|
|||||||||||||||||
Štvrtok 30.Decembra 1999 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Akciová spoločnosť Šuriansky cukrovar Šurany Prednosti firmy Slabiny firmy * najstarší cukrovar na Slovensku ˇ finančná nesolventnosť spoločnosti Akciová spoločnosť Šuriansky cukrovar v Šuranoch je v súčasnosti najstarším cukrovarom na Slovensku. Zo siedmich slovenských cukrovarov je podľa výšky tržieb za rok 1998 (563 mil. Sk) tretím najväčším cukrovarom po Juhocukre v Dunajskej Strede (tržby 1 mld. Sk) a Trnavskom cukrovare (582 mil. Sk). Súčasne cukrovaru patrí 26. miesto medzi potravinárskymi spoločnosťami Slovenska za rok 1998. Zároveň však treba negatívne hodnotiť fakt, že firma sa stala najstratovejšou v odbore cukrovarníctva a potravinárstva ako celok za rok 1998. Šuriansky cukrovar vyprodukoval stratu 231 mil. Sk a celý cukrovarnícky sektor na Slovensku vyprodukoval v minulom roku stratu vo výške 1 miliardy Sk. Z 50. najväčších potravinárskych firiem patrili v rebríčku najväčších stratových výrobcov všetky popredné miesta cukrovarom. Prvé miesto mal Šuriansky cukrovar, tesne sledovaný a. s. Gemercukor so stratou 202 mil. Sk, Juhocukrom so stratou 138 mil. Sk a Trnavským cukrovarom so stratou 123 mil. Sk a až na piatom mieste bola prvá necukrovarnícka stratová firma Solivary s 30 mil. Sk stratou. Pre cukrovarnícke firmy je charakteristická sezónna výroba, pričom hlavná výrobná činnosť - spracovanie cukrovej repy a následná výroba cukru sa realizujú len v štvrtom štvrťroku. Priebeh prác počas zvyšnej časti roka je zameraný najmä na balenie a odbyt cukru a práce spojené s údržbou strojnotechnologických zariadení a s prípravou na novú cukrovarnícku kampaň. Šuriansky cukrovar, a. s., sa transformoval na a. s. v roku 1992 a to v 1. vlne kupónovej privatizácie. Štruktúra akcionárov sa počas ďalších rokoch menila, až došlo k vyprofilovaniu majoritného akcionára, ktorým sa stala podľa zdrojov z Obchodného vestníka spoločnosť WORD, a. s., Bratislava, ktorá vlastní 58,77 % akcií a zvyšok tvoria menšie akcionárske skupiny, ktorých podiel však nepresahuje hranicu 5 %. Cukrovarníctvo v SR Slovenské cukrovarníctvo patrí v rámci potravinárskeho sektora medzi jedno z najrizikovejších a najnerentabilnejších sektorov. Za rok 1998 sa cukrovarníctvo podieľalo na celkovej strate potravinárstva takmer dvoma tretinami, pričom strata celého potravinárskeho sektora bola 1,5 mld. Sk. Nestabilná situácia na tuzemskom trhu s cukrom sa prejavuje okrem vysokej stratovosti aj znižovaním investícií do modernizácie a ekologizácie celého sektora. Hlavnou príčinou krízovej situácie je nadprodukcia cukru z minulých rokov podporovaná v súčasnosti aj lacným importom zo zahraničia za svetové ceny, ktoré sa dlhodobo pohybujú na hranici 8 - 9 Sk za kg, pričom priemerné náklady na výrobu jedného kilogramu cukru na Slovensku sa pohybujú na hranici 13 - 15 Sk na kilo. Využívanie výrobných kapacít v spracovaní cukrovej repy sa pohybovalo v minulom roku na hranici 67 %, pričom denná výroba bola 13 tis. ton cukru. Priaznivo treba oceniť fakt, že všetky cukrovary sú už v privátnych rukách, čo následne pomohlo urýchliť predaj niektorých cukrovarov