Možný vplyv dovoznej prirážky na český vývoz do SR

Uplynulé roky, najmä v období 1995 - 1997, dosahovala slovenská ekonomika rast hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 6-percentného ročného rastu. Po tomto období sa začal ekonomický vývoj komplikovať, saldo v zahraničnom obchode rástlo, zvyšovala sa vnútorná zadlženosť v dôsledku problémov s vývojom salda platobnej bilancie a štátneho rozpočtu. Tento proces negatívne ovplyvnil vývoj HDP SR. Tieto problémy súviseli so spôsobom, akým sa financovalo záporné saldo platobnej bilancie, pričom uvedený spôsob financovania schodkov sa nezabezpečil obmedzovaním výdavkov štátneho rozpočtu a rastom vývozu, ale pôžičkami vlády a znižovaním devízových rezerv štátu. Ide síce o zvyčajné spôsoby a postupy, ale ak presiahnu určitú hranicu, je potrebné vykonať rad reštrikčných opatrení, ktoré sú spojené s administratívnymi krokmi a zásahmi.

Z týchto dôvodov rastúci deficit bežného účtu platobnej bilancie už v roku 1996 prekračoval „rizikový prah“ 5 % a v ďalšom období sa zvýšil v určitých obdobiach až na 11 % HDP. Pasívum obchodnej bilancie SR v roku 1997 vzrástlo na 12,2 % HDP a v roku 1998 na 11,3 % HDP. Hrubý zahraničný dlh SR prekročil v roku 1998 hranicu 40 % HDP. Tieto problémy viedli k tomu, že naša vláda prijala v tomto roku komplex opatrení na obnovenie finančnej disciplíny, redukciu výdavkov a mobilizáciu verejných financií na urýchlenie reštrukturalizácie a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Tieto opatrenia predpokladali udržanie fiškálneho deficitu na úrovni 2 % HDP, čo by pri očakávanom 3-percentnom raste HDP v tomto roku prinieslo 16 mld. Sk. Samozrejme, tento učebnicový scenár sa už v priebehu roka modifikoval. V podstate sa dá očakávať deficit väčší a tvorba HDP nižšia ako boli odhady v 1. polroku. Aj keď slovenská ekonomika zaznamenala niektoré čiastkové pozitívne zmeny, základný problém, ktorým je pokles výroby, tvorby HDP a nedostatočný záujem zahraničných investorov investovať na Slovensko, stále pretrváva.

Reakciou na tieto problémy sú opatrenia slovenskej vlády z 31. 5. 1999, ktoré sa zameriavajú na úspory na strane výdavkov verejných rozpočtov (redukcia pracovníkov štátnej správy, úspory v sociálnej oblasti a pod.), ale tiež na mobilizáciu príjmov verejných rozpočtov (zvýšenie dolnej sadzby DPH, zavedenie dočasnej dovoznej prirážky, zvýšenie spotrebných daní, zvýšenie administratívnych a správnych poplatkov a úvaha o cestnej dani a dani z motorových vozidiel).

Podľa pôvodných vystúpení napr. podpredsedu vlády SR pre ekonomiku, ktorý uviedol ešte v mámi v relácii STV Press, že zvýšením daní, poplatkov a prirážky bude možné zvýšiť príjmy ŠR o 9 mld. Sk a úsporou v štátnej správe možno dosiahnuť úsporu 6 mld. Sk. Už v súčasnosti je zrejmé, že dosiahnuť tieto objemy bude nereálne. Pôvodne očakávaný príjem ŠR zo samého zavedenia dovoznej prirážky vo výške 7 % by mal v tomto roku dosiahnuť 9 -- 10 mld. Sk.

