V parlamente sa začal maratón rokovaní o štátnom rozpočte S príjmami 183,5 mld. Sk a výdavkami 201,5 mld. Sk (schodok 18 mld. Sk) uviedol včera štátny tajomník MF SR V. Podstránsky návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 v gesčnom výbore NR SR pre rozpočet, financie a menu. Vláda počíta s medziročným rastom HDP o 2,5 %, 16,6-percentnou mierou nezamestnanosti a 10,5-percentnou mierou inflácie. Prioritou rozpočtu by mala byť podľa V. Podstránskeho reštrukturalizácia bánk, podpora podnikateľskej sféry, výstavba bytov, infraštrukturálne projekty v rozumnej miere a spolufinancovanie projektov, do ktorých vstupuje EÚ. Zaujímavosťou pritom je, že hoci je rozpočet všeobecne charakterizovaný ako napnutý, a to tak na strane príjmov, ako i na strane výdavkov, o rizikách tohto dokumentu V. Podstránsky nehovoril. Pritom ich obsahuje veľmi veľa. Ráta s navŕšením daňových príjmov o 10 mld. Sk, no pritom sa ich výber neplní a rastú daňové a colné nedoplatky. Tie ku koncu septembra 1999 dosiahli 53,7 mld. Sk., z toho na vrub daní ide 50,9 mld. Sk. Pritom je zaujímavé, že MF SR v návrhu rozpočtu neráta na príjmovej strane s vymožením aspoň časti z nich. Nedoplatky však nejdú len na vrub podnikateľov, ktorí dane priznajú, ale nechcú alebo nemôžu ich platiť, ale sú aj výsledkom nedostatočnej práce daňových úradov. Dokazuje to napríklad nízke percento kontrolovaných subjektov - iba 3,8 % v dani z príjmov zo závislej činnosti. Pritom až polovica kontrol sa končí zistenými nedostatkami a dorubom dane či penále. Bez napätých situácií nebude rozpočtové hospodárenie v roku 2000 ani na strane výdavkov. Napríklad vláda deklaruje snahu o oddlženie zdravotníctva, ale súčasne navrhuje na budúci rok platiť zdravotné poistenie z kapitoly MZ SR len vo výške 13,7 % zo 76 % vymeriavacieho základu 2700 Sk. A už to samo osebe zakladá predpoklady na ďalšie zadlžovanie rezortu, pretože priemerné reálne náklady na ošetrenie jedného pacienta sa pohybujú na úrovni 800 Sk. Podobne štátny rozpočet nepočíta s úradov dlhov na dotáciách za teplo. Tým sa vyhýba aj kompenzáciám pre najslabšie vrstvy obyvateľstva. Zdrojom šetrenia finančných prostriedkov rozpočtu, ktoré však vláda vo svojom návrhu nezohľadňuje, by mohlo byť lepšie hospodárenie kapitol krajských úradov. Často prenajímajú majetok štátu za nevýhodných podmienok, keď získané zdroje nepokryjú ani náklady na ich údržbu, ktorú hradí štátny rozpočet. Oblasť kapitálových výdavkov je zasa podhodnotená v tom smere, že nedovoľuje aspoň postupne dokončovať jednotlivé stavby. Tým neúmerne rastú náklady na ich dokončenie - jednak z konzervácie a aj pod vplyvom medziročného nárastu cien. Príkladom môže byť budova nového Národného divadla v Bratislave. Pri preberaní štátnych záruk budúcoročný rozpočet zvyšuje limit úverov, ktoré garantuje štát až do 30 % rozpočtových príjmov. To je v situácii, keď podniky nemôžu tieto úvery platiť a veritelia uplatňujú garancie štátu, ďalšie značné riziko. Okrem toho návrh rozpočtu splnomocňuje vládu na emitovanie dlhopisov v takom rozsahu, že ak využije túto možnosť, zadlženie každého obyvateľa SR stúpne na 45-tisíc Sk (bližšie v grafe na str. 1). Pritom - a to včera kritizovali najmä poslanci opozície - nie je stanovená maximálna hranica rozpočtového schodku, ako si to žiadajú rozpočtové pravidlá. V rozprave podrobili kritike rozpočet najmä opoziční poslanci, predstavitelia koaličných strán žiadali iba čiastkové úpravy, či presun medzi kapitolami, najmä v prospech samospráv (podrobnejšie v komentári na str. 3). Principiálne však nesúhlasí s návrhom S. Kozlík a bude žiadať, aby bol návrh zákona vrátený a SR hospodárila v prvom štvrťroku 2000 podľa rozpočtového provizória. M. Maxon spochybnil reálnosť východísk rozpočtu, najmä 2,5-percentný rast HPD, ako aj mieru inflácie a nezamestnanosti. Podľa neho sa SR so schodkom vlády na budúci rok nezmestí do 2 % HDP, ani do 3 % so schodkom verejného okruhu. Predmetom diskusií sa stala miera nezamestnanosti, ktorú všetci vo výške, ako ju prognózuje v rozpočte vláda (16,6 %), považujú za optimistickú. Národný úrad práce odhaduje 18,9 % a zahraničné inštitúcie podľa M. Maxona až 21 %. To bude vytvárať tlak na verejný okruh financií, na rozpočet verejnoprávnych fondov, kapitoly krajských úradov a Národného úradu práce a povedie to k prekročenie spomínaných 3 % HDP. O tom, že sa vláda v tejto oblasti naozaj ocitla v defenzíve, svedčí pripomienka R. Šeptáka, že kým tento rok počítal rozpočet s 2,6 mld. Sk na politiku aktívnej nezamestnanosti, na budúci rok je to len 380 mil. Sk. Pritom neobstojí výhovorka, že rekvalifikácie či dotácie na vytvorenie pracovných miest boli neefektívne a primerane neznížili mieru nezamestnanosti. Namiesto toho, aby sa zrušili, bolo treba tento systém lepšie kontrolovať a urobiť ho adresnejší. Diskusia vo výbore sa neskončila, bude dnes pokračovať. Peter Višváder
