnutie, už necháva na nás, divákoch. Tomuto vyzneniu výrazne pomohlo aj obsadenie predstavujúce skutočný herecký koncert oboch hlavných predstaviteliek Anny Javorkovej (Mária) a Kamily Magálovej (Alžbeta), ktoré potom na menšej ploche dopĺňali ich mužskí partneri - zaujal najmä Marián Geišberg ako úhorovitý Dudley. Keď si k tomu ešte prirátame výrazné kostýmy Simony Vachálkovej vedome rezignujúce na tradičnú historickú opisnosť a podobne realizovanú scénu Jána Zavarského, výsledkom je naozaj inscenácia, na ktorú nezabudneme už onedlho po odchode z divadla. Lebo tie dve ženy, ktoré na javisku bojovali o svoju pravdu, vypovedajú v mnohom aj o nás. O našich ambíciách, cestách, ktorými ich realizujeme či spoločnosti, ktorá uprednostňuje tú či onú z nich. Ale najmä o tom, že svet, nech už stojíme priamo na prahu nového tisícročia, sa stále príliš nemení. A už iba my musíme zhodnotiť, či je to dobre, alebo zle. Marcela Košťálová
Snímka Jana Nemčoková
|
|
| Amsterdam | dážď | 8 |
| Atény | slnečno | 16 |
| Belehrad | oblačno | 4 |
| Berlín | dážď | 9 |
| Bratislava | polooblačno | 10 |
| Brusel | oblačno | 9 |
| Budapešť | slnečno | 11 |
| Bukurešť | prehánky | 6 |
| Frankfurt | oblačno | 10 |
| Helsinki | snehové prehánky | 2 |
| Istanbul | prehánky | 13 |
| Kodaň | prehánky | 7 |
| Kyjev | dážď | 6 |
| Lisabon | slnečno | 16 |
| Londýn | prehánky | 7 |
| Madrid | slnečno | 16 |
| Miláno | slnečno | 11 |
| Moskva | snehové prehánky | 0 |
| Oslo | oblačno | 3 |
| Paríž | oblačno | 10 |
| Praha | oblačno | 10 |
| Rím | slnečno | 16 |
| Sofia | oblačno | 10 |
| Štokholm | snehové prehánky | 2 |
| Varšava | prehánky | 8 |
| Viedeň | polojasno | 11 |
| Záhreb | oblačno | 5 |
| Ženeva | oblačno | 8 |
|
|
|
