|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 30.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vidia zisky, nevidia investícieOzdraví finančná injekcia slovenské lesné hospodárstvo? (Dokončenie z 29. 12.) - Nemožnosťou zvyšovania rentability výroby a produktivity práce prostredníctvom zmien výrobných technológií, inovácie výrobkov s príslušnými cenovými úpravami, - mimoriadne veľkým tlakom na rast verejnoprospešných (nespoplatnených) funkcií lesov, medzi ktoré patrí pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická, prírodoochranná, krajinotvorná, rekreačná a liečebná funkcia, - potrebou udržiavania priemerných zárobkov lesných robotníkov a technicko-hospodárskych zamestnancov, zodpovedajúcich riziku a namáhavosti práce, ale tiež zohľadňujúcich celkovú úroveň inflácie v národnom hospodárstve SR. Každý z uvedených vplyvov je svojím spôsobom špecifický a v konečnom dôsledku sa prejavuje rôznou mierou hlavne na regionálnej úrovni diferencovanou výškou výrobných nákladov a výnosov subjektov obhospodarujúcich lesy. V dôsledku uvedených faktorov diferenciálnej renty je lesné hospodárstvo na Slovensku, ale aj v ďalších štátoch Európy stratové a odkázané na pomoc štátu. Miera podpory je v štátoch EÚ rozdielna a v podstate je závislá od ekonomickej výkonnosti hospodárstva príslušného štátu. Významnú úlohu tu zohrávajú i dlhodobé tradície lesníctva v jednotlivých štátoch. Miera podpory Aj keď berieme do úvahy, že porovnávanie miery podpory lesného hospodárstva v jednotlivých štátoch má svoje špecifiká, ktoré vyplývajú v podstate z rozdielnych podmienok hospodárenia v lesoch, ale sú tam aj iné vplyvy, možno v zásade mieru podpory štátu porovnať prepočtom porovnateľných ukazovateľov. Najvhodnejšie je porovnanie lesného hospodárstva SR so susednými lesnícky vyspelými štátmi, hlavne s Nemeckom a Rakúskom, ako aj s ČR už aj pre náš spoločný historický vývoj a zhodné spôsoby hospodárenia v lesoch, ako aj spoločných ekonomických nástrojov riadenia lesného hospodárstva. Pri porovnaní podpory lesného hospodárstva SR a ČR štátom treba však zohľadňovať výrazný a rozdielny vplyv diferenciálnej renty v obidvoch štátoch. Z porovnávaných krajín z ekonomického hľadiska majú lesy SR najhoršiu pozíciu. Hlavným faktorom sú nižšie ťažbové možnosti na jeden hektár lesov, ktoré sú i v porovnávaných krajinách vyššie o 55 až 85 %, s čím priamo súvisia aj možnosti získania vlastných zdrojov. Z hospodárskeho (nie ekologického) hľadiska je na Slovensku nepriaznivý a vysoký podiel listnatých drevín na ťažbovom etáte s vyššou nákladovosťou ich pestovania, ťažby a spracovania, a naproti tomu s nižšou úžitkovosťou a výťažnosťou cenovo lukratívnejších sortimentov dreva. Okrem uvedeného ťažbové možnosti v slovenských lesoch najviac ovplyvňuje, aj keď prechodne, nepriaznivé vekové zloženie (zastúpenie) lesných porastov v neprospech vyšších vekových tried. Stratovosť štátnych podnikov lesného hospodárstva SR sme, žiaľ, neodstránili ani v súčasných podmienkach trhového hospodárstva liberalizovanými cenami a obchodnými vzťahmi. Zrušením priameho vzťahu hospodárenia štátnych podnikov na štátny rozpočet sa model podpory lesného hospodárstva zásadne odchýlil od zahraničnej praxe, čím boli štátne lesné podniky ekonomicky postavené na úroveň súkromných lesných podnikov alebo spoločností, aj keď štátne podniky lesného hospodárstva majú ako podniky strategického významu v správe štátny lesný majetok a navyše zabezpečujú osobitné úlohy vo vzťahu k verejnoprospešným funkciám lesov. Objem dotácií na hospodárenie v lesoch SR od odstránenia priameho vzťahu k štátnemu rozpočtu v roku 1990 výrazne klesol absolútne i relatívne (po zohľadnení miery inflácie). Z pôvodného objemu štátnych dotácií v roku 1990 vo výške 1,210 mld. Kčs, klesli dotácie pre lesné hospodárstvo v roku 1998 na 531,8 mil. Sk, z toho pre užívateľov štátneho sektora 301,5 mil. Sk (56,7 %), pre iné štátne subjekty 18,4 mil. Sk (3,5 %) a pre neštátny sektor 211,9 mil. Sk (39,8 %). Po zohľadnení miery inflácie v národnom hospodárstve SR sa podpora štátu lesnému hospodárstvu znížila na 13,8 %, čo je neúnosné. Pre názornosť mimoriadne ťažkej finančnej situácie lesného hospodárstva treba uviesť, že pokiaľ štátne dotácie na lesnícku činnosť pokrývali pri regulovaných cenách v roku 1990 približne 27,8 % nákladov výroby, v roku 1998 to už bolo iba 6,0 % objemu celkových nákladov výroby. Ako SR a ČR Výsledky porovnania vybraných ukazovateľov lesného hospodárstva ČR a SR jednoznačne poukazujú