Akciová spoločnosť Šuriansky cukrovar Šurany

Prednosti firmy Slabiny firmy * najstarší cukrovar na Slovensku
* výhodná geografická poloha spoločnosti na juhozápadnom Slovensku * vysoká kvalita vyrábanej produkcie a
dobré meno medzi spotrebiteľmi
ŕ znalosť trhu a konkurencie
ŕ presadenie sa vysokou kvalitou u nových solventných odberateľov ŕ dobrá spolupráca s pestovateľmi cukrovej repy
ŕ relatívne lacná pracovná sila
ŕ tržby spoločnosti ustavične medziročne narastajú aj napriek celkovej recesii v odvetví cukrovarníctva ŕ spoločnosť patrí už do skupiny cukrovarov ovládaných zahraničnými koncernami Nordzucker Ag a francúzskej S.D.A.

ˇ finančná nesolventnosť spoločnosti
ˇ nízka obchodovateľnosť akcií
ˇ nulová dividendová politika firmy
ˇ menšie množstvá spracovanej repy
ˇ neexistencia kvotácií na pestovanie repy a výroby cukru
ˇ miera zadlženosti presiahla únosnú hranicu
ˇ výroba s nízkou pridanou hodnotou
ˇ problémy s rastom pohľadávok
ˇ spoločnosť vykázala za minulý rok astronomickú stratu (231 mil. Sk) ˇ nízka svetová cena cukru
ˇ nadbytok výroby cukru
ˇ odvetvie je náročné na investície do modernizácie a ekologizácie výroby ˇ nedostatočná tvorba cash flow a dlhodobo nízke hodnoty likvidity ˇ nedostatočná ochrana domáceho trhu proti
dovozu cukru
Tabuľka č.1 Hospodárske výsledky a. s. Šuriansky cukrovar Šurany V mil. Sk 1995 1996 1997 1998 1999e
Aktíva spolu 683 991 979 768 770 Obežné aktíva 179 413 508 341 350 Zásoby 146 317 420 190 200
Pohľadávky 30 84 77 138 130 Úvery spolu 124 187 235 200 180
Odpisy 26 43 46 46 44
Prevádzkový zisk 28 45 43 -139 45 Tržby 372 399 475 563 520
Finančné náklady 27 39 45 86 40 Čistý zisk 0,4 0,7 0,5 - 231 1 e- odhad;

Akciová spoločnosť Šuriansky cukrovar v Šuranoch je v súčasnosti najstarším cukrovarom na Slovensku. Zo siedmich slovenských cukrovarov je podľa výšky tržieb za rok 1998 (563 mil. Sk) tretím najväčším cukrovarom po Juhocukre v Dunajskej Strede (tržby 1 mld. Sk) a Trnavskom cukrovare (582 mil. Sk). Súčasne cukrovaru patrí 26. miesto medzi potravinárskymi spoločnosťami Slovenska za rok 1998. Zároveň však treba negatívne hodnotiť fakt, že firma sa stala najstratovejšou v odbore cukrovarníctva a potravinárstva ako celok za rok 1998. Šuriansky cukrovar vyprodukoval stratu 231 mil. Sk a celý cukrovarnícky sektor na Slovensku vyprodukoval v minulom roku stratu vo výške 1 miliardy Sk. Z 50. najväčších potravinárskych firiem patrili v rebríčku najväčších stratových výrobcov všetky popredné miesta cukrovarom. Prvé miesto mal Šuriansky cukrovar, tesne sledovaný a. s. Gemercukor so stratou 202 mil. Sk, Juhocukrom so stratou 138 mil. Sk a Trnavským cukrovarom so stratou 123 mil. Sk a až na piatom mieste bola prvá necukrovarnícka stratová firma Solivary s 30 mil. Sk stratou. Pre cukrovarnícke firmy je charakteristická sezónna výroba, pričom hlavná výrobná činnosť - spracovanie cukrovej repy a následná výroba cukru sa realizujú len v štvrtom štvrťroku. Priebeh prác počas zvyšnej časti roka je zameraný najmä na balenie a odbyt cukru a práce spojené s údržbou strojnotechnologických zariadení a s prípravou na novú cukrovarnícku kampaň. Šuriansky cukrovar, a. s., sa transformoval na a. s. v roku 1992 a to v 1. vlne kupónovej privatizácie. Štruktúra akcionárov sa počas ďalších rokoch menila, až došlo k vyprofilovaniu majoritného akcionára, ktorým sa stala podľa zdrojov z Obchodného vestníka spoločnosť WORD, a. s., Bratislava, ktorá vlastní 58,77 % akcií a zvyšok tvoria menšie akcionárske skupiny, ktorých podiel však nepresahuje hranicu 5 %. Cukrovarníctvo v SR

