Jednorazová mzda a daň z príjmov

t. j. bežného, pravidelného príjmu ročnou sadzbou dane (§ 16 zákona č. 286/1992 Zb.). Zdaniteľnou mzdou z jednorazovej mzdy sa rozumie príjem znížený len o povinné poistné, t. j. bez odpočítania tzv. paušálov a nezdaniteľných súm. Je to logické, pretože tieto ostatné „odpočty“ sa vykonajú pri zdanení pravidelného (bežného) príjmu. Povinným poistným rozumieme poistné, ktoré je povinný zaplatiť zamestnanec (napr. pri pracovnom pomere na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti). V mnohých prípadoch sa z jednorazovej mzdy povinné poistné neplatí (napr. v súčasnosti z ročných odmien, ak ich zdroj je zisk po zdanení). V takýchto prípadoch sa zdaní celá jednorazová mzda (bez akýchkoľvek odpočtov). Ak bolo v príslušnom roku vyplatených jednorazových miezd viac, preddavok na daň vypočíta z úhrnu týchto jednorazových miezd zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi v tom istom kalendárnom roku. Vypočítaný celkový preddavok na daň sa potom zníži o úhrn zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku roka. Tento navonok komplikovaný výpočet je však potrebné vykonať len vtedy, keď úhrn uvedených príjmov (po odpočte poistného) presiahne hranicu 60 000 Sk, keďže v rámci ročnej sadzby dane sa dostávame do vyššej daňovej progresie (sadzba dane nad 15 %) . V roku 1999 je treba ešte stále pamätať na to, že je v platnosti tzv.

milionárska daň.
To by sa však týkalo prípadov, ak by úhrn jednorazových miezd (po odpočte poistného) presiahol sumu 1 080 000 Sk. Preddavok na daň sa musí počítať s príslušným zvýšením (od 5 % do 30 % podľa § 16 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb.). Po skončení roka sa často objavujú otázky, či jednorazové mzdy vstupujú do čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Treba si uvedomiť, že pri zdanení jednorazových miezd ide len o preddavkové zdanenie,
t. j. aj keď sa tento príjem zdanil osobitne, daň nie je vyrovnaná. Nejde v tomto prípade o zdanenie osobitnou sadzbou dane v zmysle § 36 cit. zákona, ako sa mnohí platitelia domnievajú. V praxi to znamená, že napríklad vyplatené odstupné je potrebné započítať do príjmov na účely stanovenia celoročného čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov - či už pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z týchto príjmov, alebo pri podávaní daňového priznania, ak je daňovník povinný ho podať. Ak úhrn príjmov je vyšší ako 24 000 Sk
V súvislosti s obmedzenou výškou povinného poistného v praxi vzniká problém, ako toto poistné zohľadniť pri výpočte jednotlivých čiastkových základov dane u jedného zamestnávateľa v jednom mesiaci v prípade, ak úhrn pravidelného príjmu a jednorazovej mzdy prevyšuje výšku 24 000 Sk. Suma 2880 Sk (12 % z 24 000 Sk) je maximálna možná výška poistného, ktoré je zamestnanec povinný zo svojho mesačného príjmu zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa zaplatiť. Predpokladáme pritom, že ide o „zvyčajného“ zamestnanca v produktívnom veku, ktorý je povinný platiť „plných“ 12 % z jednotlivých vymeriavacích základov. V nasledujúcej časti uvádzame príklady zdanenia príjmov, ak hranica mzdy (príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov) vrátane jednorazovej mzdy presiahne 24 000 Sk (zjednodušili sme spôsob výpočtu poistného. Predpokladali sme, že ide o príjem od „hlavného“ zamestnávateľa, t. j. u ktorého má zamestnanec podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a že zamestnancovi neboli doteraz vyplatené jednorazové mzdy v úhrne s touto jednorazovou mzdou vyššie ako 60 000 Sk). Zamestnanec odpracoval viac ako päť dní v kalendárnom mesiaci. Pravidelný mesačný príjem zamestnanca 10 000 Sk (28,57 %)
Jednorazová mzda 25 000 Sk (71,43 %)
Spolu príjem zo závislej činnosti 35 000 Sk (100 %)
Dva spôsoby výpočtu
Ako vypočítame jednotlivé čiastkového základy dane, v súvislosti s „rozložením“ povinného poistného? Sú možné napríklad tieto dva spôsoby výpočtu (pomerný a rozdielny): Pomerný spôsob
Táto metóda vychádza z princípu, že z každého príjmu zamestnanca sa odpočíta percentuálny podiel poistného, a to podľa podielu bežnej mzdy a jednorazovej mzdy na celkovom príjme zamestnanca. Inak povedané: z každého príjmu (bežného i jednorazovej mzdy) sa odpočíta toľko poistného, koľko ho pripadá na 1 Sk príjmu (v %). To znamená, že keďže sme mohli uplatniť poistné najviac vo výške 2880 Sk, rozdelíme ho percentuálne medzi oba čiastkové základy dane (ČZD): ČZD z bežného príjmu: Hrubý príjem 10 000 Sk

- Poistné - 823 Sk (28,57 % z 2880 Sk)
- Paušál - 300 Sk
___________________________________

ČZD 8 877 Sk

- Zákl. nezd. suma - 1750 Sk

________________________________

= Zdaniteľná mzda 7127 Sk

Zaokrúhlená 7200 Sk (na stokoruny hore)

Preddavok na daň 1190 Sk (podľa mesačnej tabuľky)

n ČZD z jednorazovej mzdy:

Hrubý príjem 25 000 Sk

- Poistné - 2057 Sk (71,43 % z 2880 Sk)

_________________________________
= ČZD 22 943 Sk

Zaokrúhlený 22 900 Sk (na stokoruny dole)

Preddavok na daň 3435 Sk (podľa ročnej tabuľky, resp. podľa § 16 zákona č. 286/1992 Zb. )

Celkový preddavok na daň 4625 Sk (1190 + 3435)

Celkové poistné spolu 2880 Sk (823 + 2057)