na priaznivé pôsobenie vplyvov diferenciálnej renty v lesnom hospodárstve v ČR, ktorá sa v makroekonomických ukazovateľoch premieta do vytvorenia zisku aj bez dotácie štátu vo výške 948 mil. Kč a v čistom výnose na jeden hektár obhospodarovaného lesného fondu v hodnote 367 Kč. Poskytnuté dotácie štátu tento výnos ešte zvyšujú na 433 Kč. Naproti tomu lesné hospodárstvo SR je vo výraznej miere ovplyvnené nepriaznivým pôsobením diferenciálnej renty, ktoré sa prejavuje existujúcimi ťažbovými možnosťami lesov, kde prevládajú listnaté dreviny s vyššou prácnosťou výroby, nižšou produktivitou práce a obmedzenými možnosťami ich výhodného speňaženia na trhu s drevom. Okrem uvedeného v lesnom hospodárstve SR sú ťažšie horské terény, kde sú vyššie transportné náklady na dopravu dreva od miesta ťažby dreva po miesto jeho spracovania. V porovnaní makroekonomických ukazovateľov dosahovaných v lesnom hospodárstve SR a ČR to má za následok, že lesné hospodárstvo SR dosahuje len 16,8 % úrovne zisku dosahovaného na 1 ha obhospodarovaných lesov v ČR, a túto ekonomickú situáciu lesného hospodárstva SR dostatočne nekompenzuje ani štátna dotácia, ktorá sa poskytuje subjektom obhospodarujúcim lesy prostredníctvom Štátneho fondu zveľaďovania lesa SR. Názorne to dokazuje skutočnosť, že pokiaľ štátne dotácie v roku 1990 predstavovali objem 1 210 mil. Kčs, postupne dotácie klesli na úroveň 512 mil. Sk v roku 1997, t. j. absolútne na 42,2 %. Po zohľadnení inflačných vplyvov klesli dotácie v roku 1997 na 13,8 ich reálnej hodnoty v roku 1990. Na ilustráciu tejto krajne nepriaznivej situácie podpory lesného hospodárstva SR štátom treba uviesť, že pokiaľ v roku 1990 štátne dotácie do lesného hospodárstva pokrývali približne 27,8 % nákladov výroby, v roku 1997 už dotácie predstavujú len 5,6 % výrobných nákladov, a tento nepriaznivý vývoj v podpore lesného hospodárstva štátom naďalej pokračuje, keď sa lesnému hospodárstvu zo štátneho rozpočtu vyčlenilo na rok 1999 už len 360 mil. Sk na lesnícku činnosť. Prehľad o poskytnutých dotáciách štátom od roku 1990 do roku 1998 poskytuje tabuľka č. 2 a graf č. 2. V tejto súvislosti pripomíname, že v tabuľke a grafe vývoja štátnych dotácií na lesnícku činnosť na rok 1999 a 2000 sa uvádza vykvantifikovaná finančná potreba štátnej dotácie pre lesné hospodárstvo SR. V roku 1999 skutočná podpora štátu bola prakticky o 429 mil. Sk nižšia. Možné východiská V zabezpečení financovania lesného hospodárstva SR existujú podľa koncepcie finančného zabezpečenia dve krajné riešenia, ktorými sú: - buď získať a vyčleniť na nepokryté potreby lesného hospodárstva finančné prostriedky z verejných a iných zdrojov, ktoré sú v období ekonomickej reformy absolútne nedostatočné na zabezpečenie riadneho obhospodarovania lesov, - zredukovať finančné potreby lesného hospodárstva na úroveň súčasného možného finančného krytia zo štátneho rozpočtu s tým, že sa výrazne obmedzia požiadavky na zabezpečenie cieľov lesného hospodárstva. V prvom prípade ide o prehodnotenie štátnej lesníckej politiky a prístupu k Zásadám štátnej environmentálnej politiky, keď preferovanie preventívnych opatrení nad nápravnými sa v praxi uplatňuje tak, že časť prostriedkov z pokút a poplatkov za znečisťovanie ovzdušia sa neposkytuje lesnému hospodárstvu na ozdravenie lesov, ale sa v podstate vracajú znečisťovateľom na odstraňovanie príčin znečistenia ovzdušia, vody a životného prostredia. Napriek tomu, že škody spôsobené priemyslom (imisiami) na lesoch SR sú mimoriadne veľké (podľa monitoringu je až 84 % lesov poškodených), MŽP SR neplní opatrenie uzn. vlády SR č. 302/1996 na uvoľnenie časti prostriedkov zo ŠFŽP SR, získaných z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia na ozdravné opatrenia v lesoch i následnou legislatívnou úpravou tejto požiadavky. Druhá alternatíva by sa musela uplatniť v prípade nemožnosti poskytnutia lesnému hospodárstvu chýbajúce prostriedky vo forme dotácií zo štátneho rozpočtu. Znamenalo by to podrobiť revízii a prispôsobiť možnostiam Stratégiu a koncepciu rozvoja lesníctva a Zásady štátnej lesníckej politiky s ich premietnutím do príslušnej legislatívy a do postupov hospodárskej úpravy lesov. Táto alternatíva by sa musela výrazne zamerať na podporu produkčnej funkcie lesov a znížiť rozsah obmedzení a povinností vo vzťahu k verejnoprospešným funkciám lesov a úplne sa vzdať ozdravných opatrení a rozvojových projektov. Igor Michalik Ministerstvo pôdohospodárstva SR |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