Je prirodzené, že vzhľadom na rozsah zahraničného obchodu medzi ČR a SR je toto opatrenie významným faktorom. V minulosti, keď bola táto prirážka zavedená (rok 1994, 1997 - 1998, 1999 - 2000), po zrušení ich platnosti nebola zverejnená ucelená analýza, akým spôsobom ovplyvnila štruktúru a ako sa získané prostriedky použili, či na rozvoj exportu (bolo by to logické), či viac na ochranu vnútorného trhu, alebo proste na zaplátanie „diery“ v rozpočte. Nedá sa ani spätne zistiť alebo posúdiť, či dovozná prirážka ovplyvnila dosiahnutú úroveň zahraničnoobchodného obratu, či zmenila komoditnú a teritoriálnu skladbu zahraničného obchodu SR.

Ako sme už povedali, aj vzhľadom na citlivosť a nielen objem zahraničného obchodu je zaujímavé, ako sa môže zavedenie dovoznej prirážky prejaviť v zahraničnom obchode s ČR. Ak by sme pre kvantifikáciu použili za základ štruktúru a objem zahraničného obchodu z roku 1998, potom možno dospieť k nasledujúcim výsledkom, týkajúcim sa postihu a dosahu na český vývoz: pri tejto štruktúre môže v tomto roku dovozná prirážka „postihnúť“ približne 74 - 79 % českého vývozu do SR. V celom rozsahu prirážka postihne český vývoz mäsa a ďalších poľnohospodárskych produktov, rastlín, kvetinárskych výrobkov, zeleniny, ovocia, orechov, semien, prípravkov z mäsa, ryby, kakao, prípravkov z obilia, múky, škrobu a iné, ďalej tabak, hnojivá, laky, farby, kozmetiku, technické výrobky, kinematografické výrobky, kožené výrobky, výrobky z dreva, knihy, noviny, syntetické vlákna, textil, odevy, koberce, drahé kovy, výrobky z kovov, hotové strojárske výrobky a mnoho ďalších.

Približne sa dotkne viac ako 90 % vývozu mlieka, vajec, výrobkov živočíšneho pôvodu, kávy, čajov, korenia, tukov, cukru, krmív a pod. Ale tiež prípravkov zo zeleniny a ovocia. Viac ako na 70 % postihne výrobky mlynského priemyslu, sladu, škrobov, skla a sklenených výrobkov a asi 60 % komodít ako soľ, sadra, cement, kovové rudy a pod.

Na druhej strane prirážkou nebude zaťažený obchod s farmaceutickými výrobkami.

Aplikácia dovoznej prirážky bude mať síce vplyv na zahraničný obchod SR z ČR, ale podľa viacerých názorov výraznejšie neovplyvní postavenie ČR na slovenskom trhu. Na základe údajov o vývoji zahraničného obchodu s ČR možno konštatovať, že od júla tohto roka sa dovtedy záporné mesačné saldá zahraničného obchodu s ČR zmenili na aktívne saldá, v dôsledku čoho sa napríklad znížilo pasívne saldo vo výške 4,3 mld. Sk v máji na 2,6 mld. Sk v septembri tohto roka.

Od polovice roku 1998 začali narastať problémy tak v českej, ako aj v slovenskej ekonomike. Napriek tomu od roku 1995 do roku 1998 vývoz z ČR do SR ustavične rástol (o 13,5 %). Naopak, podiel slovenského vývozu do ČR mal klesajúcu tendenciu. Už v roku 1998 bolo možné pozorovať pokles česko-slovenského obchodu, a tento trend v roku 1999 sa ďalej prehlbuje. To znamená, že sa postavenie ČR v zahraničnom obchode so SR ďalej oslabuje, aj keď Slovensko je stále druhým najväčším obchodným partnerom ČR. Jedným z faktorov, ktorý znižuje objem obchodu ČR zo SR popri postupnej štrukturálnej premene českého hospodárstva, v súčasnosti čoraz viac orientovaného na západnú Európu, je aj práve zavedená dovozná prirážka. Táto môže jednak podporiť inú vývoznú orientáciu výrobcov v ČR a na druhej strane spôsobiť reštrukturalizáciu dovozov v SR. O týchto problémoch budeme hovoriť o týždeň.

(Pokračovanie)

J. A. Oberhauser