do rúk silných nadnárodných potravinárskych spoločností a pomôcť ich čiastočnej štrukturalizácii a modernizácii. V súčasnosti je v slovenskom cukrovarníctve na slovenské pomery významne zastúpený zahraničný kapitál v Juhocukre (Eastern Sugar), Nordzucker AG a francúzska S.D.A. má 50-percentný podiel v a. s. WORD Bratislava, ktorá ovláda ďalšie tri slovenské cukrovary a zvyšok spracovateľských kapacít je pod dohľadom rakúskej firmy Agrana. Slovenské cukrovarníctvo bolo dlhodobo nesebestačné, čo však za posledné tri roky už neplatí. Prebytok cukru však spôsobuje finančné problémy všetkým cukrovarom, čo zároveň pri narastajúcich finančných nákladoch zvyšuje stratovosť celého odvetvia. Tento cenový pokles spôsobila nadvýroba cukru vo svete, najmä vo veľkých produkčných oblastiach (Brazília, India, Thajsko, Ukrajina.. .). Ani silný dopyt, ktorý najmä zo strany ruských importérov nedokáže zabrániť poklesu ceny cukru pre odhadovaný vysoký zber. Veľký dosah na ceny cukru majú vo veľkej miere správy z Brazílie (najväčší producent a exportér cukru na svete), kde dochádza za posledné roky pravidelne k nárastu zberu cukrovej trstiny, čo udržuje svetové ceny na nízkej cene. Cukrovarníctvo na Slovensku je za obdobie posledných 2 - 3 rokov ako celok stratové, pričom v činnosti je ešte stále sedem cukrovarov. Cukrovarníctvo zamestnáva asi 2000 zamestnancov. Trh na Slovensku je destabilizovaný. Je to dôsledok aj dovozu tejto suroviny zo zahraničia, pretože trhy u našich susedov sú preplnené cukrom. V Európe sa odhaduje prebytok cukru na hranici 4,5 - 5 mil. ton. Podľa názorov slovenských cukrovarníkov najviac ohrozuje tuzemský trh dovoz z Poľska, kde je prebytok asi 0,5 mil. ton, čo je asi dvojnásobok priemernej ročnej spotreby na Slovensku a aj po preclení 40-percentnou sadzbou by sa cukor doviezol za 12 Sk. Aj preto cukrovarníci v SR žiadajú zavedenie ochranných bariér proti dovozu. Očakáva sa aj zavedenie výrobných kvót pre jednotlivé cukrovary, čím by sa SR priblížila k pravidlám, ktoré sa používajú bežne v krajinách EÚ. Vzhľadom na malý tuzemský trh a faktickú nemožnosť exportu (bez štátnych dotácií by išlo o stratové obchody), by podľa západoeurópskych noriem stačili na 5 miliónovom trhu maximálne 2 moderné cukrovary. Podobný proces už prebieha aj v susednej Českej republike, kde v roku 1990 vstupovalo do cukrovarníckej kampane ešte 52 cukrovarov a v tomto roku ich bude len 11. Práve kapitálový vstup zahraničných firiem na tuzemský cukrovarnícky trh by mal pomôcť rýchlo sa prispôsobiť cukrovarom prísnym európskym normám. Výroba a odbyt Za dôležitú skutočnosť pri analýze odvetvia cukrovarníctva ako celku treba považovať ten fakt, že ide o sezónnu výrobu, kde sa zisk z výroby tvorí len vo štvrtom štvrťroku, čo súvisí so skončením repnej kampane a následným spracovaním cukrovej repy do finálneho produktu - cukru len v tomto období. Z tohto dôvodu by bolo objektívnejšie pre tento typ spoločností uplatňovať dĺžku hospodárskeho roku od 30. 9. do 30. 