Slovenské cukrovarníctvo patrí v rámci potravinárskeho sektora medzi jedno z najrizikovejších a najnerentabilnejších sektorov. Za rok 1998 sa cukrovarníctvo podieľalo na celkovej strate potravinárstva takmer dvoma tretinami, pričom strata celého potravinárskeho sektora bola 1,5 mld. Sk. Nestabilná situácia na tuzemskom trhu s cukrom sa prejavuje okrem vysokej stratovosti aj znižovaním investícií do modernizácie a ekologizácie celého sektora. Hlavnou príčinou krízovej situácie je nadprodukcia cukru z minulých rokov podporovaná v súčasnosti aj lacným importom zo zahraničia za svetové ceny, ktoré sa dlhodobo pohybujú na hranici 8 - 9 Sk za kg, pričom priemerné náklady na výrobu jedného kilogramu cukru na Slovensku sa pohybujú na hranici 13 - 15 Sk na kilo. Využívanie výrobných kapacít v spracovaní cukrovej repy sa pohybovalo v minulom roku na hranici 67 %, pričom denná výroba bola 13 tis. ton cukru. Priaznivo treba oceniť fakt, že všetky cukrovary sú už v privátnych rukách, čo následne pomohlo urýchliť predaj niektorých cukrovarov do rúk silných nadnárodných potravinárskych spoločností a pomôcť ich čiastočnej štrukturalizácii a modernizácii. V súčasnosti je v slovenskom cukrovarníctve na slovenské pomery významne zastúpený zahraničný kapitál v Juhocukre (Eastern Sugar), Nordzucker AG a francúzska S.D.A. má 50-percentný podiel v a. s. WORD Bratislava, ktorá ovláda ďalšie tri slovenské cukrovary a zvyšok spracovateľských kapacít je pod dohľadom rakúskej firmy Agrana. Slovenské cukrovarníctvo bolo dlhodobo nesebestačné, čo však za posledné tri roky už neplatí. Prebytok cukru však spôsobuje finančné problémy všetkým cukrovarom, čo zároveň pri narastajúcich finančných nákladoch zvyšuje stratovosť celého odvetvia. Tento cenový pokles spôsobila nadvýroba cukru vo svete, najmä vo veľkých produkčných oblastiach (Brazília, India, Thajsko, Ukrajina.. .). Ani silný dopyt, ktorý najmä zo strany ruských importérov nedokáže zabrániť poklesu ceny cukru pre odhadovaný vysoký zber. Veľký dosah na ceny cukru majú vo veľkej miere správy z Brazílie (najväčší producent a exportér cukru na svete), kde dochádza za posledné roky pravidelne k nárastu zberu cukrovej trstiny, čo udržuje svetové ceny na nízkej cene. Cukrovarníctvo na Slovensku je za obdobie posledných 2 - 3 rokov ako celok stratové, pričom v činnosti je ešte stále sedem cukrovarov. Cukrovarníctvo zamestnáva asi 2000 zamestnancov. Trh na Slovensku je destabilizovaný. Je to dôsledok aj dovozu tejto suroviny zo zahraničia, pretože trhy u našich susedov sú preplnené cukrom. V Európe sa odhaduje prebytok cukru na hranici 4,5 - 5 mil. ton. Podľa názorov slovenských cukrovarníkov najviac ohrozuje tuzemský trh dovoz z Poľska, kde je prebytok asi 0,5 mil. ton, čo je asi dvojnásobok priemernej ročnej spotreby na Slovensku a aj po preclení 40-percentnou sadzbou by sa cukor doviezol za 12 Sk. Aj preto cukrovarníci v SR žiadajú zavedenie ochranných bariér proti dovozu. Očakáva sa aj zavedenie výrobných kvót pre jednotlivé cukrovary, čím by sa SR priblížila k pravidlám, ktoré sa používajú bežne v krajinách EÚ. Vzhľadom na malý tuzemský trh a faktickú nemožnosť exportu (bez štátnych dotácií by išlo o stratové obchody), by podľa západoeurópskych noriem stačili na 5 miliónovom trhu maximálne 2 moderné cukrovary. Podobný proces už prebieha aj v susednej Českej republike, kde v roku 1990 vstupovalo do cukrovarníckej kampane ešte 52 cukrovarov a v tomto roku ich bude len 11. Práve kapitálový vstup zahraničných firiem na tuzemský cukrovarnícky trh by mal pomôcť rýchlo sa prispôsobiť cukrovarom prísnym európskym normám. Výroba a odbyt
Šuriansky cukrovar začína s nákupom a zberom cukrovej repy väčšinou v druhej polovici septembra a s výrobou začína začiatkom októbra. Priemerná úroda repy v posledných dvoch rokoch sa pohybovala na hranici 40 t /ha a nákupná cukornatosť bola okolo 15 %. Cukrovar nakupoval repu celkovo asi od 82 pestovateľov a s väčšinou z nich má pouzatvárané dlhodobé zmluvy. Spoločnosť poskytovala na založenie úrody pestovateľom niekoľko miliónov korún v minulých rokoch, pričom išlo najmä o osivá, pesticídy a hnojivá. Výsledky tejto spolupráce sa už prejavili vo výraznom náraste zakontrahovaných plôch, čo zabezpečuje pokrytie plánovanej spracovateľskej kapacity a dosiahnutie primeraného hospodárskeho výsledku. Vo výrobe sa akciová spoločnosť už dlhodobo zameriava na znižovanie technologických strát a dosahovanie vyššej výťažnosti spracovanej suroviny. Cukrovarnícka kampaň trvá väčšinou 75 - 85 dní a cukrovar vyrába okrem rafinovaného cukru aj melasu a čerstvé rezky. Priemerne sa denne spracúvalo 2780 t cukrovej repy. Celková dosiahnutá výroba v roku 1998 predstavovala vo finančnom vyjadrení 317,5 mil. Sk, čo predstavovalo plnenie plánu len na 73 %. Ročný objem odbytu tvorilo 36 tis. ton kryštálovej rafinády, čo v predajnej cene predstavovalo 483 mil. Sk. Okrem uplatnenia cukru na tuzemskom trhu s podielom 77,8 % sa realizovalo 22,2 % produkcie na zahraničných trhoch. Na tuzemskom trhu smerovalo na obchodnú spotrebu 54,6 %. Do výrobno-spracovateľskej spotreby smerovalo 16 % a na ostatnú spotrebu 7 %. Spoločnosť v minulom roku hospodárila so značnú stratou, ktorá dosiahla v histórii spoločnosti rekordnú výšku (231 mil. Sk). Tento nepriaznivý hospodársky výsledok je výsledkom viacerých nepriaznivých činiteľov, medzi ktoré možno jednoznačne zaradiť nepriaznivé klimatické podmienky, prerušenie kampaňovej prevádzky, nižšie množstvo spracovanej repy a nižšia nákupná digescia. Vplyvom toho bola aj nižšia výroba cukru. Vzhľadom na nízke realizačné ceny došlo k tomu, že firma predávala cukor aj pod prevádzkové náklady, čo sa prejavilo už v prevádzkovom zisku , ktorý skončil v strate 139 mil. Sk. Šuriansky cukrovar podobne ako ostatné cukrovary mal uzatvorené dlhodobé zmluvy s dodávateľmi, podľa ktorých za tonu dodanej repy platil 1000 Sk. Vzhľadom na vysoké zásoby cukru ešte z minuloročnej úrody a bohatú úrodu aj v tomto roku došlo na Slovensku k situácii, že cukrovary v dôsledky poklesu realizačných cien cukru nie sú schopné vyplácať tieto sumy načas a v požadovanej výške. Preto sa pristupuje k revíziám zmlúv s pestovateľmi a nákupná cena repy klesá. Pretrvávajúci prebytok cukru bude následne viesť k poklesu cien cukru, čo bude spôsobovať aj pokles ziskovosti v cukrovaroch aj v tomto roku, pričom väčšina z nich je už na hranici prežitia. Pretože len Juhocukor v Dunajskej Strede má za sebou silného zahraničného akcionára a najvyšší podiel na trhu s cukrom, vo zvyšných 6 cukrovaroch je finančná situácia veľmi podobná, a preto prežijú len tie, ktoré dokážu čo najskôr modernizovať, zvýšiť svoje výrobné kapacity a úspešne realizovať časť svojej produkcie aj v zahraničí. Hrozby, ktoré stoja pred cukrovarníctvom ako celku, jasne prevyšujú jeho príležitosti. Hrozbami sú akékoľvek dovozy zo zahraničia, nadbytok domácich výrobných kapacít, neexistencia minimálnych cien pri niektorých druhoch balenia cukru (napr. kilogramové alebo tzv. bigbagy (tisíc kg)). Príležitosti vidíme hlavne vo vykúpení prebytku cukru cez Štátny fond trhovej regulácie, vo vykrývaní strát pri exporte cukru štátom, stanovenie minimálnej ceny 17 Sk za kilo, a v zavedení kvotácií tak na pestovanie, ako aj na výrobu cukru v jednotlivých cukrovaroch. Cieľom Šurianskeho cukrovaru je zvýšiť spracovateľskú kapacitu cukrovej repy na 4000 ton denne. To si bude vyžadovať značné investičné prostriedky do modernizácie výrobnej technológie. Spoločnosť vzhľadom na vysokú stratu z minulého roku neráta v roku 1999 s investičnými akciami. Ekonomicko-finančná pozícia

Za dôležitú skutočnosť pri analýze odvetvia cukrovarníctva ako celku treba považovať ten fakt, že ide o sezónnu výrobu, kde sa zisk z výroby tvorí len vo štvrtom štvrťroku, čo súvisí so skončením repnej kampane a následným spracovaním cukrovej repy do finálneho produktu - cukru len v tomto období. Z tohto dôvodu by bolo objektívnejšie pre tento typ spoločností uplatňovať dĺžku hospodárskeho roku od 30. 9. do 30. 9. nasledujúceho roka. Ekonomicko-finančné postavenie a. s. možno hodnotiť ako rastúce za oblasť tržieb, nedostatočné v tvorbe zisku po zdanení, silne závislé na cudzích zdrojoch financovania a z hľadiska akcionárskeho neatraktívne v oblasti výnosovosti na akciu. Spoločnosť má nulovú dividendovú politiku a v strednodobom výhľade ani nevidíme možnosť výplaty prvých historických dividend. Schopnosť firmy splácať svoje záväzky hodnotíme ako nedostatočnú až kritickú s náchylnosťou neplnenia svojich záväzkov včas, čo nesúvisí len s vysokou účtovnou stratou z minulého roka, ale aj s dlhodobými problémami v ukazovateľoch likvidity. V dôsledku očakávania nepriaznivého vývoja v oblasti cukrovarníctva ako celku najmä z dôvodu zostrovania konkurencie, poklesu ziskov a nasýtenosti trhu cukrom neočakávame v roku 1999 výrazné zlepšenie celkovej ziskovosti odvetvia. Vysoká pravdepodobnosť je však v tom, že väčšina cukrovarov nevykáže takú vysokú stratovosť ako v minulom roku, čo potvrdzujú aj predbežné ziskové pozície najväčších cukrovarov za prvý polrok 1999. Pri cukrovare sa považuje za hranicu efektívnosti spotreba 7000 ton cukrovej repy za deň, ku ktorej sa v súčasnosti približuje na Slovensku len a. s. Juhocukor (5000 tis. ton ). Z výsledkov analýzy zadlženosti vyplýva, že a. s. Šuriansky cukrovar sa čoraz viacej zadlžuje. Miera zadlženosti sa vyšplhala koncom roku 1998 na astronomických 414 % a rovnako celková zadlženosť sa prehupla cez odporúčaných 50 % na 79 %. Prudko vzrástli medziročne najmä krátkodobé pohľadávky (o 79%), pričom rast krátkodobých záväzkov bol oveľa miernejší (+18%). Celkový úverový objem sa medziročne znížil o 35 mil. Sk na 200 mil. Sk. V štruktúre úverov dominujú krátkodobé úvery, ktorých podiel na úveroch bol za minulý rok 83 %. Úrokové krytie je záporné, pretože spoločnosť vykázala aj v prevádzkovej činnosti vysokú stratu 139 mil. Sk. Čistý dlh spoločnosti vzrástol z hodnoty 20 % v roku 1996 na 25 % v roku 1998. Krytie fixných aktív z vlastného kapitálu je veľmi nízke (0,35), čo svedčí o vysokej podkapitalizovanosti spoločnosti. Základná produkčná sila (prevádzkový zisk/aktíva spolu) sa dlhodobo pohybuje na hranici 4 - 5 %, výnimku tvorí len rok 1998, keď bolo záporných 18 %. Sezónnosť v ekonomike spoločnosti sa naplno prejavuje hlavne v ukazovateľoch obratovosti. Ide predovšetkým o ukazovateľ doby obratu zásob, ktorý vykazuje vysoké hodnoty aj keď v minulom roku klesol na priemerných 120 dní, čo súvisí s celkovým poklesom zásob zo 419 mil. v roku 1997 na 190 mil. Sk v roku 1998. Vzhľadom na tohtoročný nadbytok cukru neočakávame ďalšie zrýchľovanie obratu v zásobách. Splatnosť pohľadávok je rýchlejšia ako lehota splatnosti záväzkov, čo znamená, že spoločnosť rýchlejšie inkasuje ako spláca svoje záväzky. Ukazovatele likvidity vykazujú nízke hodnoty, čo je dôsledkom prevažne nerovnomerného vývoja ukazovateľov obratovosti v nadväznosti na sezónny typ výroby. Solventnosť spoločnosti je kritická aj podľa multivariantnej diskriminačnej analýzy. Vzhľadom na nedostatočné fundamentálne výsledky spoločnosti, nulovú dividendovú politiku a prevahu hrozieb nad príležitosťami cukrovarníctva ako celku odporúčame malým akcionárom akcie spoločnosti Šuriansky cukrovar predať.

Vypracoval Ing. Jaroslav Kukučka

finančný analytik