|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 30.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pritiahnu pozornosť novými odbormiNedostatok niektorých robotníckych profesií je dôvodom na zamyslenie sa Jedno z najväčších strojárskych učilíšť na Slovensku sídli na Vranovskej ulici v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Jeho žiaci, ktorých je v súčasnosti 300 (polovica spred desať rokov) sa môžu vyučiť v trinástich učebných odboroch. Viaceré z nich vznikli už na základe požiadavky trhu práce. Riaditeľ SOU Ing. Zdenek Rada tiež pozná sťažnosti podnikateľov na údajne nie príliš veľkú odbornú zdatnosť absolventov. Môžem vyjadriť svoj názor len pokiaľ ide o strojárske profesie, hovorí. Všetci dobre vieme, ako konverzia postihla naše strojárstvo a ako celkove tento odbor upadol. Preto sa aj na učilištia so strojárskym zameraním hlásia väčšinou iba tí, ktorých nezobrali inde. Je potom logické, že so žiakmi, čo majú ten najhorší prospech už na základnej škole, ťažko môžeme u nás robiť zázraky. A že nevlastnia napríklad zváračské listy? Všetko je závislé od finančných prostriedkov. Žiaci sa u nás síce zvárať učia, ale na to, aby získali certifikát, musia robiť skúšky u tých, čo majú na to oprávnenie. V minulosti to bolo inak. Ak mal konkrétny podnik na žiakovi záujem, dal ho vyučiť kompletne. Okrem toho nezabúdajme, že kedysi predstavovali náklady na získanie takéhoto preukazu približne 3000 - 5000 Sk, dnes je to už raz toľko a školy na to prostriedky nemajú. Riaditeľ nemá pocit, že by forma výučby, a teda i praxe na našich učilištiach bola prežitá a nedostatočná. Týždeň teórie a týždeň praktického vyučovania vraj stačí na to, aby žiak získal odborné vedomosti a neskôr obstál na pracovisku. Sú však iné návrhy, a síce vyradiť niektoré učebné a študijné odbory, o ktoré podnikateľská sféra neprejavuje záujem, a nahradiť ich novými. SOU na Vranovskej už zrušilo napríklad odbor operátor gumárskej a plastikárskej výroby, kde vychovávali odborníkov pre bývalú Matadorku. V týchto dňoch však už robia na školách nábor, aby mohli v budúcom školskom roku otvoriť odbor rytec kovov, po dohode s Cechom zlatníkov. Takíto špecialisti dnes chýbajú. Slovenská grafia v Bratislave požaduje zase mechanikov pre polygrafické stroje, pretože súčasní odborníci sú už v prestarnutom veku a nástupcov nemajú. Prax už predbežne dohodli v českej Dobruške, kde sa polygrafické stroje vyrábajú. Išlo by pritom o obojstranne výhodnú vzájomnú stáž žiakov. Nemyslím si, že prax je nedostatočná, zopakoval svoj názor inžinier Z. Rada. Na konci tretieho a štvrtého ročníka chodievajú učni na tzv. odborný rozvoj do fabrík, kde sa zoznamujú s prostredím. Aj zamestnávatelia takto spoznávajú učňov zblízka a schopných si potom vyberajú. Veľmi dobrú spoluprácu máme napríklad s Volkswagenom, ktorý by dnes zobral všetkých našich učňov. A pritom práve tento podnik má veľmi tvrdé kritériá v otázke personálnej politiky. V tejto automobilke poskytujú veľmi dobré motivačné nástupné platy, takže tí najlepší majú počas troch mesiacov možnosť dokázať, či sú aj naďalej schopní vykonávať požadovanú prácu. Spokojní sme tiež so vzťahmi s podnikom AM 30 i ďalšími. Veľa si sľubujeme aj do Slovenskej grafie, kde od nás požadujú mechanikov pre polygrafické stroje. Rád by som tiež podotkol, že neobstojí ani názor, že súkromné organizácie (aktuálna výučba) môžu zabezpečiť vyššiu odbornú pripravenosť učňov. Skôr naopak, lebo tie vyvíjajú svoju činnosť nielen na účely vzdelávania, ale predovšetkým podnikania. Je to však diferencované profesiou! Riaditeľ tvrdí, že v súčasnosti sa už začína pociťovať nedostatok niektorých robotníckych profesií, napríklad nástrojárov, mechanikov, nastavovačov. Hovorí dokonca o enormnom záujme o ich učňov - v tejto súvislosti - z ktorých všetci si dnes bez problému dokážu nájsť pracovné miesto. Nejde však len o situáciu v Bratislave. Záujem štátu a podnikateľskej sféry na skvalitnení výučby potvrdzuje aj experiment so záverečnými skúškami na mnohých SOU, ktorých sa zúčastňujú pracovníci SOPK, Slovenského živnostenského zväzu a Slovenskej živnostenskej komory, ktorých zaujíma proces vzdelávania ako nevyhnutnej podmienky, ak sa má mládež na trhu práce dobre uplatniť. Ako povedal minister Milan Ftáčnik, experiment by mohol vyústiť do legislatívnej podoby novelizáciou vyhlášky o ukončovaní štúdia na stredných školách, ak sa preukáže, že má širšie uplatnenie. Marcela Zábojníková Text pod foto: Zdenek Rada Snímka archív |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