9. nasledujúceho roka. Ekonomicko-finančné postavenie a. s. možno hodnotiť ako rastúce za oblasť tržieb, nedostatočné v tvorbe zisku po zdanení, silne závislé na cudzích zdrojoch financovania a z hľadiska akcionárskeho neatraktívne v oblasti výnosovosti na akciu. Spoločnosť má nulovú dividendovú politiku a v strednodobom výhľade ani nevidíme možnosť výplaty prvých historických dividend. Schopnosť firmy splácať svoje záväzky hodnotíme ako nedostatočnú až kritickú s náchylnosťou neplnenia svojich záväzkov včas, čo nesúvisí len s vysokou účtovnou stratou z minulého roka, ale aj s dlhodobými problémami v ukazovateľoch likvidity. V dôsledku očakávania nepriaznivého vývoja v oblasti cukrovarníctva ako celku najmä z dôvodu zostrovania konkurencie, poklesu ziskov a nasýtenosti trhu cukrom neočakávame v roku 1999 výrazné zlepšenie celkovej ziskovosti odvetvia. Vysoká pravdepodobnosť je však v tom, že väčšina cukrovarov nevykáže takú vysokú stratovosť ako v minulom roku, čo potvrdzujú aj predbežné ziskové pozície najväčších cukrovarov za prvý polrok 1999. Pri cukrovare sa považuje za hranicu efektívnosti spotreba 7000 ton cukrovej repy za deň, ku ktorej sa v súčasnosti približuje na Slovensku len a. s. Juhocukor (5000 tis. ton ). Z výsledkov analýzy zadlženosti vyplýva, že a. s. Šuriansky cukrovar sa čoraz viacej zadlžuje. Miera zadlženosti sa vyšplhala koncom roku 1998 na astronomických 414 % a rovnako celková zadlženosť sa prehupla cez odporúčaných 50 % na 79 %. Prudko vzrástli medziročne najmä krátkodobé pohľadávky (o 79%), pričom rast krátkodobých záväzkov bol oveľa miernejší (+18%). Celkový úverový objem sa medziročne znížil o 35 mil. Sk na 200 mil. Sk. V štruktúre úverov dominujú krátkodobé úvery, ktorých podiel na úveroch bol za minulý rok 83 %. Úrokové krytie je záporné, pretože spoločnosť vykázala aj v prevádzkovej činnosti vysokú stratu 139 mil. Sk. Čistý dlh spoločnosti vzrástol z hodnoty 20 % v roku 1996 na 25 % v roku 1998. Krytie fixných aktív z vlastného kapitálu je veľmi nízke (0,35), čo svedčí o vysokej podkapitalizovanosti spoločnosti. Základná produkčná sila (prevádzkový zisk/aktíva spolu) sa dlhodobo pohybuje na hranici 4 - 5 %, výnimku tvorí len rok 1998, keď bolo záporných 18 %. Sezónnosť v ekonomike spoločnosti sa naplno prejavuje hlavne v ukazovateľoch obratovosti. Ide predovšetkým o ukazovateľ doby obratu zásob, ktorý vykazuje vysoké hodnoty aj keď v minulom roku klesol na priemerných 120 dní, čo súvisí s celkovým poklesom zásob zo 419 mil. v roku 1997 na 190 mil. Sk v roku 1998. Vzhľadom na tohtoročný nadbytok cukru neočakávame ďalšie zrýchľovanie obratu v zásobách. Splatnosť pohľadávok je rýchlejšia ako lehota splatnosti záväzkov, čo znamená, že spoločnosť rýchlejšie inkasuje ako spláca svoje záväzky. Ukazovatele likvidity vykazujú nízke hodnoty, čo je dôsledkom prevažne nerovnomerného vývoja ukazovateľov obratovosti v nadväznosti na sezónny typ výroby. Solventnosť spoločnosti je kritická aj podľa multivariantnej diskriminačnej analýzy. Vzhľadom na nedostatočné fundamentálne výsledky spoločnosti, nulovú dividendovú politiku a prevahu hrozieb nad príležitosťami cukrovarníctva ako celku odporúčame malým akcionárom akcie spoločnosti Šuriansky cukrovar predať.
Vypracoval Ing. Jaroslav Kukučka finančný analytik |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |